EMOČNE INTELIGENTNÝ NEVERBÁLNY PREJAV ČLOVEKA
Pojem emočná inteligencia získal v 90. rokoch 20. storočia veľkú popularitu. Vychádza z Aristotelovho odmietania extrémnych emočných reakcií, je to adekvátna miera prejavenia sa. Emočne inteligentní jedinci nie sú ani chladní, emočne nečitateľní či citovo nudní, a zároveň nestrácajú kontrolu nad svojou podráždenosťou a nereagujú výbušne. Základnou vlastnosťou je sebaovládanie, čiže získanie kontroly nad svojimi citmi a pudmi. Sebaovládanie jedného účastníka konverzácie má pozitívny dopad na druhého, agresívnejšieho. Podľa trinásťstupňovej stupnice emočných reakcií (opísanej vyššie) má po emočne negatívnom podnete nasledovať emočne pozitívna reakcia podľa vzorca „lnl+1“.(Poslednej vete absolútne nerozumiem no myslím si, že je to zaujímavá pikoška).
Medzi emočne neinteligentné správanie patria príliš prehnané prejavy pozitívnych alebo negatívnych citov, tzv. afektované správanie.
NIEKOĽKO ZNÁMYCH ZISTENÍ O NEVERBÁLNEJ KOMUNIKÁCII ČLOVEKA
- ak má človek nesynchronizovanú reč a gestá, príjemcu to ruší a mätie, odvádza to jeho pozornosť;
- každý človek má svoje vlastné neverbálne tempo a čiastočne ho môže ovládať;
- tí, ktorí sa najlepšie vyznajú v emóciách druhých, majú najrozvinutejšie rozlišovacie schopnosti pre detaily neverbálnych prejavov a patria k najobľúbenejším ľuďom a sami sú citliví;
- neverbálnym prejavom môžeme druhého človeka ovplyvniť viac ako slovami, na svoju stranu ho môžeme získať sympatiami, ktorá vzbudzujeme bezslovne;
- človek v napätí má tendenciu nemeniť mimiku;
- človek s „kamennou tvárou“ (poker face) pozorne sleduje emočné výrazy druhých ľudí;
- stačí rozšírenie či zúženie zreničiek na to, aby muži vnímali tú istú ženskú tvár rozdielne ;
- oči toho prezradia najviac, strach a smútok či radosť a prekvapenie alebo zlobu (zúženie zreničiek);
- ženy sa viac kontaktujú očami, pozerajú na toho, kto k nim hovorí;
- muž pristupujúci k druhej osobe volí menšiu vzdialenosť ako žena a nezáleží na tom, či tou druhou osobou je muž alebo žena;
- v 79% stačí vidieť čelo osoby a obočie, aby sme spoznali prekvapenie; v 67% strach a smútok dokážeme rozoznať iba z očí; v 98% prípadov stačí vidieť dolnú časť tváre, aby sme správne rozoznali šťastie;
- naše pohľady na druhú osobu smerujú najčastejšie do jej tváre, z toho 75% do trojuholníku medzi očami a ústami, 10% do oblasti čela a vlasov, 5% na bradu a 10% na ostatné časti tela;
- v rokoch 1963-64 sledoval Jourard počet dotykov návštevníkov kaviarní v rôznych krajinách. Počas jednej hodiny zaznamenal v meste San Juan v Portoriku u hostí 180 dotykov, v Paríži 110, vo floridskom meste Gainesville iba 2 a žiadny v Londýne;
- ak spolu komunikujú osoby s nerovnakým statusom, prípadnú komunikáciu dotykom iniciuje osoba so statusom vyšším, opak je veľmi zriedkavý.
Všetko je tak jednoduché, stačí do toho len trochu zabŕdnuť. Samozrejme, že na tomto priestore nie je možné vám poskytnúť kompletné informácie o neverbálnej komunikácii. Tie dokonca nie sú zachytené pokope ani v jednej knihe. Keby ste ale predsa chceli nahliadnuť do niektorej z nich, odporúčam vám knihu Rečová komunikácia od Oľgy Škvareninovej. Malá, nie hrubá, komplexná.
