Osnova:
- Úvod
- Sexuálne deviácie ako súčasť a podskupina sexuálnej patológie
- Sexuálne deviácie a jej formy
- Mravnostné trestné činy
- Trestnoprávna zodpovednosť sexuálnych delikventov
- Prevencia tohto druhu trestnej činnosti
- Použité pramene a literatúra
1. diel - Úvod
Sexuálna delikvencia sa vyznačuje svojimi špecifickými rysmi a to najmä subjektívnymi podmienkami, kde do popredia vystupuje nemorálna, sexuálno-patologická motivácia, ktorá súvisí so zanedbaním a absenciou mravnej, sexuálnej a spoločenskej výchovy.
Sexualita má v živote človeka veľmi dôležitú úlohu, pretože ovplyvňuje jeho konanie čím sa jedinec dostáva pod jej vplyv a koná preto v rozpore so základnými zásadami spoločensky uznávanej morálky a ľudského spolužitia.
Sexualita človeka nie je ponímaná len ako pud, ale je súčasne výrazom a prejavom psychických procesov, ktoré odrážajú celkovú duševnú vyspelosť jedinca.
2. diel - Sexuálne deviácie ako súčasť a podskupina sexuálnej patológie
Sexuálne deviácie spolu s funkčnými sexuálnymi poruchami tvoria jeden spoločný celok – sexuálnu patológiu.
Sexuálne deviácie, inak označované aj ako parafílie, sú zaraďované medzi psychopatie. Uvedený záver resp. tvrdenie je odôvodňované tým, že odlišné sexuálne konanie a zameranie mení celú osobnosť postihnutého jedinca.
Na základe uvedených skutočností a podľa oblasti narušenia sexuálnej motivácie rozdeľujeme deviácie na:
1.poruchy identifikácie ( napr. transexualizmus ),
2.poruchy orientácie ( napr. homosexualita, pedofília ),
3.poruchy sexuálneho správania ( napr. sadizmus, masochizmus, exhibicionizmus ),
4.kombinované poruchy ( napr. pedofilný sadizmus, sadomasochizmus ).
Poruchami nástojčivosti sexuálneho pudu sú nymfománia u žien a satyriasis u mužov.
Medzi jednotlivými skupinami sexuálnych deviácií sú významné forenzné rozdiely, ktoré spočívajú v tom, že devianti postihnutí deviáciou v sexuálnej aktivite (napr. sadisti, agresori, exhibicionisti) sú deviantne aktívni prevažne v mladšom veku a napriek tomu u deviantov postihnutých deviáciou identifikácie a orientácie (napr. homosexuáli, pedofili) ich sexuálnopatologický defekt pretrváva takmer po celý život, resp. má dlhodobejší charakter.
3. diel - Sexuálne deviácie a jej formy
Homosexualita:
Za homosexualitu je považovaná sexuálna náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia. Je rozšírená medzi určitou, relatívne malou časťou populácie a je rozšírená u žien aj u mužov.
Homosexualita je považovaná za deviáciu len z hľadiska štatistickej normy a biologickej funkcie sexuality. Pod homosexualitou je subsumovaná:
- latentná homosexualita (skrytá, nerealizovaná),
- príležitostná (núdzová) homosexualita – napr. vo väzení,
- vývinová homosexualita – možná súčasť psychosexuálneho vývinu v období latencie.
Pedofília:
Za pedofíliu považujeme orientáciu na sexuálne objekty predpubertálneho veku. Je považovaná za spoločensky najnebezpečnejšiu deviáciu, ktorá je aj v celosvetovom meradle najviac stíhaná a trestaná. Jej akákoľvek realizácia je porušením Trestného zákona.
Osobnosť pedofilov sa vyznačuje precitlivelosťou a mnohokrát aj nezrelosťou. U značného percenta pedofilov sa ich sklon aktivizuje až v zrelšom resp. v neskoršom veku. Taktiež značná časť z tejto skupiny sexuálnych deviantov býva mentálne retardovaná a často aj so schopnosťou nadviazať primeraný sexuálny kontakt s dospelou osobou.
U mnohých pedofilov sa mnohokrát v minulosti vyskytla spätosť ich deviácie s ich povolaním a to vo forme profesionálnych, pedagogických a umeleckých aktivít.
Nakoľko akákoľvek forma prejavu pedofílie je v zmysle právnych predpisov trestná a aj trestaná, najväčším nebezpečenstvom pre spoločnosť a aj pre maloletých, ktorí sú obeťami pedofilov, patria agresívni pedofili, ktorí sa neraz dopúšťajú závažného násilia ale aj usmrtenia obete.
