Demokracia, morálka, právo a mladá generácia

1.Úvod

Morálku treba chápať ako jednu z najstarších foriem života v spoločnosti zasahujúcu všetky oblasti činnosti človeka. Spolu s politikou a právom predstavujú regulátory správania sa ľudí. Na rozdiel od týchto však morálka však morálka reguluje tzv. priame medziľudské vzťahy. Morálka (na rozdiel napr. od vedy alebo náboženstva) si vyjadruje spôsob osvojenia si sveta v normách, hodnotách, príkazoch či zákazoch. Od morálky je odvodená mravná výchova, ktorá sa zaoberá praktickou aplikáciou morálky pri výchove, kde je využívaný súbor hodnôt, ktoré sú v danom okamihu akceptované spoločnosťou. Takáto morálna výchova je pre človeka ako aj pre celú spoločnosť veľmi dôležitá. Najdôležitejšie je začať už v mladom veku aby si človek postupne uvedomoval a osvojoval správne morálne názory, bol o nich presvedčený a nenechal sa nikým negatívne ovplyvniť. Ak sa tento krok pri výchove vynechá alebo zanedbá, môže to mať pre človeka alebo neskôr aj pre celú spoločnosť zlé následky.

2. Demokracia

Slovensko je mladou demokratickou krajinou, ktorá v minulosti ako súčasť Rakúsko-Uhorska a neskôr Československa prešla zložitým vývojom. Dnešná situácia je však ovplyvnená najmä poslednými päťdesiatimi rokmi, z ktorých štyridsať Slovensko prežilo pod vládou jedného režimu. Ak máme hovoriť o dnešnej situácii alebo ju dokonca hodnotiť, nesmieme zabúdať na okolnosti, ktoré jej predchádzali a zapríčinili ju. Tragédiou komunistického režimu bolo, že namiesto toho, aby trestal skutočné zločiny, zameriaval sa na prenasledovanie svojich politických odporcov, teda prenasledoval nevinných ľudí. To neznamená, že za komunistickej éry sa skutočné zločiny netrestali, alebo že súdy vynášali len samé klamné a nepravdivé výroky, ale komunizmus ako režim naučil ľudí klamať, podvádzať a hlavne sa pretvarovať.

Komunizmus pokazil mnohým ľuďom charakter skoro tak ako teraz charakter ľuďom ničia peniaze a moc. Za tých štyridsať rokov sa mnohí ľudia naučili nehovoriť nahlas svoje skutočné presvedčenie, veď im to vlastne ani nebolo dovolené. Ľudia museli mnohokrát kvôli postupu v práci vstúpiť do strany, tu sa museli predbiehať v citovaní bezduchých komunistických fráz, aj keď s nimi väčšinou vo svojom vnútri nesúhlasili.

Myslím, že toto zanechalo stopu na našich ľuďoch až po dnešné dni, mnohí mladí ľudia ani dnes nechápu, čo je to skutočná demokracia - mnohí nepoznajú svoje práva, ale ani svoje povinnosti. Veľa ľudí považuje napríklad úplatok za niečo úplne normálne - ako prostriedok pre dosiahnutie svojich cieľov. Časť občanov u nás, keď vidí dostávať úplatky ostatných vo svojom okolí, si pomyslí: „keď môžu oni, tak prečo nie aj ja?“. A potom dochádza k tomu, že mnohí bezcharakterní úradníci už čakajú občana s „nastrčenou dlaňou“, inými slovami, už vopred dávajú najavo, že príslušná záležitosť sa bude dať ľahšie vybaviť, ak bude priložená obálka s patričnou sumou. Najhoršie na tom je, že takéto služby čaká v poslednej dobe čím ďalej tým viac ľudí a to nie len úradníci. Mnohí mladí študenti očakávajú od rodičov pomoc v škole nejakou tou obálkou. Veď je to jednoduchšie, ako sa niečo naučiť. A niektorí rodičia ich v tom podporujú, lebo chcú, aby ich dieťa vyštudovalo a malo sa v živote čo najlepšie... Ale neuvedomujú si, že úplatky sú protizákonné, a tým dávajú mladému človeku zlý príklad v jeho budúcom myslení a konaní. Rast korupcie sa za posledné obdobie neuveritelne zvýšil.

