Úlohou výchovy je pripravovať podnetné edukačné prostredie.
3.),,Pomôž mi, aby som to urobil sám“ je jedna z téz Montessoriovej, ktorá výrečne hovorí, že úloha učiteľa nespočíva vo vysvetľovaní, vo vydávaní pokynov a pod., ale v tom, že sprostredkúva kontakt s prostredím, pozoruje, pomáha, radí. Aktivita učiteľa je vystriedaná aktivitou žiakov.
4.) V procese učenia sú dodržiavané tieto základné didaktické zásady:
- úplný slobodný výber konkrétnej činnosti a prostredia, neobmedzené opakovanie (dieťa samo vie, dokedy má opakovať, skúšať precvičovať, aby dosiahlo výsledok)
- v istom časovom úseku je každý materiál, plnenie konkrétnej úlohy k dispozícii pre celú triedu len jedenkrát (vzhľadom na pestrosť a didaktickosť materiálu sa deti môžu vzájomne pozorovať, pomáhať si a učiť sa jeden od druhého)
- dokončenie práce (bez dokončenia predchádzajúceho nemožno začať inú aktivitu, to učí k zodpovednosti a vytrvalosti)
- možnosť priebežnej a okamžitej kontroly úspešnosti samotným dieťaťom, čo je dané charakterom a samotnou podstatou didaktického materiálu.(Pre pochopenie uvedených zásad dodávam, že uvedený materiál a pomôcky na princípoch Montessoriovej zahŕňajú päť základných skupín pre cvičenie bežného života, zmyslové, jazykové, matematické a materiál ku kozmickej výchove.
5.)V montessoriovských školách sú deti združované do vekovo zmiešaných skupín. Rozdielne deti do klasických tried podľa veku je proti prírode. V triede, v ktorej sú deti rovnakého veku je brzdený intelektuálny vývin, nezdravá intelektuálna súťaž a pod. Naopak vo vekovo zmiešanej triede je vytvorený priestor pre harmonický rozvoj dieťaťa na základe spolupráce, vzájomnej pomoci apod. Úspešnosť každého žiaka je daná jeho potencialitami a ich rozvojom.
Z ďalších pedagogických názorov a výchovných praktík M. Montessoriovej možno spomenúť jej ideu aktívnej disciplíny. Na adresu klasického vyučovania hovorí, že žiaci v triede sedia ,,ako motýle prepichnuté špendlíkmi“. Podľa nej to nieje disciplína, ale ničenie detí, a preto umožnila žiakom slobodu pohybu s podmienkou- slušne sa správať a byť poriadny. Samo o tom hovorí: ,,Disciplinovaný nie je jedinec, ktorý bol umelo umučený a znehabený, ako ochromený. To je zničený, ale nie disciplinovaný človek. Disciplinovaným nazývame toho, kto je pánom sám seba, a kto teda môže sebou disponovať, alebo sledovať nejaké životné pravidlo. Túto slobodnú disciplínu nie je ľahké získať, ale obsahuje vyšší výchovný princíp. Je to niečo celkom iné ako odsúdenie k nehybnosti“. Aj o odmenách a trestoch hovorí, že najmä u malých detí nie sú účinné, pretože si neuvedomujú ich zmysel a význam.
Pozornosť si zasluhuje aj jej ,,hre na ticho“, ktorá bola často kritizovaná inými pedagógmi ako príliš autoritatívna.