Predpubertálne obdobie

Predpuberta je prípravná fáza na zmeny, ktoré každý človek v puberte prekonáva. Deti nápadne rastú do dĺžky (mimoriadne prudko rastú najmä dlhé kosti) a prejavujú sa aj iné telesné vývinové zmeny. Rastové a duševné zmeny sa navonok manifestujú duševným nepokojom. Deti sa naháňajú, šplhajú po stromoch, pokrikujú na seba, sú hlučné, potrebujú sa zbaviť prebytočnej energie. Z túžby po dobrodružstvách sa často dopúšťajú aj rozličných nerozvážností. O následkoch svojich činov neuvažujú. Chlapci sa medzi sebou radi vychvaľujú, "vyťahujú". Najmä pred dievčatami sa chcú ukázať ako odvážni hrdinovia, alebo ich podceňujú a ponižujú.

Dievčatá si už všímajú chlapcov, ale často reagujú len tajomným chichotom alebo výrazne manifestovaným nepriateľstvom. V tomto období deti už začnú obracať pozornosť na seba, uvedomovať si samy seba, pritom strácajú postupne svoju istotu, stávajú sa plachými a bojazlivými.

V predpubertálnom období už vo zvýšenej miere potrebujú citové porozumenie, duševnú oporu, bytosť, ktorej môžu plne dôverovať. Keď rodič nesplní ich očakávanie, začínajú sa od neho odpútavať, autorita dospelých slabne, predovšetkým autorita vlastných rodičov, čo im podľa ich názoru "nerozumejú" a v emocionálnej oblasti ich neuspokojujú. Rodičia by v tomto období mali pochopiť, že rast sebavedomia ich detí je prirodzený a takisto ich túžba po samostatnosti.

Kamarátstvo má pre dieťa veľkú hodnotu. Opiera sa o úsilie, o spoločné záujmy, o spoločnú túžbu po dobrodružstvách, o úsilie rozlúštiť lákavé tajomstvá života a o lásku k tým istým hrám, koníčkom (zberateľstvo) a podujatiam. Pred priateľmi sa deti vyjadrujú otvorene, vyslovujú smelo svoje názory, svoje city a domnienky. Ako najvyššia hodnota priateľstva vystupuje vernosť, prejavujúca sa v solidarite, čo sa niekedy prejaví aj krytím vinníka ("Kamarát kamaráta nezradí!"). V predpuberte sa deti už necítia deťmi, preto odmietajú slepú poslušnosť a prejavujú nespokojnosť, keď s nimi zaobchádzajú tak ako predtým.

Ich sebavedomie vzrastá, objavili samy seba, uvedomili sa ako samostatné osobnosti, neprijímajú veci ako dané, chcú uplatniť vlastnú vôľu a podľa nej sa riadiť. Posudzujú rodičov i učiteľov, kritizujú ich konanie a správanie. Odmietajú napríklad chodiť s nimi na prechádzku, nechcú, aby ich rodičia odprevádzali na vlak alebo k autobusu pri školskom výlete, alebo keď idú na spoločnú rekreáciu. Keď rodičia tieto zmeny predpubertálneho vývinu svojho dieťa neregistrujú, neberú na vedomie a vynucujú si poslušnosť dieťaťa tvrdou rukou, vznikajú konflikty. Každý zákaz pôsobí ako zábrana, ale súčasne dieťa provokuje a podnecuje k vzdorovitosti.

Obdobie predpuberty je vlastne začiatok uvoľňovania z rodinných väzieb, príprava na postupné osamostatnenie dieťaťa. Rodičia by v tomto období nemali používať holé rozkazy: "Choď do obchodu!", "Poumývaj riad!". Dieťa skôr poslúchne, keď matka namiesto rozkazu navrhuje dieťaťu, čo by malo alebo mohlo urobiť, aby potom to, čo urobí, pokladalo za vlastné rozhodnutie, alebo bolo s rozhodnutím rodičov stotožnené (napr. "Prosím ťa, nezabehla by si mi do obchodu?"). V tomto období je dieťa veľmi citlivé na ponižovanie, pokorovanie, ironizovanie alebo zosmiešňovanie. Je emocionálne ľahko zraniteľné, lebo jeho sebavedomie sa vyvíja a upevňuje. Vecný, pokojný, priateľský rozhovor, ktorým dávame dieťaťu najavo svoju dôveru a ktorým prejavujeme vážnosť voči jeho osobe, býva zárukou dobrých výsledkov. Dieťa musí cítiť, že má v nás takého ochrancu, ktorému môže zveriť aj svoje tajomstvo.

V predpuberte sa často menia nálady dieťaťa, dieťa sa viac sústreďuje na vlastné zážitky, záľuby a jeho záujmy sa už začínajú diferencovať. Niekedy prejavuje nezdravé sebavedomie, samoľúbosť alebo domýšľavosť, úsilie za každú cenu upútať na seba pozornosť (fintenie sa, výstredné obliekanie, predčasné fajčenie). Aj správanie sa často mení, emocionálna stránka sa dostáva do popredia (ľahká urážlivosť, rozpaky, neistota, pri trestoch, eventuálne grimasovanie alebo šaškovanie).

Všetky tieto zmeny si vyžadujú veľmi citlivý prístup zo strany rodičov, vychovávateľov a učiteľov, ohľaduplnosť, taktnosť a porozumenie.  Pretože dieťa sa v tejto fáze vývinu vzpiera proti autorite, rodičia by mali zmeniť svoj doterajší imperatívny vzťah k nemu a stať sa jeho priateľmi. Priateľský pomer otupuje u dieťaťa vzdor, oslabuje konfliktné konanie, a rodičovská autorita pritom neutrpí. Priateľstvo a porozumenie zo strany rodičov nie sú slabosť, ako by mohol niekto namietať. Dieťa musí
vždy vo svojich rodičoch vidieť autoritu. Rodičovské odôvodnené "nie" má byť pre dieťa rozhodujúce.

A tu by sme mohli začať hovoriť o výchove alebo o umení výchovy.