Všeobecná charakteristika citov

V najvšeobecnejšej podobe môžeme city vymedziť ako prežívanie subjektívneho stavu a vzťahu k pôsobiacim podnetom a ľuďom, pričom podstatným znakom tohto prežívania je príjemnosť a priťahovanie alebo odpudzovanie.

Prežívaním subjektívneho stavu rozumieme to, čo sa bežne označuje slovami „ako sa človek cíti“. Môže ísť o stav príjemnosti, spokojnosti, nespokojnosti, dobrú alebo zlú náladu.

Prežívaním subjektívneho vzťahu rozumieme, či nás pôsobiace podnety a okolití ľudia priťahujú, alebo odpudzujú. Odrážané alebo už odrazené podnety (predstavy, myšlienky a okolitý ľudia) spravidla nie sú nám celkom ľahostajné.

Subjektívnosťou prežívania rozumieme predovšetkým to, že prežívanie citov sa úzko viaže na subjekt. Kým napr. vnemov, predstáv, myšlienok prežívame ako niečo, čo je od nás nezávislé. City najviac závisia od subjektu. To spôsobuje značnú individuálnosť, odlišnosť citového prežívania u jednotlivých ľudí pri pôsobení toho istého podnetu. Tak napr. ten istý umelecký obraz vyvoláva takmer u všetkých ľudí rovnaký vnem, ale veľmi odlišné city.

Základné znaky citov:

1. polatita alebo protikladnosť citov – znamená, že prevažná väčšina citov má svoj protiklad: láska v nenávisti, radosť v žiali, nadšenie v apatii, príjemnosť v nepríjemnosti a mnohé ďalšie. V tejto súvislosti hovoríme o tzv. citovej škále, ktorá postupne prechádza od jedného pólu cez nulový bod k druhému pólu. Príjemné city, ktoré sa nachádzajú na jednej strane pólu citovej škály, obyčajne nazývame stenickými citmi, kým nepríjemné city, nachádzajúce sa na opačnej strane, astenickými citmi.
2. Ambivalencia alebo zmiešanosť citov – znamená, že väčšina citov je výsledkom zmiešania rozličných príjem-ných a nepríjemných, stenických a astenických citov.
3. Aktuálnosť citov – znamená neopakovateľnosť raz prežitého citu. Kým napr. tú istú predstavu alebo myšlienku si možno znovu a znovu v rovnakej podobe vybaviť vo vedomí, opätovne prežité city s tým istým obsahom sa menia.
4. Stereotipnosť alebo podmienenosť- stereotipnosť citových reakcií alebo podmienenosťou citov označujeme možnú zotrvačnosť podmieneno reflexne vyvolaných citov. Ak sa totiž opakovaním určitých podnetov upevní nejaká citová reakcia na ne, môže táto citová reakcia zotrvávať aj vtedy, keď sa význam týchto podnetov pre daného človeka mení.
5. Pestrosť časového trvania – znamená, že časové trvanie jednotlivých citov môže byť veľmi rozmanité – v rozpätí od niekoľkých sekúnd (pri zľaknutí, údive, úžase a pod.) až po roky (napr. manželská láska a pod.)
6. Nákazlivosť citov – označujeme „preberanie citov“ t.j. tú vlastnosť, že sa môžu prenášať z jedného človeka na druhého.
7. Citová adaptácia – označujeme zmenu v intenzite citu vyvolaného opakujúcim sa podnetom. Opakujúce sa podnety prestávajú vyvolávať také intenzívne city, aké vyvolali pri počiatočných pôsobení, inokedy zas sa môže intenzita citov vyvolaných tými istými podnetmi stupňovať.