Inteligencia a jej meranie.
,,Inteligencia je schopnosť myslieť“(Koščo,1986). ,,Čo je inteligencia“?
Hoci sa pojem inteligencia používa v bežnom živote ako aj odbornej psychologickej literatúre veľmi často, ho nemožno jednoznačne všeobecne vymedziť. Vo všeobecnosti sa za kladné prejavy inteligencie považuje najmä rýchla a správna orientácia v nových situáciách, ktorá sa zakladá na rýchlom postrehu, správnom zhodnotení potrebných informácii a na vyvodení správnych záverov; ďalej je to všímavosť, chápavosť, logickosť, kritickosť, originálnosť, schopnosť odhaľovať jemné, skryté, ťažko postrehnuteľné súvislosti a vzťahy, podobnosti a rozdiely; všestrannosť a schopnosť záujmov, nenásytná zvedavosť, bohatý slovník a presné stručné vyjadrovanie.
Opačné prejavy sú znakmi chýbajúcej, respektíve nízkej inteligencie. Inteligencia teda zahŕňa poznávanie, hodnotenie i tvorenie.
Inteligencia sa najvýraznejšie prejavuje v situáciách, činnostiach, pri riešení problémov, ktoré sa vyznačujú a.) novosťou
b.) obťažnosťou
c.) zložitosťou
d.) abstraktnosťou
e.)usporiadanosťou
f.)nevyhnutnosťou sústrediť energiu a odolať emocionálnym vplyvom,
ktoré si vyžadujú originálne riešenie.

V psychológii sa pojem inteligencia používa v dvoch významoch:
Jednak na označenie globálnej úrovne rozumových schopností (úroveň mentálnej vyspelosti). Tento prístup zdôrazňuje, že jestvuje všeobecný faktor inteligencie g-faktor, ktorý sa na rozdiel od ostatných špecifických faktorov uplatňuje vo všetkých momentálnych výkonoch.
V druhom význame sa pojem inteligencia používa na označenie štruktúry faktorov, ktoré v rôznych kombináciách podmieňujú optimálne konanie človeka pri riešení úloh.
V psychológii sa oddávna diskutuje o otázke, do akej miery sa na inteligenčnej úrovni jednotlivcov podieľa dedičnosť a do akej miery prostredie. Domnievam sa ,že do určitej miery je inteligencia dedične podmienená a rozvíja sa na základe dedičných dispozícii.