Obsah:

1.Farebné prevedenia pracovísk
2.Osvetlenie miestnosti
3.Hluk
4.Únosné mikroklimatické podmienky


Úvod:

Pracovné prostredie je dôležitým faktorom pre hodnotenie spokojnosti s prácou. Podľa jedného výskumu z oblasti human resource sa až 42 percent opýtaných, ktorí sa zaradili medzi stredný manažment, rozhodlo opustiť zamestnanie, pretože im nevyhovovala atmosféra na pracovisku.


Farebné prevedenia pracovísk
Farby, hoci si to nie každ‎ý uvedomuje, v‎ýrazne vpl‎ývajú na našu náladu a emócie.
Nepriaznivý vplyv modrej farby pociťujú tak zamestnanci, ako aj riadiaci pracovníci a manažéri, nakoľko medzi zamestnancami začne narastať nespokojnosť s prácou a podráždenosť. Pozitívne duševné naladenie zamestnancov pracujúcich v pracovnom prostredí v modrých farbách bolo o 72% nižšie ako na pracoviskách s inými farbami. Pracovníci vykonávajúci prácu v modro zafarbených pracovných priestoroch negatívnejšie vnímali vlastný pomer práce a voľného času (64%), svoj plat a ďalšie výhody (51%) i pocit istoty práce (40%).
Z opačného konca farebného spektra sa testovali účinky žltej farby, pri ktorých sa zistilo, že žltá naozaj prináša do atmosféry na pracovisku efekt teplých slnečných lúčov. Psychologická pohoda zamestnancov pracujúcich v žltom pracovnom prostredí bola o 72% priaznivejšia, pričom 85 % opýtaných uviedlo, že pociťujú viac energie a dokážu sa lepšie sústrediť na prácu. Zamestnanci v žltom pracovnom prostredí zároveň pozitívnejšie vnímali pomer práce a voľného času.
Ostrá červená farba rozhodne splnila povesť vášnivej farby a mala spomedzi farieb najväčší účinok na zamestnanecké vzťahy i emócie zamestnancov. Aj keď niektorí účastníci uviedli, že sa v červeno sfarbenej kancelárii cítili podráždene, výsledky potvrdili pozitívnejšie pracovné vzťahy (65%).
U testovaných pracovníkov sa zvýšila motivácia prostredníctvom kolegov (58%), manažérov (43%) i spätnej väzby (30%), z čoho možno vyvodiť záver, že červená sa hodí pre prostredie tímovej práce.
Kancelária v čiernych farbách vyvolávala u zamestnancov dojem zasadacej miestnosti a účastníci výskumu sa v takomto prostredí cítili prísni a neoblomní. Vnímanie motivácie formou finančnej odmeny a profesionálneho rastu bolo o 40% intenzívnejšie.
Väčšina testovaných respondentov (52%) pociťovala najväčší pokles výkonnosti v šedej kancelárii, ktorú považovali za nevýraznú a nudnú. Zo všetkých skúmaných farieb mala šedá najslabšiu odozvu vo všetkých kategóriách, mohla by sa tak stať ideálnou voľbou pre administratívne alebo úradnícke prostredie.
Profesorka Binna Kandola z poradenskej spoločnosti pre pracovnú psychológiu Pearn Kandola konštatuje, že „výsledky našej štúdie potvrdzujú, že farba zásadným spôsobom neovplyvňuje celkovú prevádzku a výkonnosť spoločnosti, na druhej strane ale môže pôsobiť na emócie a postoje zamestnancov spoločnosti. Výskum konkrétnych farieb ukázal, pre ktoré činnosti sa hodia určité farby, rozdielne farby sa napríklad hodia pre marketingové, administratívne či finančné oddelenie spoločnosti,“
Sfarbením pracovísk sa zaoberal aj dánsky profesor Nils Finsen dostal Nobelovu cenu za medicínu, pretože dokázal, že farby spôsobujú v ľudskom tele vibrácie.
Podľa najnovších trendov sa v súčasnosti za neutrálne považujú jantárová, okrová, antracitová či farba pálenej hliny. Sú to takzvaní diplomati, pretože sa so žiadnou inou farbou nebijú a ladia so všetkým.


