Liečenie schizofrénie:

Na začiatok spomeniem meno psychológa Manfreda Bleulera, ktorý tak, ako aj meno jeho otca je nerozlučne spojený so schizofréniou. V jednom článku napísal:

"Schizofréniou rozumiem duševnú chorobu, ktorá čo to do závažnosti a sociálneho dopadu odpovedá pojmu duševnej choroby, psychózy alebo šialenstva v populárnom, sociálnom a forenznom slova zmysle, najmenej jedenkrát v pacientovom živote."

Jeho otec Eugen Bleurel začal s výskumnými prácami v psychopatológii a terapii schizofrénie v roku 1886. Do Rheinau si priviedol 8 schizofrenikov a pokúsil sa o intenzívnu liečbu prostredím a psychologickým prístupom. Bol slobodný a venoval sa im veľa hodín denne. Tejto práci sa potom venoval i v Burgholzli. Po osobnom zoznámení s Freudom a Jungom pridal opatrne a kriticky psychoanalytický aspekt k pochopeniu a liečeniu schizofrenikov. Jeho prostredníctvom bol Manfred v detstve (v služobnom byte) v styku so schizofrenikmi. Niektorých z nich privádzal otec domov k jedlu. Od tej doby Manfred vlastne žil (s výnimkou niekoľko rokov vojenskej služby) v psychiatrických liečebniach až do dôchodku. Počas tohto obdobia boli dosiahnuté 3 dôležité pokroky:

1. sme schopní zlepšiť a mierniť schizofréniu vo všetkých štádiách
2. pri dobrej terapii sa už nevyskytuje katastrofický priebeh choroby
3. veľa pacientov, ktorí boli pred tým (skorej) chronikmi, majú remisie (odstránenie príznakov)

V priebehu liečenia každého schizofrenika docieli lekár, aspoň dočasne vyvedenie z izolácie tým, že sa s nimi rozpráva ako so zdravou osobou. Dosiahne s ním určitej pospolitosti – s jedným pacientom nastane táto skúsenosť skoro, v iných prípadoch možno až po rokoch námahy.

Ďalej môžem prehlásiť, že nie je špecifickej metódy na liečenie schizofrénie. Jedna skúsenosť sa však prejaví vždy, nezáleží na metóde, ale na osobnej zaineresovanosti terapeuta. Každá metóda stráca na efekte, ak sa stane len rutinou.

Posledné prehlásenie – terapeuticky dôležité je aktívne spoločenstvo záujmov, konfrontácia so zodpovednosťpou, emočné vyburcovanie a ukľudnenie liekmi, plánovanie dennej činnosti, pohovor.

Kľúčom k realizácii práce, umožnenie sociálnej integrácie - robiť niečo pre druhých. Rešpektovať pacienta ako ľudskú bytosť a brať ho vážne aj cez to, že nemôžeme nereálne myšlienky a želania brať ako reálne.

Najdôležitejšie v liečení schizofrénie je výzva “k zdravým prvkom“ pacienta. Tieto latentné zdravé sily sa dajú aktivovať spoločenstvom a emocionalitou.

K liečeniu schizofrenikov používame vplyvy, ktoré formujú v nás všetkých zdravú osobnosť. Z hľadiska pedopsychiatrie sa všetci autori zhodujú v tom, že najlepšia metóda, ako pomôcť schizofrenickým deťom, je individuálny prístup. Ďalšia zhoda je v otázke hospitalizácie. Psychotické deti by mali byť izolované od rodín a hospitalizované v terapeutickom prostredí, v komunite vrstovníkov. Ich emočný, sociálny a intelektuálny vývoj sa výrazne zlepšuje oproti schizofrenickým deťom, ktoré žijú často len v neúplných rodinách. Psychotické deti pri zoznamovaní s predmetmi preferujú pred zrakom čuch, hmat a chuť.

Steinberg podáva praktický návrh spôsobu vedenia schizofrénnych adolescentov:

1. vyšetrenie a vytvorenie diagnostického záveru. Po stanovení diagnózy je dôležitá hospitalizácia a snaha odstrániť problémy výchovné a sociálne. Pôsobiť na rodinu adolescenta, čo nevyžaduje bezpodmienečne rodinnú terapiu. Nie je možné očakávať, že rodinná terapia vylieči schizofréniu, ale opatrná, starostlivá a pravidelná spolupráca s rodinou pomôže znížiť úzkosť a strach, pomôže riešiť rodinné zmätky pri hospitalizácii a mala by zlepšiť rodinnú komunikáciu.

2. nasadenie farmakoterapie. Neuroleptiká by mali byť rýchlo zvyšované až k dávkam používaným u dospelých. Depotné (ukladajúce sa v tele) neuroleptiká sú spoľahlivejšie a aj podľa pacientov vhodnejšie pri dlhodobej terapii. Vždy je dôležité, aby nebolo prílišnou sedáciou (stav vyvolaný pôsobením sedatív) zabránené učiť sa novému. Toto je základný aspekt psychiatrickej liečby ako súčasť procesu uzdravenia.

3. špeciálna forma individuálnej práce s dospievajúcim. Adolescent potrebuje podporu a získať dôveru v personál, ktorý sa oň stará. Vysvetlenie o tom, čo sa s ním bude robiť, uistenie, že rodičia budú o všetkom informovaní a že ich lekár bude povzbudzovať, radu, ako jednať s vrstovníkmi a informácie o tom, čo sa bude diať na sedení (terapii), informácie o tom, že budú s inými mladými ľuďmi s rôznymi poruchami a ako sa môže on naučiť dačo od nich, tak aj oni od neho. Vľúdnu spätnú väzbu o podivných výrokoch a chovaní. A konštatovanie, že psychiater nevie čítať myšlienky a že určite aj on si bude chcieť nechať nejaké svoje myšlienky pre seba a terapeut to bude akceptovať.

4.od samého začiatku stanoviť plán vychádzok, priepustiek, sociálne riešenie situácie, konzultácie so školou alebo pracoviskom

5.stanovenie prognózy a vysvetlenie, že ochorenie nie je len prechodné, a že musí očakávať dlhodobé problémy, a že kontroly sú dôležité a udržovanie terapie psychofarmatikami je bezpodmienečné minimálne 2 roky.