ZÁKLADNÉ EMÓCIE

Neverbálnymi prostriedkami dokážeme vyjadriť sedem základných emócií. Sú to: šťastie, prekvapenie, strach, smútok, hnev, znechutenie (či opovrhnutie) a emočný záujem o niečo. Základné emócie možno jednoznačne vyčítať z výrazu tváre, ale taktiež z tónu či zafarbenia hlasu. Výhoda je však, ak máme k dispozícii oboje. Keď sme odkázaní len na jeden zdroj, tak presnejšie rozpoznanie nám poskytne zdroj vizuálny. Z výrazu tváre najlepšie rozpoznáme radosť, najväčšie problémy máme s rozoznaním opovrhnutia (iba v tretine prípadov). Naše emócie najľahšie prezradí výraz našej tváre, než zvukový prejav. V prípade strachu je to naopak: snažíme sa zachovať kamennú tvár, hlas však ovládame horšie.

Kontrola emočných prejavov
Človek má tendenciu svoje pocity kontrolovať, nevyjadrovať tie negatívne. Niektorí ľudia zo strachu z prejavenia svojich slabostí skrývajú všetky emócie. V prípade silnej emócie je nemožné ovládnuť všetky oblasti tela ako postoj, gestá, mimiku, tón hlasu či pohľad. Pretvárku založenú na sebaovládaní je však možné nacvičiť si.

Stupnica emočných reakcií

6 depersonalizácia (odosobnenie),
5 zúfalstvo,
4 depresia,
3 ústup,
2 útok,
1 seba presadzovanie,
0 neutralita,
1 skúmanie,
2 kooperácia,
3 participácia,
4 tvorivosť,
5 emancipácia,
6 transpersonalizácia

ŠPEKULATÍVNE INTERPRETÁCIE NEVERBÁLNYCH PREJAVOV

Zaujímavá oblasť neverbálnej komunikácie prinútila mnohých autorov k písaniu populárno-náučných „sprievodcov reči tela“. Každému neverbálnemu prejavu však možno rozumieť iba v situačnom kontexte, takže presné a všeobecné definície by sme mali brať s rezervou.

Psychologické riziká špekulatívnych výkladov

Prvý okruh rizík predstavujú interpretácie, ktoré neberú ohľad na to, že človek môže reagovať nepredvídane, individuálne alebo dokonca paradoxne (napr. smiech cez slzy, predvádzanie sily ako maska strachu, slzy radosti). Človek môže byť v konkrétnej situácii veľmi ťažko čitateľný, pretože niektoré emócie skrývame, zostávajú nevyjadrené. Ak neberieme ohľad na situačný kontext, hrozí i skúsenému pozorovateľovi unáhlený úsudok či záver.

Druhú skupinu rizík tvoria návody ako sa správne chovať. Napomáhajú realizovať víziu o ovládaných, manipulovaných a v zásade rovnakých ľudí správajúcich sa podľa šablóny: správne, optimálne, bez stresu, pozitívne. Naviac tieto návody a ich autori neberú ohľad na konkrétnych ľudí. Napr. u introverta sa môžu zosilniť pocity menejcennosti a neschopnosti.