Nekľudné noci môžu rodičia prežívať i keď ich dieťa hlasno hovorí zo spánku. Toto hovorenie je väčšinou nezrozumiteľné drmolenie. Veľmi často je sprevádzané iracionálnymi alebo naopak rytmickými pohybmi tela. Hovoriť na takéto dieťa má rovnako škodlivý účinok, ako na dieťa, ktoré je v noci námesačné. I napriek týmto nezvyklým fenoménom nie je hovorenie zo spánku prípadom pre psychiatra.
Práve u detí je častým javom, že v spánku rytmicky pohybujú hlavou alebo celým telom. Mnoho vedcov je toho názoru, že to nemá nič spoločné s nejakým ťaživým snom. Vo väčšine prípadov táto zvláštna nočná „gymnastika“ zase rýchlo zmizne.

Deti, ktoré sa v spánku pomočujú ešte v školskom veku, sú iste problematické. Pri snahe to dieťa odnaučiť nepomáhajú ani vyhrážky ani hrubé násilie. Ani lekár si s tým často nedokáže poradiť, napokon pomočovanie nie je chorobou v pravom zmysle slova, lebo keby ho zavinil chorý močový mechúr alebo ľadviny, malo by dieťa tento problém i cez deň. Zdá sa, že veľakrát dieťaťu pomôže vysvetlenie, že jeho mechúr je sval, ktorý sa musí trénovať. Za krutých považujem rodičov, ktorí, aby sa dieťa nepomočilo, ho niekoľkokrát za noc budia na nočník. Násilné prerušenie spánku však ešte viac škodí detskej psychike. S trpezlivosťou sa dostaneme pri dlhoročnom pomočovaní podstatne ďalej a vo väčšine prípadov sa tento problém vyrieši sám i keď duševná ujma spôsobená pomočovaním bude ešte dlho pôsobiť a premietne sa do desivých snov.

V tejto súvislosti treba spomenúť i erekciu behom spánku, ktorá sa dá pozorovať u chlapcov už v puberte. Keď sa tento jav objaví prvýkrát, chlapci si väčšinou myslia, že sa pomočili. V počiatočnom štádiu puberty – u dievčat vo veku od desať do jedenásť rokov, u chlapcov asi v dvanástom roku života – dochádza v duševnom živote k premene, ktorá je sprevádzaná náhlym rastom a nevyrovnanosťou telesných i duševných funkcií. Puberta, to sú roky, kedy začínajú fungovať pohlavné žľazy a práve v tomto prvom štádiu pohlavnej zrelosti musíme s mladými ľuďmi jednať veľmi šetrne. Väčšinou pomôže už odkaz na to, že genitálie mužov i žien sa počas spánku zduria, pretože penis i klitoris sa naplnia krvou. Tu to majú, podľa môjho názoru, ľahšie rodičia, ktorí sa nikdy nebáli otvorene sa so svojimi deťmi porozprávať.

„Normálny“ spánok, ktorý ako kľudový stav tela trvá predovšetkým u dieťaťa celú noc, teda neexistuje. Vieme, že tento kľudový stav slúži k zotaveniu, aby sme mohli byť nasledujúci deň opäť fit, pričom ide o čisto biologickú funkciu. V skutočnosti má však spánok i psychickú funkciu, nie je teda v žiadnom prípade stavom absolútnej nečinnosti. Psychika je naopak veľmi aktívna, i keď sa zdá, že je v noci mnoho hodín v útlme.

Rodičia, ale tiež učitelia a iné povolané osoby by sa teda mali snažiť aplikovať výchovu, ktorá ponecháva dieťaťu dostatok priestoru k tomu, aby sa vyvíjalo bez komplexov menejcennosti. Dieťa by malo mať pocit, že za niečo stojí. Kto sa hneď vyhráža bitím, keď sa niečo nepodarí, pestuje len agresiu, ktorá sa obracia proti druhým deťom, alebo sa napr. prejavuje práve v poruchách spánku.