Transexualizmus:
Za transexualizmus považujeme primárnu poruchu sexuálnej identifikácie, pri ktorej sa jedinec – transexuál nestotožňuje s vlastným pohlavím, s ktorým sa narodil, pričom sa snaží o jeho zmenu najčastejšie chirurgickou cestou.
Transvestitizmus:
Transvestitizmus je forma sexuálnej deviácie, ktorá je odlišná od transexuality tým, že sa deviant – heterosexuál prezlieka do šiat opačného pohlavia, čo ho sexuálne vzrušuje. Pokiaľ pri tejto činnosti nedochádza k porušovaniu zákona iným spôsobom (napr. krádežami šiat), nie je táto forma sexuálnej deviácie trestná a z toho dôvodu nemá ani väčšiu forenznú hodnotu.
Sadizmus:
Sadizmus je sexuálna deviácia, ktorá sa spolu s pedofíliou zaraďuje medzi najnebezpečnejšie deviácie, nakoľko je spoločensky najnebezpečnejšia. Jej podstatou je sexuálne vzrušenie, ktoré je dosahované trýznením a ponižovaním sexuálneho objektu.
Sadizmus ako taký má viacero foriem, z ktorých môžeme spomenúť napríklad imaginatívny sadizmus, ktorý sa realizuje prostredníctvom umeleckých diel alebo umeleckých fotografií.
Ďalším druhom, alebo formou sadizmu je sadizmus fetišistický, ktorého princíp spočíva vo využívaní fetišov – nástrojov sadistického charakteru vo forme rekvizít pri sexuálnych hrách. U týchto foriem je spoločenská nebezpečnosť pomerne nízka. Inak a vážnejšie a nebezpečnejšie je to už pri pseudopedagogickom sadizme, ktorý je charakteristický aplikáciou výchovných metód, vyžadovaním podriadenosti a poslušnosti.
Najnebezpečnejšou skupinou sadistov sú tzv. praví sadisti, ktorí si svoje vzrušenie privádzajú trýznením a spútavaním obetí, pričom často dochádza k sexuálnemu vyvrcholeniu a to aj bez sexuálneho styku. Praví sadisti bývajú aj páchateľmi dokonca aj sérií vrážd, ktoré nesú markantné znaky trestnej činnosti sexuálneho charakteru so sadistickým podtónom.
Exhibicionizmus:
Exhibicionizmus je výlučne mužskou deviáciou, ktorej podstata spočíva v tom, že sa postihnutý sexuálne vzrušuje obnažovaním genitálií alebo masturbáciou na mieste verejnosti prístupnom a to hlavne v tých miestach, kde je vysoká koncentrácia osôb ženského pohlavia.
Exhibicionisti bývajú mnohokrát hanbliví, osobnostne citliví a s výraznými ťažkosťami pri nadväzovaní erotických kontaktov.
Exhibicionisti sa vyhýbajú priamemu a bezprostrednému kontaktu s okolím, nechávajú si odstup, pričom samotným predmetom ich vzrušenia nie je fyzický sexuálny kontakt ale len akási demonštrácia fyzických vlastností a daností pohlavného údu s očakávaním kladnej alebo zápornej reakcie častokrát jednočlenného publika.
Túto formu sexuálnej deviácie považujeme za najotvorenejšiu a najčastejšie sa otvorene a na verejnosti vyskytujúcu.
Ďalšie sexuálne deviácie:
Medzi ďalšie sexuálne deviácie zaraďujeme napríklad masochizmus, fetišizmus, voyeurizmus a iné, tieto však nie sú predmetom znaleckého dokazovania, forenzného skúmania ani trestného stíhania, ak nie je zároveň spolu s týmto konaním spáchaný iný čin, ktorý je trestný.
4. diel - Mravnostné trestné činyMravnostými trestnými činmi nazývame také trestné činy, ktorých skutková podstata smeruje proti rôznym chráneným spoločenským záujmom, akými sú predovšetkým morálne vzťahy v spoločnosti, život a zdravie občanov pred dôsledkami sexuálnej kriminality a jej páchateľmi ako aj zdravý vývoj mládeže.
Mravnostné trestné činy nie je možné charakterizovať len ako mravnú otupenosť alebo ako zvýšenú dráždivosť na sexuálne podnety pri zníženej ovládacej schopnosti alebo úsudku.
Z toho vyplýva aj celková štruktúra páchateľov takto motivovaných trestných činov. Veľkú časť mravnostnej trestnej činnosti páchajú nedevianti, teda ľudia ktorí netrpia žiadnou sexuálnou úchylkou a a naopak sexuálni devianti trpiaci niektorou alebo dokonca niektorými sexuálnymi úchylkami sa počas celého života často nedopustia žiadneho sexuálne motivovaného alebo mravnostného trestného činu.
