Institut Krista Velknaza - Zakovce

Chceme poukázať na skupinu ľudí, ktorí sa dostali na okraj spoločnosti, a taktiež chceme poukázať aspoň na minimálne možnosti riešenia a zmenenia situácie týchto ľudí v neštátnych zariadeniach, ktoré vznikali po novembrovej revolúcii 1989 a dokážu pomôcť mnohokrát účelnejšie a úspešnejšie ako štátne zariadenia. Práve v tomto období je táto téma zvlášť aktuálna, nakoľko sa aj na Slovensku znova objavuje kategória žobrákov. Moderná spoločnosť im dala nové meno a spoločensky ich zaradila niekam úplne na koniec pomyselného rebríčka. Teraz ich nazývame bezdomovcami, lebo nemajú kde bývať. Slovo bezdomovec sa u nás udomácnilo, ako preklad anglického slova „homeless“. Bezdomovec sa však nedá charakterizovať len týmto pojmom. Bezdomovec je tiež človekom bez hygienických návykov a nemá ani možnosť pravidelného stravovania. Títo ľudia sú spoločensky neprispôsobiví a často sa nachádzajú v sociálnych kolíziach. Bezdomovcami sú aj ľudia vracajúci sa z výkonu trestu, alkoholici, alebo aj narkomani, ktorý sa nedokážu zaradiť do normálneho života. Sú to však ľudia trvale, alebo prechodne nezamestnaní. Bezdomovcami sú najčastejšie:
a) absolventi detských domovov a reedukačných domovov
b) odsúdení ľudia, po ukončení výkonu trestu
c) mentálne retardovaní ľudia
d) sociálne a ekonomicky slabí ľudia so snahou pracovať
e) alkoholici, ľudia závislí na omamných látkach a gambleri

Nakoľko platí pravidlo, že človek sa bezdomovcom nerodí, ale sa ním stáva, tak môžme rozlíšiť štyri stupne, alebo štádia vývinu bezdomovca:

1) človek z vyššie spomenutých kategórií sa nedokáže zaradiť do života; prekonáva neúspech v práci, stráca kontakt s priateľmi
2) fáza regresie – nezvláda jednoduché administratívne úkony, stráca sebaúctu, stráca záujem o hygienu a zamestnanie
3) fáza závislosti – človek je závislý na iných, začína žobrať, nemá záujem o budúcnosť, nastupuje alkohol, človek sa stáva tulákom
4) fáza rezignácie – človek rezignuje nad sebou i nad svetom, vzdáva sa svojej minulosti, prestávajú existovať akékoľvek priateľstvá
Na otázku, prečo sa človek stáva bezdomovcom je ťažké odpovedať. Je to však určite aj vďaka výchove človeka a prístupu k výchove v kritickom veku. Môže takisto ísť aj o slabšie mentálne postihnutie, alebo zlé sociálne zabezpečenie. Faktory pôsobiace na takéhoto človeka sú rôzne a tak si ich širšie priblížime.

Detský domov:
Výchova v zariadení, akým je detský domov, výrazne pôsobí na vývoj človeka, teda dieťaťa.

V takýchto zariadeniach je však často nedostatok lásky, čo je vlastne ich najväčším handicapom. Narozdiel od klasickej „domácej“ výchovy sa tu deti neučia pracovať, čiže takmer úplne absentujú pracovné návyky. Deti výchádzajúce z takýchto zariadení sa nevedia postaviť proti životným problémom, nevedia ich riešiť a často sa ani nemajú s kým poradiť. Nevedia sa sami uživiť a rezignujú. Často sa stavajú aj bezdomovcami.

Nápravnovýchovné ústavy:
Človek, ktorý opustí takýto ústav, nie je prevychovaný. Je len potrestaný, ale znova pácha trestnú činnosť, lebo nič iné ani nevie robiť. Ak si aj uvedomuje čo ho čaká, ak znova spácha trestný čin, robí to, lebo sa nemá kam vrátiť. Nemá šancu sa zapojiť do riadneho života, lebo ho okolie automaticky odsudzuje. Ak mu jeho vzdelanie aj dovolí prijať prácu, tak ho limituje to, že bol vo väzení. Takýto človek, nakoľko nemá zamestnanie, nemá peniaze! A to čo mu dá štát v žiali prepije. Teda nemá ani šancu nájsť si bývanie a tak znova, aspoň pred zimou spácha niečo malé, aby ho zavreli a aby mu bolo teplo. Týto ľudia však nemajú zlé srdce, len je zranené, neprijaté a nepochopené.