Štyridsať rokov urobilo svoje, len čo je pravda, no potom prišlo ďalšie obdobie, ktoré z hľadiska morálky toho tiež veľa neprinieslo. Skôr naopak. Keď sme sa otvorili Západu, otvorili sme sa mu rýchlo a ľahko, čo umožnilo príliv najmä tých vecí, ktoré sme najmenej čakali: drogy, sekty a kulty, mafia... Nuž, aj demokraciu treba vedieť žiť, nielen sa do nej hrnúť. Nové vplyvy sa u nás zakorenili veľmi rýchlo. Tak sme začali žiť po novom. Prišla nezamestnanosť, inflácia, ekonomické problémy, podsvetie, ktoré neprestáva vyčíňať. A veľký dopad to malo aj na mladú generáciu, ktorá sa takému životu rýchlo prispôsobila.3. Voľby a mladí ľudia

Demokracia je o zodpovednosti. Zodpovednosť nás - voličov, však akoby zapadala do neznáma. Ak napíšem, že 99% voličov nečíta volebné programy, zrejme sa nepomýlim. Mam taký pocit, že volieb sa zúčastňuje čoraz menej a menej ľudí. Je to tým, že mladá generácia nemá o tento štát záujem, nie je dosť informovaná alebo si myslí, že sa aj tak jej hlasom nič nevyrieši? Aktivita voličov bola aj teraz v posledných voľbách dosť slabá, ale mam pocit, že aktivita mladých voličov je najslabšia.

4. Morálka a právo

Morálka a etika. Slová, ktoré sa už skoro vôbec nepoužívajú. No občas áno! A to vtedy, keď staršia veková skupina hovorí o nás mladých, ako o nemorálnych. Tak si to vysvetlime. Morálka je súbor uznávaných mravných noriem vyplývajúcich z určitého chápania mravných hodnôt, ich povahy a hierarchie. Etika je filozofická disciplína, ktorá skúma morálku, alebo morálne relevantné konanie a jeho normy. No asi by sme márne hľadali človeka, ktorý vysloví tieto slová s tým, že si plne uvedomuje ich zmysel. Práve preto sa starší vyjadrujú o mladých, že sú nemorálni. A pritom je to nezmysel. A ak niektorí naozaj sú, treba sa zamyslieť prečo. Opýtajme sa teda, prečo je mládež nemorálna? Alebo ak nie je, prečo si to o nej dospelí myslia? Veď oni nás vychovali, z nich sme vznikli. Je to teda ich vina? Alebo si za to môžeme my, mladí?

Myslím si, že čiastočne za to môže každý. Mladého človeka dosť ľahko ovplyvní mentalita ľudí, s ktorými sa denne stretáva. Myslím najmä kamarátov na ulici, pre ktorých je niekedy veľkou “frajerinou” urobiť niečo zlé, niečo rozbiť alebo zničiť. Samozrejme, že to dotyčný neurobí pred očami majiteľa majetku, ktorý sa rozhodol zničiť. Na to je príliš zbabelý. Ale po čine pociťuje istú hrdosť, ako keby niečo dokázal. A aj kamaráti v jeho okolí pociťujú obdiv nad tým, čo spáchal. Nabudúce, aby sme dokázali svoje priateľstvo, to urobíme my. A už sme v tom opäť. Toto je podľa mňa už problém výchovy rodičov a školy. My predsa musíme vedieť rozlišovať medzi zbabelosťou a hrdinstvom. Mali by sme mať na veci svoj pohľad a názor, za ktorým by sme si mali stáť a nenechať sa ovplyvňovať okolím.

Mladí ľudia sú čoraz viac denne ovplyvňovaní najmä ulicou, ale aj masmédiami. Denne pozeráme filmy, v ktorých je zlo úplne normálny prostriedok ku šťastiu. Filmy o ľuďoch bez morálnych a etických zásad, ktorí sú hrdinami. Pripadne si zahráme nejakú tú počítačovú hru, kde musíme niekoho okradnúť prípadne zabiť...

Možno keď pochopíme rozdiel medzi hrdinstvom a zbabelosťou, pripadne realitou a fantáziou, budeme morálnejší. A možno by sme s tým mali začať my, mladí, aby sa nám v budúcnosti pri výchove novej generácie darilo a žilo lepšie.

