Negatívne javy v pracovnom procese

Psychický stav jednotlivca nie je stabilný, mení sa aj pod vplyvom pracovných podmienok. Pritom tieto zmeny nie vždy majú pozitívny vplyv na výkon a výkonnosť. Psychické javy ako monotónia, únava, psychická saturácia a pocit únavy sa v pracovnom procese vyskytujú pomerne často. Na výkon a výkonnosť zamestnancov aj manažérov majú prevažne negatívny vplyv.

Monotóniu chápeme ako subjektívny pocit (stav) zníženej psychickej aktivity, ktorý spravidla vzniká pri dlhšie trvajúcej, mechanicky sa opakujúcej a jednotvárnej pracovnej činnosti, chudobnej na podnety. Monotóniu charakterizujú tri typy symptómov (zážitkové, výkonové, fyziologické).

Psychická saturácia, resp. nasýtenie je psychický stav, ktorý má podobné zdroje vzniku, psychologickú podstatu, ako aj niektoré prejavy ako monotónia, čo spôsobilo, že sa až do vypracovania Lewinovej teórie o psychickom stave nasýtenia s ňou stotožňovala. Psychické nasýtenie je menej viazané na určitú charakteristiku pracovnej úlohy, t.j. môže sa vyskytnúť pri rôznych úlohách vyskytujúcich sa v priebehu mnohotvárnej pracovnej činnosti.

Únava sa vo všeobecnosti považuje za stav organizmu spôsobený námahou, najmä zvýšenou námahou, ktorej výsledkom je relatívny útlm, negatívny pudový stav, ktorý plní funkciu ochrany organizmu pred jeho poškodením. Únava má rozličné formy a podoby:

- fyzická (svalová) únava
- generalizovaná únava
- psychická (duševná) únava

Pocit únavy sa od únavy odlišuje tým, že patrí medzi orgánové pocity ako pocit hladu a iné. Oznamuje zmenu fyziologického statusu a upozorňuje na nebezpečenstvo vyčerpania organizmu. V psychológii sa pocit únavy chápe ako subjektívny zážitok, určitá vnútorná skúsenosť. Zdrojom vzniku pocitu únavy je napríklad monotónia, psychická záťaž, začiatok choroby a pod.

Psychická záťaž v pracovnom procese

Psychická záťaž sa v psychológii všeobecne považuje za psychickú maladaptívny stav, ktorý vzniká ako dôsledok anticipácie, t.j. predvídaním udalostí, ktorú sú pre pracovníka nepriaznivé, resp. ktorých riešenie neprinesie pracovníkovi jednoznačne pozitívny výsledok. Psychickú záťaž sprevádza pocit úzkosti, celkovej psychickej tenzie, strachu, ktoré vyúsťujú do formovania psychických bariér – prekážok, brániacich zamestnancovi v pracovnej činnosti naplno využiť svoje pracovné schopnosti.

Stupeň psychickej záťaže, ktorá vzniká v prac. procese, je podmienený predovšetkým obsahom práce, motiváciou zamestnanca, stupňom jeho odolnosti proti konfliktom a frustrácii, ktoré vznikajú v pracovnom procese v medziľudských vzťahoch, pružnosťou jeho funkčných psychických štruktúr, jeho úspešnosťou v prac. činnosti, spokojnosťou s vykonanou prácou a dosiahnutým spoločenským i ekonomickým ohodnotením a i. V súčasnosti má vznik a pretrvávanie stavu psychickej záťaže u zamestnancov rastúcu tendenciu. Najčastejšou príčinou je neriešenie, resp. odkladanie riešenia problémov súvisiacich s postavením a úlohou človeka v pracovnom procese, rýchle zmeny v oblasti pracovných prostriedkom, nástrojov a technologických postupov i časový tlak, ktorý je produktom súčasnej doby.