Mentálne postihnutie:
Sú to ľudia, ktorých IQ je v pásme ľahšej a strednej debility. Ich postihnutie nie je badateľné. Ľudia s takýmto postihom sa bežne pohybujú aj okolo nás, a môžu sa aj celkom normálne správať. Ak sa o nich nemá kto postarať, tak sú bezradní a vonku na ulici nevedia sami prežiť. Pritom z medicínskeho hľadiska nepatria do ústavov pre mentálne retardovaných, lebo ich postih je len mierny. Položartom však môžme povedať, že keby takýchto ľudí zatvárali, tak by u nás nestačila ani niekoľkonásobne vyššia kapacita psychiatrických liečební. Do nápravnovýchovných ústavov nepatria, lebo byť mentálne postihnutým nie je zločin. Ak sa dostanú do väzenia, majú len mierne tresty, kvôli svojmu IQ. To však nie je pre nich pomoc. Ukončenú majú väčšinou len povinnú školskú dochádzku, ale nájdu sa aj výnimky. Práve títo ľudia vedia byť veľmi úprimní a vďační. Majú veľké problémy pri zamestnaní sa, aj keď s výkonom manuálnych práce problémy niesú.

Alkohol a iné omamné látky:
Kategória alkoholikov je na Slovensku smutne známa. Je však potrebná veľmi silná
motivácia pri odvykacej kúre. Človek sa alkoholikom stáva z nedostatku niečoho iného. U nás to spôsobuje najmä zlá sociálna situácia obyvateľstva. Človek padá „z blata do kaluže“. Pomerne novou pliagou, ktorá postihuje ľudí u nás je závislosť na omamných látkach a gamblerstvo.

Alkoholizmus a závislosť na omamných látkach je fyzickou závislosťou, kedy človek bez svojej dávky nedokáže žiť. Postihnutý sa snaží získať svoju dávku za každú cenu. I za cenu, že si peniaze požičia, aj keď nevie ako ich vráti. Gambler je špeciálnou kategóriou, ktorá sa vyvinula najmä v poslednom desaťročí dvadsiateho storočia. Je to závislosť na počítačových hrách, alebo hracích automatoch. Človek minie na hracích automatoch často aj všetky peniaze, ktoré má a veľmi sa zadĺži. Pri obidvoch závislostiach môže dôjsť k vzniku abstinenčného príznaku. Ak povieme, že pri drogách a alkohole ide najmä o fyzický príznak, tak potom pri gamblerstve ide o psychický príznak Na pomoc alkoholikom vzniklo niekoľko neštátnych zariadení, v ktorých si títo vzájomne pomáhajú. Sociálna neschopnosť (slabosť):
Do tejto kategórie môžme zaradiť slobodné matky s deťmi, opustených starých ľudí a nezamestnaných ľudí. Je snaha stavať malé dvojdomčeky pre slobodné matky, ale stretá sa to s nesúhlasom a nepochopením miestnej samosprávy v tej – ktorej obci.

Medzi najaktívnejšie neštátne zariadenia v práci s bezdomovcami, ktorým sa snažia poskytnúť komplexné služby, ale najmä resocializovať ich a vrátiť do normálneho života, patria na Slovensku organizácie ECCE HOMO, diecézne charity, organizácia RESOTY v Poddunajských Biskupiciach, Komunita Kráľovnej Pokoja v Radošine a Inštitút Krista Veľkňaza v Žakovciach. Práve Inštitút Krista Veľkňaza by sme Vám chceli bližšie priblížiť.




Inštitút Krista Veľkňaza – Žakovce

Donedávna nenápadná obec na križovatke Vysokých Tatier a Slovenského raja – Žakovce. Dnes známa tým, že je tu naozajstná škola života, ktorú založil rímskokatolícky kňaz Marián Kuffa. Jeho osemročné pôsobenie sa tu nestretlo s pochopením. Podal totiž pomocnú ruku vyše 60 bezdomovcom, ktorí v storočnej budove neobývanej fary našli svoj domov. Najprv prišiel jeden, potom druhý a potom prichádzali ďalší a ďalší. Posielali ich sem sociálni pracovníci i policajti, ale privádzali ich aj zúfalé matky. Nešťastníci, ktorí potrebovali jedlo, strechu nad hlavou, ale najmä recept, ako sa postaviť proti úderom zbabraného života. Prepustení z basy, narkomani, alkoholici, odchovanci detských domovov. Maroš Kuffa sa ich ujal. S týmto tímom sa farár pustil do výstavby domu pre telesne postihnutých. Začínali z ničoho. Projekty vypracovali priatelia. O zámeroch duchovného sa občania dozvedeli až vtedy, keď na farskom dvore ožíval stavebný ruch. Najprv prichádzali pomáhať známi, potom už celý Spiš i celé Slovensko, a finančne prispeli hlavne zahraniční dobrodinci.

