Test vedomostí sa dá charakterizovať ako verbálna skúška, zameraná na hodnotenie obecnej informovanosti detí predškolského veku. Rovnako ako v prípade DOI testu, táto metóda diferencuje deti, ktoré si z nejakého dôvodu nemohli osvojiť obvyklé vedomosti a znalosti. Dôvodom môže byť menšie nadanie, ako aj nedostatok potrebnej stimulácie. Mieru znalostí môže ovplyvniť aj záujem dieťaťa, jeho vlastná aktivita a zvedavosť. Otázky zostavil Z. Matějček v priebehu 70.rokov, vychádzal pritom zo svojej bohatej klinickej skúsenosti s rôznymi deťmi. Pôvodná verzia obsahovala 11 subtestov, v každom z nich bolo 10 otázok. Takýto test bol pre deti predškolského veku príliš dlhý a nakoniec skôr meral ich odolnosť k úlohovej záťaži. Novšia verzia je podstatne zredukovaná (Matějček, Vágnerová).

Popis testu:
Test znalostí detí predškolského veku má desať oddielov, zameraných na rôzne oblasti, napr. hodnotenie času, počtu, znalostí o rastlinách, zvieratách, domácej činnosti, spoločenského zaradenia apod. Pre každú oblasť boli vybrané 4 otázky. Napr. „V ktorom ročnom období sú Vianoce?“, „ Koľko kôstok je v marhule?“ alebo „Prečo je cez deň svetlo?“ Skúška obsahuje testovací list, v ktorom sú uvedené otázky a do ktorého sa zapisujú aj odpovede dieťaťa.

V inštrukcii testu dieťaťa oznámime, že sa budeme pýtať na rôzne veci, ktoré určite pozná a ono nám samé bude odpovedať tak, ako to vie najlepšie. Ak niečo nebude vedieť nič sa nestane, pretože nikto nevie všetko. Začíname nácvičnou otázkou, ktorá sa nehodnotí. Cieľom nácviku je ukázať dieťaťu, čo má robiť a presvedčiť sa, že naše požiadavky pochopilo. Ďalšie otázky kladieme v takom poradí, ako sú uvedené v teste. Odpoveď dieťaťa zapíšeme. Je užitočné sledovať, ako sa dieťa v priebehu vyšetrovania správa, ako reaguje na rôzne otázky, aká je jeho krivka pozornosti a výkonu apod. Doba testovania nie je limitovaná, trvá obvykle 10-15 min. je potrebné si uvedomiť, že táto doba je pre dieťa predškolského veku pomerne dlhá a môže sa u neho prejaviť únava, môže stratiť záujem o spoluprácu a pod. takýto prejav je samozrejme nutné zaznamenať a vziať ho do úvahy pri celkovom hodnotení. Test je určený pre deti predškolského veku od 4 do 7 rokov.

Vyhodnocovanie testu, jeho výsledkov je veľmi ľahké, za každú správne zodpovedanú otázku získa dieťa jeden bod. Celkový počet bodov, ktorý je možne pomocou tabuliek previesť na IQ hodnoty. Výsledok je možné hodnotiť aj kvalitatívnym spôsobom, tj. znalostí a neznalostí dieťaťa. Je možné analyzovať aké vedomosti dieťaťu chýbajú a z toho je možné usúdiť aj spôsob jeho výchovy.

Test bol štandardizovaný na českú populáciu detí predškolského veku od 4 do 7 rokov.
Test znalostí detí predškolského veku sa dá použiť v klinickej aj poradenskej praxi. Môže byť užitočný, keď chceme zistiť nielen úroveň rozumových schopností, ale aj mieru uplatnenia týchto schopností v bežnom prostredí. Hodí sa ako doplnok neverbálneho srceeningu školskej zrelosti. Dá sa použiť vo všetkých prípadoch, keď je užitočné porovnať výsledky verbálnych a neverbálnych metód, napr. u detí výchovne zanedbaných, z ústavného prostredia, detí chorých či inak handicapovaných, s organickým poškodením CNS apod.

Jaroslav Jirásek ( 1922-2000)
Po absolvovaní štúdia na pražskej fakulte nastúpil do Detského diagnostického ústavu v Dobřichoviciach. V prvej polovici päťdesiatych rokov si ho primár Kučera vybral do medzioborového týmu pracovníkov novo založenej Detskej psychiatrickej liečebni V Dolných Počerniciach. V spolupráci so Zdeňkom Matějčkom a Zdeňkom Žlabom, pod vedením primára Otakara Kučeru, tu vytvorili pôvodné české koncepty ľahkých detských encefalopatií a dyslexií. V tej dobe Jirásek vypracoval aj pôvodné psychologické testy, z ktorých napr. test Duševného obzoru a informovanosti sa dodnes používa. V polovici šesťdesiatych rokoch prechádza na Detskú kliniku vtedajšej Lekárskej fakulty hygienickej a potom do Inštitútu hygieny epidemológie, kde sa habilituje, prednáša medikom a pôsobí v oblasti mentálnej hygieny hlavne na poli diagnostiky školskej zrelosti. Jeho originálna úprava a štandardizácia Kernovho testu školskej zrelosti je stále obecne využívaná a stala sa aj základom knižných publikácií na tému školskej zrelosti. Jaroslav Jirásek sa zaslúžil na začiatku 70. rokov o českú štandardizáciu detského Wechslerovho inteligenčného testu.

Zdeněk Matějček (1922- 2004)
Jeden z najväčších českých detských psychológov, popularizátor vedeckých poznatkov, jeden z prvých kritikov socialistického modelu kolektívnej výchovy a zástanca klasického modelu rodiny, autor mnohých článkov a kníh o výchove.