referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Sergej
Utorok, 22. októbra 2019
Testy vedomostí všeobecnej informovanosti
Dátum pridania: 14.08.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: blshka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 789
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 5
Priemerná známka: 2.97 Rýchle čítanie: 8m 20s
Pomalé čítanie: 12m 30s
 

Medzi najstaršie a najrozsiahlejšie diagnostické záujmy v pedagogike patrí poznanie úrovne školských vedomostí žiaka. Zisťuje sa tu stav osvojených poznatkov, spôsobilostí a návykov žiaka, ale sekundárne aj efektívnosť práce pedagóga.

Úroveň celkovej informovanosti býva hodnotená v rámci vyšetrenia verbálnych rozumových schopností. Pretože je v značnej miere závislá na učení, môže slúžiť aj pre orientačné posúdenie stimulačnej kvality rodinného prostredia, resp. prostredia, v ktorom dieťa žije. Dieťa, ktoré je nadanejšie, si zapamätá viac rôznych informácií, resp. bude schopné ich lepšie spracovať a zaradiť do kontextu podľa ich súvislostí. Ale väčšiu znalosť bude mať dieťa, ktoré je vychovávané v podnetnom prostredí, než dieťa z primitívnej rodiny. Rodinné prostredie neovplyvní len kvantitu, ale aj kvalitu, t j. obsah znalostí a vedomostí, ktoré tu dieťa získa. V školskom veku sa stáva dôležitým zdrojom informácií škola a postupne aj skupina vrstovníkov.
Samostatnou skúškou je Jiráskov test duševného obzoru a informovanosti.

Test duševného obzoru a informovanosti
Ide o relatívne starú metódu DOI, ktorú vytvoril Jaroslav Jirásek v roku 1953 ako náhradu za vtedy zakázané testy inteligencie. Dedičnosť inteligencie totiž nesúhlasila s marxistickou teóriou a tak bola zavrhnutá. Len výchova mala rozhodovať o psychickom vývoji človeka. A ak to bola výchova vedecká, kolektívna v Sovietskom zväze, tým lepšie. Následkom toho boli zavrhnuté aj všetky nástroje, ktoré boli k zisťovaniu inteligencie vynájdené a s nimi aj všetci ich užívatelia.
Lenže v diagnostickom ústave, bolo nutné posúdiť aké intelektové schopnosti dieťa má, čo sa od neho dá očakávať v školskej výučbe aj inde, čo si prinieslo zo svojho predchádzajúceho životného prostredia. Niektoré názorové skúšky, ktoré nevyzerali ako testy a ktorým inšpektori nemohli rozumieť, sa dali použiť aj tu, ale to zďaleka nestačilo. Doktor Jirásek išiel na to po svojom. Nebude skúmať inteligenciu, ale „duševný obzor a informovanosť“ zverených detí. Vybral otázky z praktického života, usporiadal ich podľa náročnosti a pretože sa vyznal v počtoch a v štatistike vypočítal normy pre jednotlivé vekové kategórie.
Školská inšpekcia síce bola v strehu, ale o inteligencii u doktora Jiráska nebolo nikde ani slovko a duševný obzor a informovanosť bola vcelku prijateľná kamufláž.

Skúška je teda určená k posúdeniu základnej informovanosti, ktorá na jednej strane signalizuje úroveň inteligencie testovaného dieťaťa a na druhej strane sa dá z výsledkov usúdiť podnetnosť rodinného prostredia.

Popis testu:
Test DOI tvorí 40 otázok s pribúdajúcou náročnosťou. Napr. „ Koľko váži vrece zemiakov?“ alebo „Čo to znamená, keď sa o niekom povie, že je inteligentný?“ Skúška obsahuje testovací list, v ktorom sú predtlačené otázky a kde sa zaznamenávajú aj odpovede testovaného dieťaťa.

V inštrukcii je dieťa informované, že bude odpovedať na otázky tak, ako to vie najlepšie. Je vhodné pripomenúť, že to nie sú otázky ako v škole a preto tiež nebude za odpovede známkované. Otázky sú kladené v danom poradí a odpovede je potrebné zaznamenať v doslovnom znení. Je vhodné sledovať aj správanie dieťaťa v priebehu testovania, po skončení je možné sa dieťaťa opýtať, či sa mu otázky zdali ťažké, resp. ktoré z nich by tak hodnotilo a pod. DOI je určený k individuálnej diagnostike. Dá sa použiť u detí od 8 do 13, 6 rokov.

Každú odpoveď je možné hodnotiť dvoma, jedným a žiadnym bodom, podľa kvality odpovede. Príklady rôznych typov odpovedí sú uvedené v príručke. Získané skóre sa pomocou tabuliek premení na koeficient, obdobného IQ. Výkon dieťaťa je taktiež možné hodnotiť z kvalitatívneho hľadiska, analyzovať je zlé a správne odpovede. Takto je možné posúdiť pravdepodobný spôsob stimulácie a z neho vyplývajúci obsah znalostí tohto dieťaťa. Je užitočné oddeliť tie vedomosti, ktoré dieťa pravdepodobne získalo v škole, napr. v prvouke či vlastivede.

Metóda bola štandardizovaná na českej populácií detí od 8 do 13,6 rokov .Táto štandardizácia je ale dosť stará, bola by potrebná reštandardizácia a možno aj úprava otázok, aby viac odpovedali súčasnej situácií.
DOI skúšku je možné považovať za doplnkový test inteligencie.

Skúška sa dá použiť ako súčasť testovej batérie v klinickej aj poradenskej praxi. Hodí sa ako doplnková metóda pre orientačné vyšetrenie verbálnej inteligencie, najmä u detí s vyučovacími problémami, s podozrením na výchovné zanedbanie, sociokultúrne handicapované a pod. Určitou nevýhodou tejto metódy je jej relatívna zastaranosť.
Test vedomosti detí predškolského veku

 
   1  |  2    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.