Sociálna skupina – zoskupenie ľudí, kt. si vytvárajú vedomie vzájomnej spolupatričnosti (rodina, trieda,...)
Základné znaky soc. skupiny:
- vzájomné pôsobenie
- vedomie súdržnosti a spolupatričnosti
- existencia spoločných cieľov
- spoločné hodnoty
- organizovanosť, a z nej vyplývajúca disciplína
- časté kontakty
Socializácia – začleňovanie človeka do rozličných soc. skupín
- proces, keď sa z biologickej bytosti stáva spoločenská bytosť
Druhy skupín:
1. podľa väzby medzi členmi skupiny
- a) primárne (rodina) – bez nich sa nedá žiť
sekundárne (škol. trieda, pol. strana) - b) formálne (naša trieda, pracovisko)
neformálne (priateľstvá, partie) - c) malé (rodina, trieda)
veľké (národ, pol. strana)
2. typ solidarity členov v skupine
- a) vlastné (jednotlivec tam chodí rád)
- b) cudzie (charakterizovaní oni, necítime sa členom skupiny, ich názor je im cudzí)
3. podľa spôsobu spätosti jednotlivca so skupinou
- a) členské (členom v skupine)
- b) referenčné (jednotlivec nie je členom, sympatizuje s ich názormi)
pozitívne (sú mu vzorom)
negatívne (vyhýba sa im; mafia, anarchisti)
Vstup do skupín
Skupina môže jednotlivca buď prijať alebo odmietnuť. Pri prijatí mu vymedzí určitú pozíciu. V niektorých skupinách musia noví členovia podstúpiť vstupné procedúry (napr. prijímačky na strednú školu). Vplyv na jednotlivca môže byť formujúci alebo deformujúci. V skupine existujú rôzne soc. vzťahy. Dominantnú pozíciu zastávajú vodcovia a vedúci skupiny, ostatní členovia sú podriadení. Podriadení môžu byť pomocníci (aktívni členovia skupiny), súputníci (závislé osoby) a pasívny členovia (okrajoví, periférny).
Sociálny status
- je to miera prestíže, atraktivity alebo autority. Vyjadruje sa určitými vonkajšími znakmi. Je to postavenie.
Sociálna rola - úloha, akú jednotlivec plní v skupine alebo aké plnenie od jednotlivca očakáva skupina.
- je dynamická (pohyblivá)
- niekedy prichádza ku konfliktu rol (1 uprednostňuje a 2 zanedbáva...)
Sociálny vplyv
- jednotlivec môže byť závislý od skupiny. Závislosť môže byť vedomá a nevedomá.
Závislosť nazývame konformita – môže byť:
- pravá konformita – jednotlivec súhlasí navonok aj vo vnútri
- účelová konformita – vo vnútri nesúhlasí, ale navonok áno
- otvorený úkon – jednotlivec sa pripojí ku konaniu skupiny
- tlmenie úkonov – keď sám, vo vnútri nesúhlasí, ale nepovie to navonok
Nezávislosť – je nekonformita (nie je pravá závislosť) – je to opačný postoj ako konformita. Pravá nezávislosť je vtedy, keď vyjadrí svoju vlastnú mienku.
S nezávislosťou súvisí aj názorová pluralita (rôznorodosť národov)
Uniformita – je konformita, závislosť, podlieha móde
Konvenčnosť – je používanie zavedených spôsobov správania, ktoré sú zvykom v istej oblasti alebo národe.
Sociálna výmena
=> dochádza k vzájomným interakciám, v rámci ktorých sa uskutočňujú procesy soc. výmeny.
Táto sa uskutočňuje 3 zákl. spôsobmi:
- verbálnymi prejavmi
- neverbálnymi prejavmi
- činmi
Zároveň ide o formy komunikácie. Komunikácia nie je vždy jednoznačná: môže dochádzať k nedorozumeniam, k indekvátnej interpretácii. Fungujúca komunikácia predstavuje zisk, nefunkčná stratu. Ide o situácie, kde dochádza k skresleniu, narušeniu komunikačných kanálov. Narušenie komunikácie spôsobujú niektoré postoje komunikujúcich.
- predsudok – nepriaznivý, stereotypný, silne emocionálne sýtený a ťažko zameniteľný postoj k inému človeku
a)rasové
b)národnostné - rivalita (prehnaná žiarlivosť)
- kooperácia – opak rivality. Je dôležitá pri riešení sociálnych konfliktov.
Typy soc. výmeny možno rozlišovať:
a)podľa polarity
b)podľa smerovosti
Treba udržiavať tzv. spätnú väzbu, t. j. stály tok informácií o tom, čo soc. výmena spôsobila, akú zmenu vyvolala.
Soc. výmena
- nepriama kom.
- symbolická kom.
V soc. výmene dochádza k vzniku interpersonálnych alebo soc. konfliktov. Často ide o zmiešané konflikty, keď dochádza k vzájomnému prelínaniu typov konfliktov. Na úrovni skupín dochádza k vnútroskupinovým alebo medziskupinovým konfliktom.
Stratégiami riešenia konfliktov -> matematická teória hier, kt. stratégia delí:
A/ súperivé
B/ kooperatívne
Maximálny osob. zisk zabezpečujú len súperivé postupy vedúce k rivalite. Samotné stratégie môžu byť:
A/ statické – nemenné
B/ dynamické – podmienené
Ukazuje sa, že u jednotlivcov existujú nerovnaké predpoklady na kooperatívne stratégie, tieto sú podmienené vekovo alebo pohlavím.
