referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Samuel
Pondelok, 26. augusta 2019
Posúďte schopnosť
Dátum pridania: 02.10.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: animka2
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 946
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 2.2
Priemerná známka: 3.01 Rýchle čítanie: 3m 40s
Pomalé čítanie: 5m 30s
 
Posúďte svoju schopnosť spolucítenia s ľuďmi, ktorých sa týkajú kľúčové sociálne problémy.
/Úvaha/

Predmet: Sociálna pedagogika
Odbor: sociálna práca


Všetci dobre vieme, že človek sa cíti nesvoj, ak má za úlohu posudzovať sám seba. A preto aj pri tejto mojej úvahe bude pre mňa dosť namáhavé sa správne ohodnotiť a posúdiť.

Život je nevyspytateľný a preto sa všetci denno-denne stretávame s rôznymi problémami, ktoré je potrebné riešiť. Človek musí byť dosť fyzicky a psychicky odolný, aby mohol tieto situácie zdolávať. Ak nie je, dostáva sa pred určitý imaginárny múr, ktorý mu v ďalšom bezproblémovom pokračovaní /existovaní/ prekáža. A to je ten problém, v našom prípade sociálny problém, ktorý treba......zlikvidovať.
Rada by som v tejto úvahe použila zrnko z môjho života, z ktorého som sa dosť naučila. A nie len z môjho, ale verím, že aj mnoho iných ľudí sa stretlo s problémom, aký som mala ja.

Pamätám sa, ako som ako desaťročné dievčatko sedávala večer čo večer na lavičke pred svojou bytovkou s kamarátkami. Vždy som túžobne vyčkávala, kedy môj ocko už konečne dôjde domov. Vždy keď prišiel z práce, tak ma pekne pobozkal na čelo a mne sa uľavilo pri srdiečku. Vedela som, že došiel z práce zdravý domov a že je už v bezpečí, že sa mu už nič zlé nemôže stať.
Dni a roky sa míňali a mne ocko raz zabudol dať cukrík, keď prišiel z práce. Viete, vtedy to pre mňa znamenalo veľa. Potom nemal peniažky na zmrzlinu. Potom meškal. A keď už vonku bola tma a môj ocko nikde, vtedy som sa naozaj začala báť.
Až teraz ako dospelý človek si začínam uvedomovať, že niečo vtedy nebolo v poriadku. Môj otec začal PIŤ.
Je to veľmi smutné, ak teraz o tom takto píšem. Ale až teraz som si dala otázku, ako som mu mohla pomôcť? Ako som mohla s ním spolucítiť? Vtedy ako desaťročné dievčatko som si neuvedomovala, že mu mám pomôcť. Ale teraz viem, že takýmto ľuďom je potrebné pomáhať.
Že môjmu oteckovi som mohla pomôcť. Ale ako.

Takúto otázku si denno-denne kladú profesionálni sociálni pracovníci, ak im niekto dá pod ruky prekážku a oni ju musia rozdrviť. Je to dosť komplikujúce a hlavne namáhavé, ak Vám zveria do rúk človeka, ktorý má sociálny problém a je potrebné ho riešiť. Vôbec neviete aký je to človek a aký má problém. Ale najhlavnejšie je zistiť to a vedieť mu pomôcť.
Ak by za mnou práve v tejto chvíli prišiel človek, ktorý má problém napríklad s alkoholom, neviem ako by som zareagovala. Ale jedno čo viem je to, že na sto percent by som mu chcela pomôcť.
Ale ako? Tak nad tým som musela dlho rozmýšľať. No najprv by som si ním sadla a začala by som viesť taký jednoduchý a úprimný rozhovor, aby som ho nevyplašila. Lebo niektorý ľudia so sociálnym problémom majú strach o tom rozprávať. A boja sa riešenia.

Ak by som sa s ním zblížila a samozrejme pri rozhovore by som zisťovala aká je jeho momentálna situácia, tak by som išla ďalej. V mojej hlave by určite vírilo tisíce myšlienok, že ako mu mám pomôcť. A som vôbec schopná mu pomôcť? Spravila by som si nejaký imaginárny plán, ktorý by som neskôr aplikovala do praxe. Ale samozrejme až po tom, ak by so mnou človek, ktorému mám pomôcť súhlasil. Konkrétne, ak by sa to týkalo otázky alkoholizmu, tak by som mu najprv navrhla liečenie.
Myslím si ale, že aj konkrétne alkoholizmus musí z niečoho vychádzať. Veď predsa nemôže sa z dňa na deň z človeka stať alkoholik. A tak by som sa snažila hlbšie dostať ku problému a zistiť, kde je tá podstata, alebo vlastne korene problému. Niekedy to bývajú problémy v rodine, problémy v práci, v sexuálnej oblasti, ale aj citovej, či finančnej.
Mojou úlohou je ale ohodnotiť svoje spolucítenie s takýmito ľuďmi.

Tak ja by som si dala asi takú dvojku a to preto, lebo so žiadnym človekom sa nedá spolucítiť na sto percent. Jednoducho to nie je možné. Musela by som byť asi na úrovni človeka, ktorého sa týka konkrétny sociálny problém. A to ja momentálne nie som. Vediem plnohodnotný život, v ktorom sa chcem aj naďalej vzdelávať a hlavne pomáhať ľuďom v krízových situáciách.
A ako dospelý človek si myslím, že sú dve rozličné veci spolucítiť s ľuďmi v kľúčových sociálnych situáciách a vedieť im pomôcť. A preto aj týmto mojím štúdiom chcem dosiahnuť to, aby aj mojou snahou bolo čoraz menej ľudí, ktorý potrebujú sociálnu pomoc.
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.