Domáci však neprijali bezdomovcov ani doteraz. Starostka sa sťažovala a tak sa Žakovce dostali i do médií. Slovenskí politici, keď prišli pozrieť čo to ten „farárko“ robí, namiesto trestu mu srdečne stisli ruku a pomohli. Aj vďaka tomu je stavba dnes už legálna. So samotnou stavbou sa pán farár veľmi neponáhľal, aj keď na neho obec tlačila. Sám vozil materiál na fúriku, muroval a jedol i spával v jednej izbe so svojimi chránencami. V súčasnosti je polyfunkčná budova hotová a slúži svojmu účelu. Je tu dokonca aj lekárska ambulancia, ktorá slúži celej obci, takže chorí už nemusia cestovať za lekárom do susedného Vrbova. Napriek tomu platí pre všetkých mužov, ktorý tu žijú a pracujú už niekoľko rokov zákaz udelenia trvalého pobytu, čím im odnímajú základné právo na život. Ale to najdôležitejšie, čo poskytuje organizácia bezdomovcom je pocit spolupatričnosti v spoločenstve, v komunite. Inštitút Krista Veľkňaza ako cirkvou založené a štátom schválené spoločenstvo
IKV je sekulárny inštitút biskupského práva. Predstavený inštitútu sídli na Osuši pri Dolnej Strehovej. Je to kontemplatívna časť inštitútu. Druhé centrum je v Žakovciach; je charitatívne a plne sa venuje tým najbiednejším. Formálne, charitatívna časť vznikla 27.11.1992 registráciou na MvSR. Inštitút je v zmysle zákona č.83/1990 Zb. dobrovoľným združením občanov, ktorí okrem iného, chcú mravne pozdvihnúť ľudí prostredníctvom špeciálnej starostlivosti o postihnutých a núdznych, bezdomovcov, mládež z rozvrátených rodín, detských domovov a reedukačných domovov a všetkých tých, ktorí to potrebujú. Fungovanie IKV povolila dňa 16.3.1990 biskupská konferencia. V máji 1991 dostal IKV na svoju činnosť do bezplatného užívania od spišského biskupstva areál starej fary v Žakovciach aj s priľahlými budovami.

V týchto priestoroch sa aktívne pracuje s ľuďmi, ktorí nemajú strechu nad hlavou.

Zariadenia Inštitútu Krista Veľkňaza
Pod pôsobnosť IKV v Žakovciach patria 4 zariadenia:
- Dom Božského Srdca Ježišovho v Žakovciach
- Dom nepoškvrnenej Panny Márie v Žakovciach
- Dom Božieho Milosrdenstva v Ľubici
- Združenie „Áno pre život“ v Rajeckých Tepliciach

IKV sa riadi mottom:
„Milujte ľudí takých akí sú
čím menej si to zaslúžia, tým viac ich milujte.
Nemilujte ich podľa veľkosti ich zásluh,
ale podľa veľkosti ich potrieb.“

1.) Dom Božského Srdca Ježišovho
- je zariadený v budove fary v Žakovciach
- v súčasnosti tu žije približne 60 bezdomovcov, najviac ich je tu počas vianoc
- bezdomovcom poskytujú ubytovanie, celodennú stravu a ošatenie
- je im venovaná celodenná starostlivosť
- personál je s nimi v kontakte celý deň
- musia dodržiavať 3 pravidlá:
o aspoň 8 hodín pracovať kažý pracovný deň – tým prestávajú myslieť na alkohol, nudu a zároveň získavajú pracovné návyky --> práca je súčasťou ergoterapie. o zákaz požívať alkoholické nápoje
o prísny zákaz trestnej činnosti
Porušením niektorého z týchto pravidiel je jednotlivec vylúčený a musí opustiť Žakovce.

