ZÁKLADNÉ DRUHY CITOV

Telesné city (nazývané aj nižšími citmi) sú tie, v ktorých prežívame stav nášho organizmu, a to tak vnútornú rovnováhu ako aj jej narušenie. Podnetom k vzniku týchto citov je stav činnosti alebo poruchy organizmu. Telesné city sú sprievodným javom týchto biologických procesov a zmien. Základné kategórie telesných citov sú príjemnosť – nepríjemnosť, spokojnosť – nespokojnosť, uspokojenie – vzrušenie, napätie – uvoľnenie. Telesné city často prechádzajú do citových stavov (nálad), a spolu ich utvárajú.

Citovými reakciami nazývame tie city, ktoré prežívame pri náhlom narušení rovnováhy organizmu s prostredím.

Citové reakcie najtypickejšie charakterizuje ich intenzita, resp. zmeny v intenzite. Citové reakcie môžu byť slabé, stredné až veľmi silné. Veľmi intenzívne citové reakcie nazývame afektami.

Citovými stavmi nazývame dlhšie trvajúce a nie príliš intenzívne prežívanie svojho subjektívneho stavu. Citový stav sa bežne označuje pojmom nálada. Citovými vzťahmi nazývame prežívanie subjektívneho vzťahu k predmetom osobitnej hodnoty, k ľuďom alebo k sebe samému, pričom prežívaný vzťah má obyčajne dlhodobejší ráz. Kým citové reakcie trvajú obyčajne chvíľu – možno ich merať na sekundy, resp. minúty. Citové stavy trvajú už dlhšie – možno ich merať na hodiny príp. dni a citové vzťahy trvajú zo všetkých citov najdlhšie. Veľmi in-tenzívny citový vzťah sa nazýva vášeň.

Za city spoločenského vedomia alebo tzv. vyššie city pokladáme ten druh citov, ktoré vznikajú v priebehu sociali-zácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločenského vedomia, sú jeho súčasťou.Intelektuálne city sú tie, ktoré človek prežíva pri poznávacej činnosti.

Estetické city sú tie, ktoré človek prežíva pri hodnotení pôsobiacich podnetov z hľadiska krásy, či sú už pekné alebo nie.
Etické city sú tie, ktoré človek prežíva pri dodržiavaní alebo porušované morálnych princípov u seba alebo u iných ľudí.
Veľmi dôležitým citom je cit povinnosti a zodpovednosti. Svoju povinnosť plniť zverené úlohy a zodpovednosť za ich plnenie si nielen uvedomujeme. Ale ju aj citovo prežívame, a to jednak kladne (pri svedomitom vykonávaní a plnení povinností), jednak záporne (pri zanedbávaní alebo nesvedo-mitom plnení povinností).

Sociálne city sú tie, ktoré prežívame v styku s inými ľuďmi alebo spoločenskými skupinami. Sociálne city ako všeobecný pojem zahrňujú aj tie citové reakcie a vzťahy, ktoré sa vzťahujú na ľudí.

INDIVIDUÁLNE OSOBITOSTI ĽUDSKÝCH CITOV

Citlivosť alebo citová dráždivosť – označuje sa ňou to, ako ľahko vznikajú u človeka nové city, resp. ako ľahko sa dávajú city do pohybu.

Citovosť – označuje sa ňou stupeň rozvoja, šírka, bohatstvo alebo chudoba citových zážitkov. Ľudí s málo rozvinutým citovým životom nazývame citove deprimovanými. K citovej deprivácii dochádza tým, že sa dieťaťu neposkytuje dostatok podnetov na citový rozvoj.

Citová labilita alebo náladovosť – rýchlosť striedania citov v čase, ako aj mieru ovplyvňovania konania a správanie človeka citmi.
Intezita – hĺbka alebo plytkosť, sila prežívania citu.

Citová zrelosť – miera rozumového základu prežívaných citov a miera rovnováhy medzi rozumovou a citovou zložkou v psychike.
Citová ovplyvniteľnosť alebo sugestibilita – miera podliehania citovej nákaze, napr. ľahkosť, s akou možno vyvolávať a meniť city u človeka, a to citmi alebo slovami iného človeka.

Citová zraniteľnosť - miera citovej odolnosti najmä voči podnetom vyvolávajúcim záporné, nepríjemné city.

Stupeň citovej ovládateľnosti – miera riadenia, ovládania svojho citového života.

Citová výrazovosť – skutočnosť, do akej miery sa city človeka prejavujú navonok.

Citový optimizmus alebo pesimizmus – týmito pojmami označujeme mieru tendencie prežívať stenické alebo astenické city.