Domáci však neprijali bezdomovcov ani doteraz. Starostka sa sťažovala a tak sa Žakovce dostali i do médií. Slovenskí politici, keď prišli pozrieť čo to ten „farárko“ robí, namiesto trestu mu srdečne stisli ruku a pomohli. Aj vďaka tomu je stavba dnes už legálna. So samotnou stavbou sa pán farár veľmi neponáhľal, aj keď na neho obec tlačila. Sám vozil materiál na fúriku, muroval a jedol i spával v jednej izbe so svojimi chránencami. V súčasnosti je polyfunkčná budova hotová a slúži svojmu účelu. Je tu dokonca aj lekárska ambulancia, ktorá slúži celej obci, takže chorí už nemusia cestovať za lekárom do susedného Vrbova. Napriek tomu platí pre všetkých mužov, ktorý tu žijú a pracujú už niekoľko rokov zákaz udelenia trvalého pobytu, čím im odnímajú základné právo na život. Ale to najdôležitejšie, čo poskytuje organizácia bezdomovcom je pocit spolupatričnosti v spoločenstve, v komunite. Inštitút Krista Veľkňaza ako cirkvou založené a štátom schválené spoločenstvo
IKV je sekulárny inštitút biskupského práva. Predstavený inštitútu sídli na Osuši pri Dolnej Strehovej. Je to kontemplatívna časť inštitútu. Druhé centrum je v Žakovciach; je charitatívne a plne sa venuje tým najbiednejším. Formálne, charitatívna časť vznikla 27.11.1992 registráciou na MvSR. Inštitút je v zmysle zákona č.83/1990 Zb. dobrovoľným združením občanov, ktorí okrem iného, chcú mravne pozdvihnúť ľudí prostredníctvom špeciálnej starostlivosti o postihnutých a núdznych, bezdomovcov, mládež z rozvrátených rodín, detských domovov a reedukačných domovov a všetkých tých, ktorí to potrebujú. Fungovanie IKV povolila dňa 16.3.1990 biskupská konferencia. V máji 1991 dostal IKV na svoju činnosť do bezplatného užívania od spišského biskupstva areál starej fary v Žakovciach aj s priľahlými budovami.