Bezdomovcov delia
- podľa veku:
o mladí – pomáhajú im osamostatniť sa a založiť si vlastnú rodinu
o strední – snažia sa nájsť cestičku späť do už existujúcej rodiny
o starí – pomáhajú im prežiť jeseň života
- podľa prispôsobivosti a problémovosti
o červení – najproblémovejší – musia sa zdržiavať v priestoroch areálu zariadenia, nemôžu samostatne hospodáriť so svojimi peniazmi
o modrí – môžu opustiť areál zariadenia, musia sa však zdržiavať v obci
o bieli – ich správanie nie je problémové, môžu sa zdržiavať mimo obce, hospodáriť s peniazmi;
Nikto však nesmie robiť čo sa mu zachce a svojvoľne opustiť zariadenie.

Denný režim je chrakterizovaný modlitbou:
o pracovná doba je do 16.00
o nasleduje voľno – každý podľa vlastných záujmov; je tu možnosť zahrať si stolný tenis, billiard, stolný futbal; niektorí hrajú v amatérskej hudobnej skupine; každé dva týždne organizujú diskotéku na ktorej sa účastnia aj ľudia z obce, každý, kto chce byť na diskotéke, musí prísť predtým na sv. liturgiu
o povinnosť každé ráno sa zúčastniť na sv. Omši a na obed sa pomodliť sv. ruženec

2.) Dom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie
- v areáli žakovskej fary
- je to moderná bezbariérova budova pre telesne postihnutých; toto zariadenie začalo svoju činnosť na prelome rokov 1999/2000
- zariadenie slúži pre 32 telesne postihnutých, ktorí v ňom našli svoj stály domov a pre 10 – 15 postihnutých na turnusové pobyty
- o telesne postihnutých sa stará stály personál
- majú k dispozícii kaplnku, zimnú záhradu a spoločenskú miestnosť
Dom Božského Srdca Ježišovho a Dom Nepoškvrneného Srdca Panny Márie sú dve spojené budovy. Ako celok je zariadenie vybudované svojpomocne z finančnej a materiálnej pomoci podnikov, spoločností a priateľov zo zahraničia. Najzaujímavejšie na celom projekte je, že bol vybudovaný práve bezdomovcami. Postihnutí a bezdomovci tu žijú v symbióze.

Niektorí chlapi z radov bezdomovcov sa starajú o postihnutých, čo ich vzájomne obohacuje.

3.) Dom Božieho Milosrdenstva
- v Ľubici (pri Kežmarku)
- je určený len pre ženy, ktoré sú
- spoločensky neprispôsobivé
- prepustené z detských domovov a po výkone trestu
- pre ženy, ktoré sa o seba nevedia postarať a ženy liečená na závislosť od alkoholu a drog
- tehotné ženy
- matky s deťmi
- je im poskytovaná komplexná starostlivosť
- cieľom zariadenia je poskytnúť komplexnú starostlivosť tým ženám a dievčatám, ktoré sa nachádzajú v pre nich neriešiteľnej, alebo ťažko riešiteľnej situácii.
IKV sa v Dome Božieho Milosrdenstva snaží:
o rozvinúť osobnosť ženy v plnej miere
o snaží sa pomôcť uzdraviť rany, ktoré v živote dostali
o pomôcť v duchovnej oblasti nájsť správne smerovanie v živote s Bohom, ktorý je Otcom všetkých
o nájsť ženám a dievčatám zamestanie
o motivujú ženy k práci, aby dokázali viesť dom, aby vedeli navariť a oprať bielizeň a aby zvládli domáce práce
o časté sú návštevy kňazov, ktorí konajú duchovnú obnovu



4.) Združenie „Áno pre život“
- je združením pre ochranu nenarodeného dieťaťa a pre pomoc budúcej matke
- zriaďovateľom je IKV; združenie patrilo pod pobočky IKV v Žakovciach, od roku 2000 je však už samostatné
- usilujú sa pomôcť ženám v núdzi konkrétnymi krokmi, aby zachránili matku i dieťa a ich vzájomný vzťah
- v súčasnosti sa darí poskytovať konkrétnu pomoc v dvoch vlastných rodinných domoch za podpory švajčiarskej organizácie JA ZUM LEBEN, ako aj iných dobrodincov a priateľov.
- hlavnou myšlienkou je ochrana nenarodeného dieťaťa a konkrétna pomoc budúcej matke; pomoc je časovo obmedzená na dva roky; matka sa naučí starať sa o svoje dieťa a môže absolvovať aj rekvalifikačný kurz
- združenie učí ženu niesť zodpovednosť a hľadať možnosti pre svoj ďalší život
- zaostalejším ženám je ponúknutá psychologická, lekárska a osvetová pomoc
- kapacita je 12 osôb v dvoch zariadeniach v Šuji a v Rajci
- združenie bolo uvedené do činnosti 1.9.1998

