referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Oľga
Utorok, 23. júla 2019
Druhy učenia, zákony učenia, klasické teórie učenia
Dátum pridania: 23.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: petusiky
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 181
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 3.4
Priemerná známka: 2.99 Rýchle čítanie: 5m 40s
Pomalé čítanie: 8m 30s
 

Čo je učenie?

Učenie je pomerne trvalá zmena v potencionálnom správaní jedinca v dôsledku skúsenosti. Podstatné sú tu 3 veci :

  1. že učenie musí jedinca nejako zmeniť
  2. že zmena nastáva v dôsledku skúseností
  3. a že táto zmena je v jeho potencionálnom správaním

Učenie teda nemôže nastať bez toho aby sme sa nejak zmenili. Môžeme sa niečomu naučiť, avšak stáva sa že toto učenie sa v našom správaní prejaví až po nejakej dobe, mesiaci roku..(Teda napr. keď dieťa vidí nejaký program o cudzej zemi a neskôr sa o tom učí v škole prekvapí učiteľa aj spolužiakov svojimi znalosťami.

Teórie o učení:

  1. Behavioristický (konekcionistický) prístup
  2. Kognitívny prístup

Behavioristický prístup sa zameriava na pozorovanie správania, teda na odozvy produkovaných jedincov a na podmienky na ktorých vznikajú. Teda chápeme ho ako spojenie medzi podnetom pochádzajúcim z okolia a odozvou či odmenou určitého jedinca, alebo medzi touto odozvou a spevnením. Predpokladalo sa že stačí vhodne usporiadať okolie a učenie nastane spravidla samočinne. Tento názor už v súčasnosti nezastáva veľa psychológov. Všeobecne sa totiž uznáva, že musíme zobrať do úvahy čo jedinec vie o vzťahu medzi podnetom a svojou odozvou a spevnením ktoré nastane.

Naproti tomu kongitívny prístup zastáva názor, že ak chceme porozumieť učeniu musíme sa zapodievať predovšetkým schopnosťou jedinca reorganizovať svoje psychologické pole k odozve na prežívanú skúsenosť. Zvláštny dôraz sa kladie na spôsob ako si jedinec vysvetľuje a ako sa snaží pochopiť, čo sa deje. Tento prístup vidí jedinca nie ako mechanický výtvor prostredia, ale ako aktívneho činiteľa v procese učenia, ako niekoho kto sa úmyselne snaží spracovávať a triediť prúd informácií prijímaných z okolitého sveta.
Tieto dve teórie sa navzájom nevylučujú.

Teórie učenia.
Prvý z popisov je vybraný z behavioristickej školy a je tiež známi ako operatívne podmieňovanie. Druhý pochádza z kongitívnej školy a nazýva sa inštrumentálny konceptualizmus.
Operatívne podmieňovanie
Najjasnejšie ho vysvetlil americký psychológ B. F. Skinner. Podľa neho učenie prebieha v troch rozlíšiteľných štádiách:

  1. podnet alebo situácia (S)
  2. správanie (B)
  3. spevnenie (R), ktoré po správaní nasleduje

Skinner a jeho spolupracovníci sa domnievajú že pomerná neúčinnosť veľkej časti školského učenia vyplýva zo zásadného nepochopenia modelu S-B-R(alebo operačného podmieňovania) a dôsledkov, ktoré z neho vyplývajú. Teoretici tvrdia, že nemáme robiť ukvapené závery, ale pozrieť sa na vec z hľadiska dieťaťa.

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Zdroje: Fontana, David. 1997. Psychologie ve školní praxi. Praha: Portál, 1997, Čáp, Jan. 1980. Psychologie pro učitele. Praha: SPN, 1980
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.