V spise ,,Príručka vedeckej pedagogiky“ však vysvetlila zmysel postupu tejto hry. Sledovala ňou to, aby sa deti pozorovaním učiteľa naučili napr. správne sedieť, správne držať telo a pod. V neposlednom rade ticho umožňuje poznávať svet ako ho nevnímame- tikot hodiniek, čvirikanie vtákov, let muchy a pod. Podľa nej aj toto prispieva k poznávaniu sveta a prispieva k rozvoju ducha. V. Příhoda hovorí: ,, Týmto prostriedkom chce Montessoriová dosiahnuť dva hlavné ciele výchovy: biologický vo vývoji ľudskej prirodzenosti a sociálny v príprave jedinca na prostredie“. Za zmienku stojí aj to, že deti sú už v predškolskom veku naučia hravo čítať a písať.
Z doteraz uvedeného už vyplynulo, že Montessoriová sa vo svojej práci zameriava na deti v predškolskom veku. Úspechy ktoré dosiahla podnietili záujem aj v iných krajinách vo Francúzku, USA, Nemecku, Španielsku, Indii a ďalších. Aj dnes sa pracuje v mnohých predškolských zariadeniach podľa metód Márie Montessoriovej.
Sloboda dieťaťa, využívanie jeho aktivity, túžby po samostatnosti, sebarealizácia a pod. sú plne akceptovateľné aj pre výchovu a vzdelávanie vo vyšších ročníkoch. V zmysle pedagogiky Montessoriovej sa aj tu rešpektuje individualita jedinca jeho záujmov, rešpektované sú možnosti a hranice každého žiaka. Vo vyučovaní a výchove sa veľká pozornosť venuje aktivizujúcim metódam výučby - rozhovorom, besedám, diskusiám – a aj skupinovo-problémovému vyučovaniu. Okrem výučby je značná pozornosť venovaná výchovnému pôsobeniu na žiakov. Učiteľ so žiakmi často beseduje o problémoch, ktoré zajímajú žiakov. Vo vyučovaní sa poskytuje priestor pre samostatnú prácu žiakov, čo má význam nie len vzdelávací, ale zároveň vedie žiakov k organizovaniu činnosti, zvykaniu si na spoluprácu a pod. Pre všestranný rozvoj žiaka dbá škola o to, aby mal žiak dostatok príležitostí pre praktickú činnosť, a to priamo vo vyučovacom procese, ale aj v bohatej mimoškolskej činnosti. Neide tu o samoúčelnosť, ale o rozvoj samostatnosti, tvorivosti, nápaditosti, a v neposlednom rade aj o účelné využívanie prirodzenej aktivity detí. Netreba osobitne prízvukovať, že takto ponímaná výchova vzdelávanie si vyžaduje aj učiteľa so skutočným vzťahom k mládeži, na ktorého sa kladú vysoké požiadavky. V montessoriovej pedagogike učiteľ nie je iba sprostredkovateľom vedomostí, ale pomocníkom, radcom a priateľom, ktorý rôznorodými metódami a formami pomáha rozvíjať osobnosť žiaka.