Predstaveným Inštitútu Krista Veľkňaza je rímskokatolícky farár Ing. Mgr.Marián Kuffa, Dr.h.c. Je zároveň aj vedúcim Detašovaného pracoviska Katedry Sociálnej práce Trnavskej univerzity. Študoval v kňazskom seminári v Spišskej kapitule a predtým bol poľnohospodárskym inžinierom.
Spoločenstvo je hlboko zjednocujúcou a uzdravujúcou skúsenosťou, je najlepším liekom, východiskom pre týchto ľudí. Svedčia o tom skúsenosti zahraničných i naších komunít. Problém bezdomovcov je potrebné riešiť. Veď vyspelosť spoločnosti sa meria schopnosťou postarať sa o tých, ktorí to nedokážu sami. Na záver by sme ešte raz radi pripomenuli, že bezdomovci naozaj nemusia byť takí ako vyzerajú. Ich srdce je naozaj zranené a nepochopené. Niektorí z nich majú dokonca aj vysokoškolské tituly, a predsa sa ocitli doslova na ulici. Preto keď stretnete bezdomovca, nemyslite si o ňom, že je idiot, alebo že je dementný, lebo on ním vôbec nemusí byť a takáto poznámka ho môže hlboko raniť. Toto všetko si veľmi dobre uvedomil aj taký človek, ako je pán farár Marián Kuffa a rozhodol sa pomôcť. Naozaj, zo začiatku to nemal ľahké, a ešte aj v poslednom roku výstavby mu chýbalo osem miliónov korún. Chodili za ním takí ľudia, čo prišli pomôcť, ale aj takí čo ho chceli vystrnadiť. Na jeho chránencov nadávali a nazývali ich jednoducho asociálmi. On sa však nedal znechutiť a ako vidíte, všetko sa zdárne podarilo ukončiť. Paradoxom však ostáva, že za osem rokov jestvovania komunity v Žakovciach nespáchali Kuffovi chránenci ani jeden trestný čin a predsa sa ešte nemôžu prihlásiť k trvalému pobytu v Žakovciach. Niektorí občania Žakoviec vyčítajú farárovi, že všetko urobil na kolene a bez dozoru kvalifikovaných odborníkov. Pravdou však je, že na stavbe bol po celý čas stavebný dozor. Na prácu s problémovými ľuďmi síce nemali spočiatku
vyškolených pracovníkov, ale dnes je toto resocializačné zariadenie detašovaným pracoviskom Trnavskej univerzity. IKV v Žakovciach je sebestačný, ale bez podpory zahraničných organizácií by určite nemohol fungovať. Ruky bezdomovcov dokážu veľmi zručne urobiť v záhrade čo treba. Svojpomocne dokázali vybudovať bezbariérovú budovu pre telesne postihnutých a tým ako keby si vytvorili nový domov, do ktoréhosa môžu kedykoľvek vrátiť. Je síce pravdou, že musia dodržiavať isté pravidlá, ale tie pravidlá im umožňujú ostať, ale nenútia ich. Ak niekto prestúpi i čo len jedno z troch pravidiel, musí odísť. Netoleruje sa nič. Niektorí bezdomovci, absolventi resocializačného pobytu, by sa v obci chceli usadiť a založiť si rodiny.

Medzi nimi budú však i takí, čo sa po rokoch pobytu v škole života vrátia k svojim rodinám. A zvyšok, ktorý sa rozhodne ostať, sa bude starať o prevádzku zariadenia, alebo sa uplatnia v kováčskej, zámočníckej, stolárskej, alebo v autodielni, ktoré budujú za novostavbou. Usilovné ruky budú potrebovať aj na gazdovstve, kde budú pomáhať svojmu pánovi farárovi, niekdajšiemu poľnohospodárskemu inžinierovi, zveľaďovať statok a obhospodarovať tých 40 hektárov lúk a polí.