Osvetlenie miestnosti:
Denné osvetlenie súvisí taktiež so sfarbením pracoviska a je zdrojom dobrej nálady. Žiaden umelý zdroj ho nemôže nahradiť. Podľa technickej normy má byť pracovisko osvetlené tak, aby bolo vidno časť oblohy s vysokým jasom.
„Okrem osvetlenosti musí však denné osvetlenie spĺňať aj ďalšie požiadavky, ako sú rovnomernosť svetla, správny smer dopadu na pracovné miesto – z ľavej strany pre pravákov.
Pracovné miesto by nemalo byť oslňované priamym slnečným svetlom. Ale úroveň svetelnosti ovplyvňujú aj vnútorné plochy a ich farebnosť,“ uvádza Soňa Kristiánová, vedúca odboru preventívneho pracovného lekárstva z Re-gionálneho ÚVZ v Bratislave.
Hluk
Hluk nemusí byť neúmerne silný, aby spôsoboval problémy na pracovisku. Vzájomným pôsobením spolu s inými nebezpečenstvami na pracovisku môže hluk zvýšiť ohrozenie pracovníkov, napríklad::
zvýšiť riziko nehôd zastretím varovných signálov;
zvýšiť riziko následnej straty sluchu tým, že pracovník je zároveň vystavený aj určitým chemikáliám alebo tým, že je príčinou pracovného stresu.
Vystavenie hluku môže predstavovať rôzne zdravotné a bezpečnostné riziká pre pracovníkov:
Strata sluchu: Nadmerný hluk poškodzuje vlasové bunky v slimákovi, časti vnútorného ucha, a vedie k strate sluchu. V mnohých krajinách je strata sluchu spôsobená hlukom najbežnejšou nezvratnou chorobou z povolania. Predpokladá sa, že počet ľudí v Európe s poruchami sluchu je väčší ako počet obyvateľov Francúzska. Druhy hluku môžme rozlíšiť podľa rôznych kritérií. Napríklad podľa zdroja rozlišujeme v pracovnom prostredí štyri typy hluku: mechanický hluk, aerodynamický hluk, hydraulický hluk, hluk spôsobený údermi.
Je dokázané, že hluk v pracovnom procese u zamestnancov negatívne ovplyvňuje kvalitu základných psychických procesov. Z hľadiska účinku hluku na psychiku ako aj výkonnosť zamestnancov v psychológii práce rozlišujeme tri typy hluku: obťažujúci hluk, rušivý hluk, škodlivý hluk.
Fyziologické účinky hluku: Je dokázané, že vystavenie hluku má vplyv na kardiovaskulárny systém, čo vedie k uvoľňovaniu katecholamínov a zvyšovaniu krvného tlaku. Hladiny katecholamínov v krvi (vrátane epinefrínu resp. adrenalínu) sú spojené so stresom.

Stres na pracovisku: Stres na pracovisku má zriedkavo jednu príčinu, obyčajne vzniká na základe vzájomného pôsobenia niekoľkých rizikových faktorov. Hluk v pracovnom prostredí môže byť stresovým faktorom aj pri relatívne nízkej hlučnosti.
Zvýšené riziko úrazovosti: Vysoké hladiny hluku sťažujú pracovníkom počutie a komunikáciu, čím sa zvyšuje pravdepodobnosť úrazov. Pracovný stres (ktorého faktorom môže byť hluk) môže tento problém znásobiť.
Únosné mikroklimatické podmienky

Na pracoviskách, kde sú prekračované hodnoty prípustných mikroklimatických podmienok v dôsledku záťaže teplom z technologických zdrojov a na ostatných pracoviskách za mimoriadne teplých dní, doba práce sa musí upravovať tak, aby neboli prekročované dlhodobo a krátkodobo únosné podmienky tepelnonej mikroklímy; únosné mikroklimatické podmienky sú určené dlhodobo a krátkodobo únosnou záťažou teplom.

Dlhodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom vody vylúčenej z organizmu potením a dýchaním, limitné hodnoty u aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancov sú uvádzané v mnoh‎ch odborných dokumentáciách.

Krátkodobo únosná záťaž teplom je limitovaná množstvom akumulovaného tepla v organizme, ktoré nesmie u aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancov prekročiť 180 kJ.m-2, čomu zodpovedá vzostup teploty telesného jadra o 0,8 K, vzostup priemernej teploty kože o 3,5 K a vzostup srdcovej frekvencie na hodnotu maximálne 150.min-1.
Dlhodobo a krátkodobo únosné doby práce pri zvýšenej záťaži teplom u mužov i žien sa určujú v závislosti od triedy energetickej náročnosti práce a od mikroklimatických podmienok pre aklimatizovaných i neaklimatizovaných zamestnancov
Tepelná záťaž smerovaným sálaním silných zdrojov by sa mala vyhodnotiť pre každé pracovné miesto, s využitím primeranej metódy hodnotenia pomocou stereoteploty, asymetrie sálavej teploty alebo podľa technickej normy; u zdrojov sálavého tepla, kde stereoteplota na pracovnom mieste prekračuje 43°C alebo ak ožiarenosť prekračuje 700 W.m-2, použije sa ochrana proti sálavému teplu.

Podľa zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v záujme ochrany zamestnancov v súvislosti so zvýšenou záťažou teplom úrady verejného zdravotníctva doporučujú aby zamestnávatelia zabezpečili na pracoviskách nasledovné preventívne a ochranné opatrenia:
• Zabrániť prenikaniu priamych slnečných lúčov cez okná a presklené plochy ich zatienením.
• Zabezpečiť, aby v klimatizovaných priestoroch boli dodržané požadované optimálne hodnoty všetkých faktorov mikroklimatických podmienok. V priestoroch bez klimatizácie zvýšiť prevetrávanie pracovísk takým spôsobom, aby zamestnanci neboli vystavený prievanu.
• Ak to plnenie pracovných úloh dovoľuje upraviť pracovný čas posunutím jeho začiatku resp. ukončenia