Inštrumentálny konceptualizmus

Tento názov zaužíval Bruner. Jeho prístup patrí značnou mierou do kongitivistického prúdu, lebo nevidí učenie len ako pasívnu jednotku správania vyvolávanú podnetom a posilovanú, alebo oslabovanú spevnením, ale ako aktívny proces ktorým si učiaci vyvodzuje princípy a pravidlá ktoré si overuje. Učenie nie je niečo, čo sa jedincom prihodí, ako je to v modele operačného podmieňovania, ale niečo, čo robia sami, ako zaobchádzajú s prichádzajúcou informáciou a ako ju využijú. Hoci Bruner nepopiera potencionálnu dôležitosť podnetu a spevnenie obsiahnuté vo vzorci S-B-R domnieva sa, že Skinner venuje nedostatočnú pozornosť prvku, ktorý vstupuje medzi S a R a to správanie učiaceho sa. Správanie nie je len niečo „vyvolané“ podnetom a posilnené alebo inak ovplyvnené povahou. V skutočnosti je to veľmi zložitá činnosť, ktorá obsahuje tri poznávacie deje:

• a)získavanie informácie
• b)transformácia tejto informácie do podoby, ktorá je vhodná pre prácu s danou úlohou
• c)overovanie primeranosti tejto transformácie

Učiaci prevádza transformáciu tým, že kóduje a triedi prichádzajúce informácie a to tak, že ich zaraďuje do tried, ktoré pozná a ktoré používa na porozumenie sveta. Toto kódovanie a triedenie pozostáva z vnútorných pochodov, na ktorých závisí vonkajšie chovanie. Ako sa tento proces rozvíja vekom a skúsenosťami, učiaci sa stále viac transformuje s predmetmi a a zbavuje ich tým vlády nad svojím správaním.

Skinner pokladá podnet za pomerne oddelenú jednotku, za objektívnu udalosť, ktorá na učiacom nie je závislá a ktorá u neho vyvoláva v zásade mechanickú odozvu. Bruner ju však chápe ako niečo čo učiaci rozlišuje svojím subjektívnym, individuálnym spôsobom. Tak sa podnet v určitom zmysle stáva osobnou záležitosťou, ktorú si jedinci interpretujú a transformujú vlastným spôsobom, ktorý závisí na ich predchádzajúcich skúsenostiach, myšlienkach, želaniach. Je dôležité povedať ako si informáciu transformovať. Bruner verí že transformácia súvisí s tromi spôsobmi reprezentácie, ktoré si osvojil jednu po druhej v detstve. Bruner ich nazýva akčné, ikonické a symbolické.

Akčný modus - nepoužíva predstavy ani slová, pôsobí prostredníctvom správania a pohybových schopnostiach, ktoré sa učíme praktickým konaním.
Ikonický modus – je pokročilejší, používa už predstavivosť, ktorá závisí na spracovaní zrakovej alebo zmyslovej skúsenosti.
Symbolický modus – presahuje konanie a predstavy a používa reprezentáciu prostredníctvom jazyka, vedie k mysleniu a učeniu abstraktnejšieho a prispôsobivejšieho typu. Umožňuje reflexné myslenie.

Bruner a Anglin upozorňujú že pokiaľ takto plánujeme, alebo uvažujeme o konkrétnej učebnej činnosti musíme vziať do úvahy tri dôležité premenné a to povahu učiaceho, povahu znalostí k osvojeniu a povahu procesu učenia.

Vlastnosti učiaceho
V učiacich osobách je veľa činiteľov ktoré ovplyvňujú ich schopnosť učiť sa. Asi najznámejším z nich je inteligencia, spracovanie informácií a tvorivosť.

Afektívne činitele
Úzkosť – vzťahuje sa len na city. Mierny pocit úzkosti môže byť pri učení užitočný, ale príliš veľa úzkosti môže učenie utlmiť a brániť mu. Jedným z najmocnejších zdrojov pocitov úzkosti je pocit u detí je strach zo zlyhania. Sebapoňatie - deti s vysokým sebavedomím sústavne podávajú lepší výkon ako deti ktoré majú rovnaké schopnosti, avšak so znížením sebavedomím.
Extroverzia a introverzia – extrovert býva jedinec ktorý má rád zmenu a rozmanitosť a zameriava sa na vonkajší svet, ľudí a zážitky zatiaľ čo introvertovi skôr záleží na stabilite a na vnútornom svete myšlienok a citov.