Osnova:
- Úvod
- Sexuálne deviácie ako súčasť a podskupina sexuálnej patológie
- Sexuálne deviácie a jej formy
- Mravnostné trestné činy
- Trestnoprávna zodpovednosť sexuálnych delikventov
- Prevencia tohto druhu trestnej činnosti
- Použité pramene a literatúra
1. diel - Úvod
Sexuálna delikvencia sa vyznačuje svojimi špecifickými rysmi a to najmä subjektívnymi podmienkami, kde do popredia vystupuje nemorálna, sexuálno-patologická motivácia, ktorá súvisí so zanedbaním a absenciou mravnej, sexuálnej a spoločenskej výchovy.
Sexualita má v živote človeka veľmi dôležitú úlohu, pretože ovplyvňuje jeho konanie čím sa jedinec dostáva pod jej vplyv a koná preto v rozpore so základnými zásadami spoločensky uznávanej morálky a ľudského spolužitia.
Sexualita človeka nie je ponímaná len ako pud, ale je súčasne výrazom a prejavom psychických procesov, ktoré odrážajú celkovú duševnú vyspelosť jedinca.
2. diel - Sexuálne deviácie ako súčasť a podskupina sexuálnej patológie
Sexuálne deviácie spolu s funkčnými sexuálnymi poruchami tvoria jeden spoločný celok – sexuálnu patológiu.
Sexuálne deviácie, inak označované aj ako parafílie, sú zaraďované medzi psychopatie. Uvedený záver resp. tvrdenie je odôvodňované tým, že odlišné sexuálne konanie a zameranie mení celú osobnosť postihnutého jedinca.
Na základe uvedených skutočností a podľa oblasti narušenia sexuálnej motivácie rozdeľujeme deviácie na:
1.poruchy identifikácie ( napr. transexualizmus ),
2.poruchy orientácie ( napr. homosexualita, pedofília ),
3.poruchy sexuálneho správania ( napr. sadizmus, masochizmus, exhibicionizmus ),
4.kombinované poruchy ( napr. pedofilný sadizmus, sadomasochizmus ).
Poruchami nástojčivosti sexuálneho pudu sú nymfománia u žien a satyriasis u mužov.
Medzi jednotlivými skupinami sexuálnych deviácií sú významné forenzné rozdiely, ktoré spočívajú v tom, že devianti postihnutí deviáciou v sexuálnej aktivite (napr. sadisti, agresori, exhibicionisti) sú deviantne aktívni prevažne v mladšom veku a napriek tomu u deviantov postihnutých deviáciou identifikácie a orientácie (napr. homosexuáli, pedofili) ich sexuálnopatologický defekt pretrváva takmer po celý život, resp. má dlhodobejší charakter.
3. diel - Sexuálne deviácie a jej formy
Homosexualita:
Za homosexualitu je považovaná sexuálna náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia. Je rozšírená medzi určitou, relatívne malou časťou populácie a je rozšírená u žien aj u mužov.
Homosexualita je považovaná za deviáciu len z hľadiska štatistickej normy a biologickej funkcie sexuality. Pod homosexualitou je subsumovaná:
- latentná homosexualita (skrytá, nerealizovaná),
- príležitostná (núdzová) homosexualita – napr. vo väzení,
- vývinová homosexualita – možná súčasť psychosexuálneho vývinu v období latencie.
Pedofília:
Za pedofíliu považujeme orientáciu na sexuálne objekty predpubertálneho veku. Je považovaná za spoločensky najnebezpečnejšiu deviáciu, ktorá je aj v celosvetovom meradle najviac stíhaná a trestaná. Jej akákoľvek realizácia je porušením Trestného zákona.
Osobnosť pedofilov sa vyznačuje precitlivelosťou a mnohokrát aj nezrelosťou. U značného percenta pedofilov sa ich sklon aktivizuje až v zrelšom resp. v neskoršom veku. Taktiež značná časť z tejto skupiny sexuálnych deviantov býva mentálne retardovaná a často aj so schopnosťou nadviazať primeraný sexuálny kontakt s dospelou osobou.
U mnohých pedofilov sa mnohokrát v minulosti vyskytla spätosť ich deviácie s ich povolaním a to vo forme profesionálnych, pedagogických a umeleckých aktivít.
Nakoľko akákoľvek forma prejavu pedofílie je v zmysle právnych predpisov trestná a aj trestaná, najväčším nebezpečenstvom pre spoločnosť a aj pre maloletých, ktorí sú obeťami pedofilov, patria agresívni pedofili, ktorí sa neraz dopúšťajú závažného násilia ale aj usmrtenia obete.
