Medzi najstaršie a najrozsiahlejšie diagnostické záujmy v pedagogike patrí poznanie úrovne školských vedomostí žiaka. Zisťuje sa tu stav osvojených poznatkov, spôsobilostí a návykov žiaka, ale sekundárne aj efektívnosť práce pedagóga.
Úroveň celkovej informovanosti býva hodnotená v rámci vyšetrenia verbálnych rozumových schopností. Pretože je v značnej miere závislá na učení, môže slúžiť aj pre orientačné posúdenie stimulačnej kvality rodinného prostredia, resp. prostredia, v ktorom dieťa žije. Dieťa, ktoré je nadanejšie, si zapamätá viac rôznych informácií, resp. bude schopné ich lepšie spracovať a zaradiť do kontextu podľa ich súvislostí. Ale väčšiu znalosť bude mať dieťa, ktoré je vychovávané v podnetnom prostredí, než dieťa z primitívnej rodiny. Rodinné prostredie neovplyvní len kvantitu, ale aj kvalitu, t j. obsah znalostí a vedomostí, ktoré tu dieťa získa. V školskom veku sa stáva dôležitým zdrojom informácií škola a postupne aj skupina vrstovníkov.
Samostatnou skúškou je Jiráskov test duševného obzoru a informovanosti.
Test duševného obzoru a informovanosti
Ide o relatívne starú metódu DOI, ktorú vytvoril Jaroslav Jirásek v roku 1953 ako náhradu za vtedy zakázané testy inteligencie. Dedičnosť inteligencie totiž nesúhlasila s marxistickou teóriou a tak bola zavrhnutá. Len výchova mala rozhodovať o psychickom vývoji človeka. A ak to bola výchova vedecká, kolektívna v Sovietskom zväze, tým lepšie. Následkom toho boli zavrhnuté aj všetky nástroje, ktoré boli k zisťovaniu inteligencie vynájdené a s nimi aj všetci ich užívatelia.
Lenže v diagnostickom ústave, bolo nutné posúdiť aké intelektové schopnosti dieťa má, čo sa od neho dá očakávať v školskej výučbe aj inde, čo si prinieslo zo svojho predchádzajúceho životného prostredia. Niektoré názorové skúšky, ktoré nevyzerali ako testy a ktorým inšpektori nemohli rozumieť, sa dali použiť aj tu, ale to zďaleka nestačilo. Doktor Jirásek išiel na to po svojom. Nebude skúmať inteligenciu, ale „duševný obzor a informovanosť“ zverených detí. Vybral otázky z praktického života, usporiadal ich podľa náročnosti a pretože sa vyznal v počtoch a v štatistike vypočítal normy pre jednotlivé vekové kategórie.
Školská inšpekcia síce bola v strehu, ale o inteligencii u doktora Jiráska nebolo nikde ani slovko a duševný obzor a informovanosť bola vcelku prijateľná kamufláž.
Skúška je teda určená k posúdeniu základnej informovanosti, ktorá na jednej strane signalizuje úroveň inteligencie testovaného dieťaťa a na druhej strane sa dá z výsledkov usúdiť podnetnosť rodinného prostredia.
Popis testu:
Test DOI tvorí 40 otázok s pribúdajúcou náročnosťou. Napr. „ Koľko váži vrece zemiakov?“ alebo „Čo to znamená, keď sa o niekom povie, že je inteligentný?“ Skúška obsahuje testovací list, v ktorom sú predtlačené otázky a kde sa zaznamenávajú aj odpovede testovaného dieťaťa.
V inštrukcii je dieťa informované, že bude odpovedať na otázky tak, ako to vie najlepšie. Je vhodné pripomenúť, že to nie sú otázky ako v škole a preto tiež nebude za odpovede známkované. Otázky sú kladené v danom poradí a odpovede je potrebné zaznamenať v doslovnom znení. Je vhodné sledovať aj správanie dieťaťa v priebehu testovania, po skončení je možné sa dieťaťa opýtať, či sa mu otázky zdali ťažké, resp. ktoré z nich by tak hodnotilo a pod. DOI je určený k individuálnej diagnostike. Dá sa použiť u detí od 8 do 13, 6 rokov.
Každú odpoveď je možné hodnotiť dvoma, jedným a žiadnym bodom, podľa kvality odpovede. Príklady rôznych typov odpovedí sú uvedené v príručke. Získané skóre sa pomocou tabuliek premení na koeficient, obdobného IQ. Výkon dieťaťa je taktiež možné hodnotiť z kvalitatívneho hľadiska, analyzovať je zlé a správne odpovede. Takto je možné posúdiť pravdepodobný spôsob stimulácie a z neho vyplývajúci obsah znalostí tohto dieťaťa. Je užitočné oddeliť tie vedomosti, ktoré dieťa pravdepodobne získalo v škole, napr. v prvouke či vlastivede.
Metóda bola štandardizovaná na českej populácií detí od 8 do 13,6 rokov .Táto štandardizácia je ale dosť stará, bola by potrebná reštandardizácia a možno aj úprava otázok, aby viac odpovedali súčasnej situácií.
DOI skúšku je možné považovať za doplnkový test inteligencie.
Skúška sa dá použiť ako súčasť testovej batérie v klinickej aj poradenskej praxi. Hodí sa ako doplnková metóda pre orientačné vyšetrenie verbálnej inteligencie, najmä u detí s vyučovacími problémami, s podozrením na výchovné zanedbanie, sociokultúrne handicapované a pod. Určitou nevýhodou tejto metódy je jej relatívna zastaranosť.