Použitá literatúra:
- Sväté Písmo starého a nového zákona
- Dokumenty II. vatikánskeho koncilu
- Kuffa M. – Stanovy
- Kuffa M. – Areál Žakovce 1992
- Anonymní alkoholici, ako zdroj pre lekárov, Podolínec
- Houporová Ľ., Ľudia bez domova, ktorí sa ocitli na dne, Fakty č.43, Bratislava 1996
- Klevisová N., Bez prístreší, Hospodárske noviny č.232, Praha 1991
- Praca a sociálna politika 8, 2000, č.3, str.21
- Prolongeau, H.: Ľudia bez adresy In: Expres 1994, č.4, str.4
- Bulletin Úsmev ako dar, 2000, Spoločnosť priateľov detí z detských domovov
- Nováková Z. - Diplomová práca, Trnava 2001, Trnavská univerzita, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce

Ďakujeme ľuďom z Inštitútu Krista Veľkňaza v Žakovciach za ochotu i za poskytnuté materiály.

Ďakujeme tiež za možnosť stráviť jeden víkend v Inštitúte medzi perfektnými ľudmi.






















Porovnaj: BASA – FARA
FARA – BASA
- v base sa trestá zatvorením = vezmú ti slobodu
- na fare sa trestá pustením = darujú ti „slobodu“

- v base musíš byť = nemôžeš odísť
- na fare chceš byť = môžeš odísť

- v base musíš rešpektovať vnútorný poriadok = nie preto si tu
- na fare chceš rešpektovať vnútorný poriadok = preto si tu

- v base chcú aby si tam bol = tvoja vôľa je vedľajšia
- na fare ty chceš, aby si tu bol = tvoja vôľa je rozhodujúca

- v base si sedel kvôli minulosti = bol si zlý...
- na fare „sedíš“ kvôli budúcnosti = chceš byť dobrý...

- ži však v prítomnosti: minulosť už bola...nie je
budúcnosť len bude...tiež nie je
- ale ty si teraz – TERAZ CHCEM BYŤ DOBRÝ

- v base ti spočítali, koľkokrát si sa šmykol
- na fare ti spočítame, koľkokrát si sa postavil

- v base ti vyčítajú, že si padol do blata
- na fare ti vyčítajú, keď chceš zostať ležať v blate

- v base v pýche, nenávisti a zlosti spočítavaš, kto ťa podrazil, ako sa mu odplatíš, keď sa vrátiš
- na fare v pokore, láske a trpezlivosti spočítavaš, koho si ty podrazil, ako sa mu odplatíš, keď sa vrátiš

- ak si basu opustil vnútorne nezmenený – ako preškolený gangster – ďalej budeš škodiť aj nevinným – možno rafinovanejšie
- ak faru opustíš vnútorne nezmenený – si preškolený „supergangster“ – budeš škodiť už nielen nevinným, ale aj svojim dobrodincom – len rafinovanejšie

Potkan a hyena zbabelo počká, kým dobrodinec, ktorý ich kŕmil trošku zaspí. Odmenia sa mu tak, že mu odhryznú nos alebo ucho. Tchor pohryzie a zasmradí poľovníka, ktorý ho vyslobodil z pytliakovho klepca. Ale ty nie si potkan, ani hyena, ani tchor...

- v base sa vysmievajú z tvojej beznádeje
- na fare sa tešíme, že máš znova nádej

- v base si možno živoril
- na fare môžeš znova žiť

- v base si mal disciplínu za trest
- na fare máš disciplínu ze odmenu

- v base, aj keď nepočúvaš – musíš ostať
- na fare, keď nepočúvaš – nesmieš ostať

- ak dodržiavaš poriadok, nie je to známkou zbavenia tvojej svojprávnosti – je to tvoje slobodné rozhodnutie, je to teda známkou tvojej vnútornej dospelosti
- ak si sa rozhodol zmeniť, polepšiť sa si na dobrej ceste
- zachovaj poriadok, poriadok zachová teba
- nie my ťa vyhadzujeme z fary – vyhodiť sa môžeš len ty sám.
- je oveľa ľahšie urazene odísť v snahe zmeniť iných, ako pokorne ostať na mieste v snahe zmeniť seba.

- Dve šmykľavé lavičky máš k dispozícii cez rozbúrenú rieku – jednu so zábradlím, druhú bez zábradlia. Ktorú si vyberieš? Len hlúpy človek označí zábradlie za diskrimináciu. Ty si však slobodný, nie si diskriminovaný – vyber si...

- Ja ti ponákam lavičku so zábradlím....Keď budeš pozerať na cieľ, pochopíš, že zábradlie ťa neobmedzuje, ale ti pomáha. Možno to pochopíš až na druhej strane....
......ak však predsa odídeš.......
.....Kto odíde z mojej fary,
neodchádza z mojho srdca......