Myslím, že zmysel pre etiku a morálku sa v každom z nás formuje už v ranom veku. Je potrebné vštepovať už malým deťom základné pravidlá slušnosti, aby sa mohli stať plnohodnotnými členmi spoločnosti. Treba sa učiť, ako byť dobrým človekom a mať vlastnosti, ktoré morálna a etická spoločnosť vyžaduje. Všetci určujeme, v akom svete budeme žiť a je vecou každého z nás, čím do spoločnosti prispeje.

Človek nadobúda, aj keď si to možno neuvedomuje, morálne a etické zásady a spolu s nimi sa u neho vytvárajú tzv. “hranice morálky”, čo sa mu zdá už neslušné a nemorálne a čo ešte považuje za slušné. Slovensko je malá krajina. Ale žijú tu, ako v každej inej, ľudia s rôznymi charaktermi. Problém “nemorálnej” mládeže má hlboké korene. Každodenne si v novinách môžeme prečítať o znásilnení, krádeži či vražde. Akú morálku môže mať človek, ktorý okradne starenku o tých pár korún, ktoré jej štát posiela ako odmenu za celoživotnú prácu v niektorom zo štátnych podnikov? Myslím, že toto je jedna z najnemorálnejších vecí, ktoré môže niekto urobiť. Koná tak čím ďalej tým viac mladých, a väčšinou sú to tí ľudia, ktorí nevyrastali vo vhodných podmienkach a nemal im kto nalievať do hlavy správne názory a mravy. Keby bolo o nich patrične postarané, nič také by sa možno nemuselo diať.

Ale vplyvom zlej, alebo žiadnej výchovy sa mladí často ľahko dostanú na zle chodníčky, ktoré vedú ku kriminalite a trestnej protiprávnej činnosti.

Najčastejšie súvisí trestná činnosť mladých s alkoholom, drogami a prejavuje sa vandalizmom. V takýchto situáciách je dôležitá prevencia, čo je vlastne proces obmedzovania samotnej kriminality, jej prejavov a príčin. Uvedené skutočnosti majú značný vplyv na formovanie charakterových vlastností mládeže. A tu už prechádzame na právo, pretože s ním je trestná činnosť neodmysliteľne spätá. Aj mladých ľudí právo ovplyvňuje, aj keď si to často neuvedomujú. Pravo je všade okolo nás, či už sa týka mladých, alebo starších. Rozdiel je iba v tom, že kým ma mladý človek do 15 rokov, nemôže ísť za trestný čin, ktorý spáchal do väzenia. Momentálne sa veková hranica znižuje na 14 rokov.

5. Mladí sociálni demokrati

Na Slovensku máme združenie mladých, ktoré sa tejto problematike demokracie a morálky venuje.

Predstavitelia mladej generácie, vyznávajúci princípy slobody, rovnosti, solidarity, demokracie a trvalo udržateľného rozvoja postaveného na rešpekte k životnému prostrediu, snažiaci sa spájať ľudí zdieľajúcich rovnaké hodnoty. Ich cieľom je presadzovať dodržiavanie ľudských práv, zasadzovať sa o vytváranie lepšej a sociálne spravodlivejšej budúcnosti pre všetkých ľudí bez rozdielu národnosti, rasy, vierovyznania, pohlavia a iných odlišností. Chcú dať sociálnej demokracii nový, moderný a európsky rozmer, a preto sme sa rozhodli spojiť svoje sily v MSD.

Z právneho hľadiska je to nezávislé občianske združenie, ktoré nepatrí k žiadnej politickej strane. Mladí sociálni demokrati vznikli 1. marca 2003 integráciou Mladej demokratickej ľavice a Sociálnodemokratickej mládeže Slovenska, ktoré na Slovensku pôsobia už od roku 1992 a 1990.

Vo svojej činnosti sa zameriava na mladých ľudí, mladé rodiny a deti, ktorým chce pomáhať obhajovať ich občianske, politické a sociálne práva a zapájať ich do aktívneho života v spoločnosti. Členom MSD sa môže stať každý mladý človek vo veku, ktorá dovŕšil 14 rokov.Ich hodnoty sú:

Humanizmus

Základnou hodnotou sociálnej demokracie je úcta k človeku ako jedinečnej ľudskej bytosti. Človek je primárnym cieľom, úroveň jeho rozvoja kľúčovým kritériom a jeho potenciál základným zdrojom rozvoja spoločnosti. Talent, vzdelanie a motivácia ľudí k činom prospešným im samým, ich rodinám i celej spoločnosti sú základným bohatstvom krajiny. Usilovať o zaistenie podmienok pre dôstojný a spokojný život všetkých ľudí je preto základným poslaním a cieľom sociálnej demokracie. V záujme harmonického rozvoja spoločnosti je v tomto smere žiadúca spolupráca s kresťanskými cirkvami a inými humanitnými náboženstvami a skupinami.