Test vedomosti detí predškolského veku
Test vedomostí sa dá charakterizovať ako verbálna skúška, zameraná na hodnotenie obecnej informovanosti detí predškolského veku. Rovnako ako v prípade DOI testu, táto metóda diferencuje deti, ktoré si z nejakého dôvodu nemohli osvojiť obvyklé vedomosti a znalosti. Dôvodom môže byť menšie nadanie, ako aj nedostatok potrebnej stimulácie. Mieru znalostí môže ovplyvniť aj záujem dieťaťa, jeho vlastná aktivita a zvedavosť. Otázky zostavil Z. Matějček v priebehu 70.rokov, vychádzal pritom zo svojej bohatej klinickej skúsenosti s rôznymi deťmi. Pôvodná verzia obsahovala 11 subtestov, v každom z nich bolo 10 otázok. Takýto test bol pre deti predškolského veku príliš dlhý a nakoniec skôr meral ich odolnosť k úlohovej záťaži. Novšia verzia je podstatne zredukovaná (Matějček, Vágnerová).
Popis testu:
Test znalostí detí predškolského veku má desať oddielov, zameraných na rôzne oblasti, napr. hodnotenie času, počtu, znalostí o rastlinách, zvieratách, domácej činnosti, spoločenského zaradenia apod. Pre každú oblasť boli vybrané 4 otázky. Napr. „V ktorom ročnom období sú Vianoce?“, „ Koľko kôstok je v marhule?“ alebo „Prečo je cez deň svetlo?“ Skúška obsahuje testovací list, v ktorom sú uvedené otázky a do ktorého sa zapisujú aj odpovede dieťaťa.
V inštrukcii testu dieťaťa oznámime, že sa budeme pýtať na rôzne veci, ktoré určite pozná a ono nám samé bude odpovedať tak, ako to vie najlepšie. Ak niečo nebude vedieť nič sa nestane, pretože nikto nevie všetko. Začíname nácvičnou otázkou, ktorá sa nehodnotí. Cieľom nácviku je ukázať dieťaťu, čo má robiť a presvedčiť sa, že naše požiadavky pochopilo. Ďalšie otázky kladieme v takom poradí, ako sú uvedené v teste. Odpoveď dieťaťa zapíšeme. Je užitočné sledovať, ako sa dieťa v priebehu vyšetrovania správa, ako reaguje na rôzne otázky, aká je jeho krivka pozornosti a výkonu apod. Doba testovania nie je limitovaná, trvá obvykle 10-15 min. je potrebné si uvedomiť, že táto doba je pre dieťa predškolského veku pomerne dlhá a môže sa u neho prejaviť únava, môže stratiť záujem o spoluprácu a pod. takýto prejav je samozrejme nutné zaznamenať a vziať ho do úvahy pri celkovom hodnotení. Test je určený pre deti predškolského veku od 4 do 7 rokov.
Vyhodnocovanie testu, jeho výsledkov je veľmi ľahké, za každú správne zodpovedanú otázku získa dieťa jeden bod. Celkový počet bodov, ktorý je možne pomocou tabuliek previesť na IQ hodnoty. Výsledok je možné hodnotiť aj kvalitatívnym spôsobom, tj. znalostí a neznalostí dieťaťa. Je možné analyzovať aké vedomosti dieťaťu chýbajú a z toho je možné usúdiť aj spôsob jeho výchovy.
Test bol štandardizovaný na českú populáciu detí predškolského veku od 4 do 7 rokov.
Test znalostí detí predškolského veku sa dá použiť v klinickej aj poradenskej praxi. Môže byť užitočný, keď chceme zistiť nielen úroveň rozumových schopností, ale aj mieru uplatnenia týchto schopností v bežnom prostredí. Hodí sa ako doplnok neverbálneho srceeningu školskej zrelosti. Dá sa použiť vo všetkých prípadoch, keď je užitočné porovnať výsledky verbálnych a neverbálnych metód, napr. u detí výchovne zanedbaných, z ústavného prostredia, detí chorých či inak handicapovaných, s organickým poškodením CNS apod.
Jaroslav Jirásek ( 1922-2000)
Po absolvovaní štúdia na pražskej fakulte nastúpil do Detského diagnostického ústavu v Dobřichoviciach. V prvej polovici päťdesiatych rokov si ho primár Kučera vybral do medzioborového týmu pracovníkov novo založenej Detskej psychiatrickej liečebni V Dolných Počerniciach. V spolupráci so Zdeňkom Matějčkom a Zdeňkom Žlabom, pod vedením primára Otakara Kučeru, tu vytvorili pôvodné české koncepty ľahkých detských encefalopatií a dyslexií. V tej dobe Jirásek vypracoval aj pôvodné psychologické testy, z ktorých napr. test Duševného obzoru a informovanosti sa dodnes používa. V polovici šesťdesiatych rokoch prechádza na Detskú kliniku vtedajšej Lekárskej fakulty hygienickej a potom do Inštitútu hygieny epidemológie, kde sa habilituje, prednáša medikom a pôsobí v oblasti mentálnej hygieny hlavne na poli diagnostiky školskej zrelosti. Jeho originálna úprava a štandardizácia Kernovho testu školskej zrelosti je stále obecne využívaná a stala sa aj základom knižných publikácií na tému školskej zrelosti. Jaroslav Jirásek sa zaslúžil na začiatku 70. rokov o českú štandardizáciu detského Wechslerovho inteligenčného testu.
Zdeněk Matějček (1922- 2004)
Jeden z najväčších českých detských psychológov, popularizátor vedeckých poznatkov, jeden z prvých kritikov socialistického modelu kolektívnej výchovy a zástanca klasického modelu rodiny, autor mnohých článkov a kníh o výchove.