5. diel - Trestnoprávna zodpovednosť sexuálnych deviantovDo spôsobu a formy pohlavného uspokojovania jedincov, ktoré žiadnym spôsobom neohrozujú spoločnosť, štát prostredníctvom svojich zákonných opatrení a výkonnej moci nezasahuje, pokiaľ tieto prejavy sexuality jedincov nebudia minimálne verejné pohoršenie, prípadne nemajú trestnoprávny charakter.
Nakoľko sa sexuálne delikty vyznačujú špecifickými črtami z hľadiska subjektívnych podmienok ako sexuálnopatologické motivácie konania, súvisia s nedostatkami v mravnej, kultúrnej a sexuálnej výchove ako aj s problémami prevencie súvisiacej so zabraňovaním v páchaní takejto trestnej činnosti.
Trestnoprávny charakter konania sexuálnych deviantov, spôsobom ohrozovania mravnosti je obsiahnutý v § 371 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z.: „Kto vyrába, kupuje, dováža alebo si inak zadovažuje a následne predáva, požičiava alebo inak uvádza do obehu, rozširuje, robí verejne prístupnými alebo zverejňuje pornografiu, nosiče zvuku alebo obrazu, zobrazenia alebo iné predmety ohrozujúce mravnosť, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné sexuálne patologické praktiky, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky“
Objektom tohto trestného činu je záujem spoločnosti na ochrane občianskeho spolužitia formami obťažovania v oblasti mravnosti.
Objektívna stránka tohto trestného činu spočíva v niektorom z konaní páchateľa vo vzťahu k písomnej pornografii alebo k nosičom zvuku alebo obrazu, na ktorých sú zobrazenia alebo iné predmety ohrozujúce mravnosť, v ktorých sa prejavuje neúcta k človeku a násilie alebo ktoré zobrazujú sexuálny styk so zvieraťom alebo iné patologické sexuálne praktiky.
Na trestnosť konania podľa tohto ustanovenia musia byť naplnené jeho zákonné znaky, pričom sa zároveň vyžaduje aby išlo o tzv. tvrdú pornografiu, t. j. musí sa v nej prejavovať neúcta k človeku a násilie, alebo musí ísť o zobrazenie sexuálneho styku so zvieraťom alebo o iné patologické sexuálne praktiky, teda musia byť naplnené znaky ktoré charakterizujú konanie páchateľa ako konanie sexuálne deviantného jedinca.
O prejav neúcty k človeku pôjde napríklad v prípade tzv. bondage - spútavania (zotročovania), ďalej pri zobrazení ponižovania človeka a pod.
Za sexuálny styk so zvieraťom je považované akékoľvek sexuálne nakladanie so zvieraťom zo strany človeka, pričom sa v takýchto prípadoch rozlišuje sodomia, teda pohlavný styk so zvieraťom a zoofília, pri ktorej ide o dotyky a hladenie zvierat vedúce k pohlavnému ukojeniu.
Za teoretický výklad zobrazenia inej patologickej praktiky je možné v súlade s Trestným zákonom považovať napríklad film, ktorý zobrazuje pohlavný styk s mŕtvolou, ako aj iné formy sexuálnych deviácií, v ktorých ide o úchylný spôsob ukojenia sexuálneho pudu akým je napríklad sadizmus, masochizmus, sadomasochizmus a pod.
6. diel - Prevencia tohto druhu trestnej činnosti
Je v záujme celej spoločnosti vykonať potrebné opatrenia smerujúce k zaručeniu účinnej prevencie, ktorej úlohou má byť predchádzanie a tým pádom aj zníženie úrovne tohto druhu kriminality.
Pri plánovaní preventívnych opatrení smerujúcich k zamedzeniu alebo aspoň obmedzeniu páchateľov sexuálne motivovaných trestných činov sa v prvom rade musíme zamyslieť nad samotnou činnosťou páchateľov, ktorí nachádzajú pohlavné ukojenie len v pohlavných výstrednostiach. V zmysle Trestného zákona sú takýmto páchateľom ukladané vysoké tresty, ktoré sa však mnohokrát minú výchovným účinkom.
Najdôležitejšiu úlohu zohráva prevencia vo vývoji dospievajúcich jedincov. Z toho dôvodu musí byť prevencia zameraná hlavne na dospievajúcu mládež, pretože hlavne tá vyhľadáva duševne úchylné dospelé osoby, ktoré týchto mladistvých alebo maloletých formou rôznych úskokov, odmien alebo darov zlákajú k trestnej činnosti. Neskôr býva ich organizmus týmito faktormi ovplyvnený natoľko, že sa tieto osoby samé stávajú úchylnými.
