Definícia a miesto sociológie v systéme vied, dimenzie (hľadiská) sociológie, úrovne sociologického skúmania spoločnosti.
Definícia
- veda o spoločnosti, o sociálnom správaní, o vzájomnom pôsobení ľudí, o sociálnych skupinách , o sociálnych vzťahov a štruktúre a pod.
- sociológia predovšetkým študuje súčasné spoločnosti, hoci zaujíma ju aj ich historický vývoj, skúma správanie ľudí, vzájomne ovplyvňovanie, vytváranie skupín, vzťahy
- teoreticko – empirická veda, súlad vlastnej teórie s výsledkami soc. výskumu ( t.j. - teoretické poznatky chce zosúladiť z praktickými)
Spoločnosť –je predmetom skúmania viacerých spoločenských vied
Aké vedy sú a ako vplývajú na sociológiu? (miesto sociológie v systéme vied)
Psychológia – sústreďuje sa na skúmanie jednotlivca a jeho psychiku(vzťahy medzi ľuďmi a ich psychické charaktery)
Sociálna psychológia – kombinácia psychológie a sociológie, skúma vzťahy medzi jednotlivcami a skupinou, a pôsobenie soc. skupín
Ekonómia – skúma výrobu, rozdeľovanie a spotrebu tovarov a služieb spoločnosti, ekonomickej spoločnosti(fungovanie ekonomických inštitúcií v spol., miesto a vplyv v živote spoloč.)
Politológia – užšie zameraná ako sociológia, skúma problematiku politických systémov, procesy získavania a uplatňovania moci v spoločnosti,(študuje polit. inštitúcie ako súčasť života v spol.)
Antropológia – sa najviac približuje k sociológii, skúma však predovšetkým kultúrne stránky života, sústreďuje sa na tradičné spoločnosti a skupiny (študuje moderné spoločnosti)
História – študuje iba minulosť, dejiny spoločnosti
Hľadiská sociológie
Demografické – soc. pri spoločnosti vychádza z konkrétnej populácie
Psychologické – soc. rešpektuje dôležitosť jednotlivca
Kolektívne – zdôrazňuje, že problémy ľudia riešia združovaním sa do skupín, kt. tvoria prvky zo spol.
Štruktúrne – skúmanie soc. systému
Kultúrne – spoločnosť vytvára systém hodnôt, noriem, vzorov správania, poznatkov o vierovyznaní
Dynamické – zdôrazňuje nevyhnutnosť študovať spoločnosť ako istým spôsobom fungujúci , pretrvávajúci a pri tom neustále sa meniaci a vyvíjajúci sa systém
Sociologická teória – dve základné úrovne skúmania
- Mikrosociologické
- Makrosociologické
Mikrosociológia
- sa sústreďuje na skúmanie každodenného správania, činnosť,... jednotlivcov v malých skupinách,
- podrobné štúdium toho čo si ľudia myslia, robia, hovoria, a ako sa správajú v každodennom živote
Makrosociológia
- sa sústreďuje na skúmanie všetkých soc. skupín, kultúry, soc. štruktúry, zmeny...
- charakterizuje celú spoločnosť alebo jej časti
- makrosociolog. prístup rozoberá politické, ekonomické a iné skutočnosti kt. v konkrétnej spoločnosti spôsobujú nezamestnanosť
Mikro + Makroúroveň – sa v sociologickom skúmaní kombinujú, množstvo javov pochopiť uplatnením oboch prístupov
Sociológiu spôsobuje pluralitu teoretických pohľadov na spoločnosť (dve otázky):
- Čo dáva a udržuje spoločnosť pohromade?
Odpoveď: a)teória soc. konsenzu (zhody) – teória spoločenskej nevyhnutnosti, ktorá zabezpečuje stabilitu spoločnosti, funkčná nevyhnutnosť – vzájomná soc. odkázanosť ľudí
-ľudia spolupracujú utvárajú skupiny = spoločenstvo
b) teória soc. konfliktu – využívanie moci v spoločnosti, spoločenské usporiadanie nevyhovuje všetkým ľuďom čo vytvára konflikt, čiže akékoľvek usporiadanie je vhodné len pre časť jej členov ostatné sú donútené
- Aký je vzťah medzi jednotlivcami a spoločnosťou?
Odpoveď:
a) teória soc. konsenzu – vo vzťahoch ma dominantné postavenie spoločnosť, kt. vyvíja určitý tlak na jednotlivca
b) Interpretatívna sociológia – vyzdvihuje konanie jednotlivcov, svet je výsledkom konania ich činností, konanie jednotlivcov utvára spoločnosť
Sociologický výskum – špecifický výskumný prístup zameraný na skúmanie spoločenských poznatkov, kt. využíva empirické údaje. Empíria = skúsenosť
Kroky:
- vymedzenie výskumného problému
- štúdium literatúry
- formulácia výskumných hypotéz
- voľba metodiky výskumu
- zber empirických údajov
- analýza zozbieraných údajov
- formulácia záverov
Pojmy viažuce sa k sociológii
Socializácia – začlenenie sa jednotlivca do spoločnosti (osvojuje si kultúru), je celoživotný proces, učenia sa sociálnym rolám
Sociálny status- spojený s právami a povinnosťami, každý zastáva niekoľko pozícií
(najdôležitejšiu určuje jeho práca)
Môže byť :
- vrodený – muž, žena...
- získaný – vlastným pričinením (vzdelaním)
- vnútený – núti ho spoločnosť
Sociálna rola – správanie, kt sa od nositeľa určitého statusu očakáva
Fázy socializácie – primárna- od detstva po dospelosť (spoločnosť formuje človeka)
- sekundárna – produktívny vek – jednotlivec ovplyvňuje spoločnosť
- resocializácia – výchova od znova – niekto kto sa nevhodne socializ.
Deviácia – každé správanie porušujúce spoločenské normy
Konformita – prispôsobenie sa normám
Nonkonformita – medzistupeň, správanie, kt, je odchýlkov, ale nepresahuje hranice
Funkčná deviácia – nové myšlienky, akceptované až po zmene spoločenskej normy
Deviácia :
- biologická – súvislosť medzi črtami a deviantným psychologickým správaním
- sociologická – individuálna deviácia ja vždy aj sociálna
História sociológie:
- vznik v 1. pol. 19. storočia
- zakladateľom soc. je fr. filozof. Auguste Comte („otec sociológie“)- za rozhodujúceho činiteľa spôsobujúceho spoločenský vývoj pokladal intelektuálny vývoj
- odmieta teologické a filozofické špekulácie o spoločnosti soc. statika – skúmať podmienky existencie a zákony fungovanie a spol. celku (stálosť soc. systému) soc. dynamika – zákony soc. vývoja a zmeny soc. celkov
Karl Marx – stupeň vývoja materiálnej základne a nadstavby charakterizuje spoločensko-ekonomickú formáciu
- k zmenám v spoločnosti dochádza revolučnou cestou
práca – základná vlastnosť človeka
materiálna výroba – základ spoločnosti
Émile Durkhem – kolektívne vedomie – vyvíja tlak na jednotlivca
Marx Weber – chápajúca sociológia – každé konanie sa dá pochopiť, vysvetliť
Kultúra v soc. – všetko čím sa človek odlišuje od zvierat. Je to špecifický ľudský spôsob organizácie činnosti – je spredmetnený v materiálnych i nemateriálnych výsledkoch ľudskej práce
