City

Všeobecná charakteristika citov

V najvšeobecnejšej podobe môžeme city vymedziť ako prežívanie subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom a ľuďom, pričom podstatným znakom tohto prežívania je príjemnosť a priťahovanie alebo odpudzovanie.

Prežívaním subjektívneho stavu rozumieme to, čo sa bežne označuje slovami „ako sa človek cíti“. Môže ísť o stav príjemnosti, spokojnosti, nespokojnosti, dobrú alebo zlú náladu.

Prežívaním subjektívneho vzťahu rozumieme, či nás pôsobiace podnety a okolití ľudia priťahujú, alebo odpudzujú. Odrážané alebo už odrazené podnety (predstavy, myšlienky a okolitý ľudia) spravidla nie sú nám celkom ľahostajné.

Subjektívnosťou prežívania rozumieme predovšetkým to, že prežívanie citov sa úzko viaže na subjekt. Kým napr. vnemov, predstáv, myšlienok prežívame ako niečo, čo je od nás nezávislé. City najviac závisia od subjektu. To spôsobuje značnú individuálnosť, odlišnosť citového prežívania u jednotlivých ľudí pri pôsobení toho istého podnetu. Tak napr. ten istý umelecký obraz vyvoláva takmer u všetkých ľudí rovnaký vnem, ale veľmi odlišné city.

Základné znaky citov:

1. polatita alebo protikladnosť citov – znamená, že prevažná väčšina citov má svoj protiklad: láska v nenávisti, radosť v žiali, nadšenie v apatii, príjemnosť v nepríjemnosti a mnohé ďalšie. V tejto súvislosti hovoríme o tzv. citovej škále, ktorá postupne prechádza od jedného pólu cez nulový bod k druhému pólu. Príjemné city, ktoré sa nachádzajú na jednej strane pólu citovej škály, obyčajne nazývame stenickými citmi, kým nepríjemné city, nachádzajúce sa na opačnej strane, astenickými citmi.
2. Ambivalencia alebo zmiešanosť citov – znamená, že väčšina citov je výsledkom zmiešania rozličných príjem-ných a nepríjemných, stenických a astenických citov.
3. Aktuálnosť citov – znamená neopakovateľnosť raz prežitého citu. Kým napr. tú istú predstavu alebo myšlienku si možno znovu a znovu v rovnakej podobe vybaviť vo vedomí, opätovne prežité city s tým istým obsahom sa menia.
4. Stereotipnosť alebo podmienenosť- stereotipnosť citových reakcií alebo podmienenosťou citov označujeme možnú zotrvačnosť podmieneno reflexne vyvolaných citov. Ak sa totiž opakovaním určitých podnetov upevní nejaká citová reakcia na ne, môže táto citová reakcia zotrvávať aj vtedy, keď sa význam týchto podnetov pre daného človeka mení.
5. Pestrosť časového trvania – znamená, že časové trvanie jednotlivých citov môže byť veľmi rozmanité – v rozpätí od niekoľkých sekúnd (pri zľaknutí, údive, úžase a pod.) až po roky (napr. manželská láska a pod.)
6. Nákazlivosť citov – označujeme „preberanie citov“ t.j. tú vlastnosť, že sa môžu prenášať z jedného človeka na druhého.
7. Citová adaptácia – označujeme zmenu v intenzite citu vyvolaného opakujúcim sa podnetom. Opakujúce sa podnety prestávajú vyvolávať také intenzívne city, aké vyvolali pri počiatočných pôsobení, inokedy zas sa môže intenzita citov vyvolaných tými istými podnetmi stupňovať.

ZÁKLADNÉ DRUHY CITOV

Telesné city (nazývané aj nižšími citmi) sú tie, v ktorých prežívame stav nášho organizmu, a to tak vnútornú rovnováhu ako aj jej narušenie. Podnetom k vzniku týchto citov je stav činnosti alebo poruchy organizmu. Telesné city sú sprievodným javom týchto biologických procesov a zmien. Základné kategórie telesných citov sú príjemnosť – nepríjemnosť, spokojnosť – nespokojnosť, uspokojenie – vzrušenie, napätie – uvoľnenie. Telesné city často prechádzajú do citových stavov (nálad), a spolu ich utvárajú.

