Bežne pod pojmom psychózy rozumieme ťažkú duševnú poruchu, ktorej rámec tvorí distorzia vzťahov pacienta – ako k sebe samému, ostatným osobám, tak k objektívnej realite. Vzťahy buď chýbajú alebo sú narušené a pacient ich prevádza do vlastného, imaginárneho sveta, kam ho nie je možné nasledovať. Poruchy vnímania objektívnej reality sú sprevádzané zmenami chovania (napr. depresívne alebo autistické odťaženie, manické stavy atď), ktoré nejde druhými empaticky pochopiť. Psychóza sa zdá byť prerušením zmyslu života.

Schizofrénia (z gr. schizo – štiepiť, phren – rozum) - endogénna psychóza - ide o postupný rozpad celej osobnosti, ktorý sa prejavuje poruchami obsahu a foriem vnímania (halucinácie), myslenia (bludy) a konania (autizmus). Príčina vzniku schizofrénie nie je známa.

Schizofrénia v detstve môže byť celkom porovnávaná so schizofréniou dospelých, s výnimkou zvláštnych rysov a špecifických modifikácií klinického obrazu toho ktorého vývojového štádia, v ktorom sa dieťa nachádza(buď vekom alebo stupňom intelektového vývoja). Kovalev v učebnici detskej psychiatrie charakterizuje schizofréniu ako chronické duševné ochorenie so špecifickou zmenou osobnosti v zmysle autizmu, emocionálnej oploštenosti, zníženie aktivity, stratu jednoty psychických procesov (rozštiepením) a rôznymi produktívnymi psychopatologickými procesmi. Schizofrénia u detí najčastejšie vzniká medzi 14-16 rokom. Malý počet detí ochorie medzi 5-9 rokom a 4% schizofrenikov ochorie do 15. roku života.

Podľa viacerých odborníkov sa schizofrénia v detstve vyskytuje 3 a pol krát častejšie u chlapcov ako u dievčat. Lutz rozdeľuje detské schizofrénie podľa priebehu na:

1.plíživo začínajúce, nevýrazné ataky
2.akútne alebo subakútne výrazné ataky, sprevádzané často katatóniou (jeden z prejavov schizofrénie, pacient vyzerá ako stuhnutý, nie je schopný hýbať sa ani rozprávať)

Ďalší psychológ Villinger prehlasuje, že diagnóza detskej schizofrénie je možná, základným symptómom je autisticky zmenené ja (ego) a celkový zmysel života. Duševné stavy schizofrénnych detí nejde vedecky presne popísať, ale pochopenie desintegrácie vedomia je možné. Rozdeľuje schizofréniu u detí podľa vývojovej fázy do 10 rokov, predpubertálnej do 14 rokov a schizofréniu mladistvých od 14 do 18 rokov.

Schizofrénia hlavne u detí je často porovnávaná s autizmom alebo sa mu pripisuje určité štádium schizofrénie.Podľa psychológov Marga, Millera a Dwela autizmus a detská schizofrénia sú symptomaticky odlišné, ale etiologicky podobné. To znamená, že symptómy a prognóza sú odlišné, ale obidve poruchy majú rovnaké defekty a nedostatky integrácie. Klinické rozdiely sú spôsobené vývojovým obdobím, kedy dôjde k porušeniu integrácie. Autori uznávajú istý popis autizmu podľa psychológov:

1. nedostatok vzťahov k objektom
2. trvanie a udržovanie rovnakého pomocou stereotypného chovania
3. nedostatočné použiňívanie reči a jazyka pre komunikačné účely
4. začiatok pred 2. rokom života

Rozhodujúce je používanie reči. U autistického dieťaťa nedochádza k pojmovému vývoju myslenia a u schizofrénneho dieťaťa je zlý kontakt s realitou pre fantázie, bludy a halucinácie.

Psychológ Mook študoval 20 schizofrénnych detí a zistil, že ich vývoj myslenia je podľa Piageta na predoperačnom stupni vývinu (t.j. od 2 do 6 rokov života). Piaget verí, že schizofrénne deti nadosiahli konštantnosť objektu, nemajú časovú a priestorovú predstavivosť a nie sú schopné zmysluplným spôsobom vnímať okolitý svet. Bez jazyka nie je možné tvoriť pojmy.

Názor, že obidve poruchy sú odlišné klinické jednotky podporuje:

1.začiatok – schizofrénia má dva vrcholy nahromadenia výskytu – detstve 3-6 rokov a v strednej adolescencii, infantilný autizmus musí začínať pred 30 mesiacom veku
2.priebeh je odlišný – remisia a relapsie sú viac chrakteristické pre schizofréniu ako pre autizmus
3.autistické deti mávajú veľmi zriedkakedy halucinácie alebo bludy. Aj keď Pettyová a Ornitz popisujú veľmi podrobne 3 nepochybne autistické deti, ktoré sa neskôr stali schizofrenikmi a mali psychotické poruchy myslenia a vnímania.

Uvádza sa aj, že veľa symptómov popisovaných u schizofrenikov dospelých charakterizuje detskú schizofréniu. Sú to: odtiahnutie od ľudí, ponorenie sa do fantazijného sveta, mutizmus alebo autistické používanie jazyka, bizarné postoje, stereotypia, agresívne rapty, identifikácia s neživými objektami alebo zvieratami, občasné impulzívne jednanie.