Citovými reakciami nazývame tie city, ktoré prežívame pri náhlom narušení rovnováhy organizmu s prostredím.

Citové reakcie najtypickejšie charakterizuje ich intenzita, resp. zmeny v intenzite. Citové reakcie môžu byť slabé, stredné až veľmi silné. Veľmi intenzívne citové reakcie nazývame afektami.

Citovými stavmi nazývame dlhšie trvajúce a nie príliš intenzívne prežívanie svojho subjektívneho stavu. Citový stav sa bežne označuje pojmom nálada. Citovými vzťahmi nazývame prežívanie subjektívneho vzťahu k predmetom osobitnej hodnoty, k ľuďom alebo k sebe samému, pričom prežívaný vzťah má obyčajne dlhodobejší ráz. Kým citové reakcie trvajú obyčajne chvíľu – možno ich merať na sekundy, resp. minúty. Citové stavy trvajú už dlhšie – možno ich merať na hodiny príp. dni a citové vzťahy trvajú zo všetkých citov najdlhšie. Veľmi in-tenzívny citový vzťah sa nazýva vášeň.

Za city spoločenského vedomia alebo tzv. vyššie city pokladáme ten druh citov, ktoré vznikajú v priebehu sociali-zácie človeka a zúčastňujú sa na utváraní jeho spoločenského vedomia, sú jeho súčasťou.Intelektuálne city sú tie, ktoré človek prežíva pri poznávacej činnosti.

Estetické city sú tie, ktoré človek prežíva pri hodnotení pôsobiacich podnetov z hľadiska krásy, či sú už pekné alebo nie.
Etické city sú tie, ktoré človek prežíva pri dodržiavaní alebo porušované morálnych princípov u seba alebo u iných ľudí.
Veľmi dôležitým citom je cit povinnosti a zodpovednosti. Svoju povinnosť plniť zverené úlohy a zodpovednosť za ich plnenie si nielen uvedomujeme. Ale ju aj citovo prežívame, a to jednak kladne (pri svedomitom vykonávaní a plnení povinností), jednak záporne (pri zanedbávaní alebo nesvedo-mitom plnení povinností).

Sociálne city sú tie, ktoré prežívame v styku s inými ľuďmi alebo spoločenskými skupinami. Sociálne city ako všeobecný pojem zahrňujú aj tie citové reakcie a vzťahy, ktoré sa vzťahujú na ľudí.

INDIVIDUÁLNE OSOBITOSTI ĽUDSKÝCH CITOV

Citlivosť alebo citová dráždivosť – označuje sa ňou to, ako ľahko vznikajú u človeka nové city, resp. ako ľahko sa dávajú city do pohybu.

Citovosť – označuje sa ňou stupeň rozvoja, šírka, bohatstvo alebo chudoba citových zážitkov. Ľudí s málo rozvinutým citovým životom nazývame citove deprimovanými. K citovej deprivácii dochádza tým, že sa dieťaťu neposkytuje dostatok podnetov na citový rozvoj.

Citová labilita alebo náladovosť – rýchlosť striedania citov v čase, ako aj mieru ovplyvňovania konania a správanie človeka citmi.
Intezita – hĺbka alebo plytkosť, sila prežívania citu.

Citová zrelosť – miera rozumového základu prežívaných citov a miera rovnováhy medzi rozumovou a citovou zložkou v psychike.
Citová ovplyvniteľnosť alebo sugestibilita – miera podliehania citovej nákaze, napr. ľahkosť, s akou možno vyvolávať a meniť city u človeka, a to citmi alebo slovami iného človeka.

Citová zraniteľnosť - miera citovej odolnosti najmä voči podnetom vyvolávajúcim záporné, nepríjemné city.

Stupeň citovej ovládateľnosti – miera riadenia, ovládania svojho citového života.

Citová výrazovosť – skutočnosť, do akej miery sa city človeka prejavujú navonok.

Citový optimizmus alebo pesimizmus – týmito pojmami označujeme mieru tendencie prežívať stenické alebo astenické city.