Sloboda

Sociálnodemokratická politika smeruje k tomu, aby každý človek mohol uplatniť svoje právo občana na slobodný rozvoj osobnosti a na slobodné rozhodnutia. Súčasne usiluje o to, aby každý bral na seba zodpovednosť za rozhodnutia nielen pred svojím svedomím, ale i pred spoločnosťou. Sloboda jednotlivca je ohraničená slobodou iných ľudí. Uplatnenie práv človeka predpokladá súčasne plné rešpektovanie jeho povinností plynúcich z demokraticky prijatých zákonov. Výchova mladej generácie v rodine a vo vzdelávacom systéme má smerovať k tomu, aby bola pripravená tieto práva a povinnosti na seba prevziať v plnom rozsahu.

Rovnosť

Jednou zo základných hodnôt modernej demokratickej spoločnosti je rovnosť všetkých ľudí v dôstojnosti, slobode a právach, takisto však v zodpovednosti a povinnostiach a to bez ohľadu na pohlavie, vek, rasu, národnosť, sexuálnu orientáciu, náboženské a politické presvedčenie, zdravie, ekonomické a sociálne postavenie jednotlivcov, rodín a domácností v spoločnosti. Vzhľadom k tomu, že podmienky, v ktorých žijú, ich kvalifikácia, schopnosti a výkony sa od seba odlišujú, nie je možné za cieľ sociálnodemokratickej politiky považovať absolútnu rovnosť kvality ich života. Sociálna demokracia sa preto usiluje o dosiahnutie rovnosti príležitostí pre všetkých, vytváraním ekonomických a sociálnych štandardov, a to predovšetkým prostredníctvom rovného prístupu ku vzdelaniu, práci, k občianskemu a osobnému uplatneniu.

Solidarita

Jedným zo základných predpokladov dosiahnutia rovnosti všetkých ľudí v dôstojnosti, slobode a právach je prirodzená ľudská spolupatričnosť a z nej prameniaca občianska solidarita s tými skupinami, ktoré sú nejakým spôsobom sociálne znevýhodnené a ohrozené sociálnym poklesom, chudobou, prípadne sociálnym vylúčením. Preto sa sociálna demokracia usiluje o vytvorenie dôstojných životných podmienok pre dôchodcov, rodiny s deťmi, choré a zdravotne postihnuté, nezamestnané ako i inak znevýhodnené osoby alebo skupiny nachádzajúce sa na okraji spoločnosti. Predpokladom plného uplatnenia princípu solidarity bude spoluzodpovednosť a aktivita hendikepovaných a ich rodín.

Sociálna spravodlivosť

V podmienkach trhovej ekonomiky nemôže ani rovnosť príležitostí ani uplatnenie princípu solidarity prekonať existenciu nerovnosti podmienok a kvality jednotlivcov a rodín. Sociálnej demokracii ide o to, aby sociálne nerovnosti neprerástli únosnú hranicu a boli spoločnosťou vnímané ako prijateľné a užitočné. Sociálna demokracia princíp sociálneho štátu presadzuje preto, aby sa zaistil rovnaký prístup všetkých občanov k verejným sociálnym službám a životné podmienky umožňujúce všetkým, ktorí chcú, viesť hodnotný a dôstojný život.

6. Záver

Spomínanú „pomýlenú“ morálku a správanie ťažko zmeníme za krátky čas - teda za pár mesiacov alebo rokov, je to iste dlhodobý proces. Ale celkom určite je možné celý postoj k vedeným otázkam zmeniť k lepšiemu, len treba s týmto „preškoľovaním“ začať, napríklad aj formou diskusných a ďalších relácií v televízii a v iných médiách, v ktorých by odborníci jasne a zrozumiteľne informovali ľudí o ich právach, ale i povinnostiach, pričom by sa hlavne opierali o konkrétne negatívne, ale aj pozitívne príklady.

Prvé zárodky sa už síce objavili, ale bude nutné urobiť ešte veľa práce, aby sa škody napáchané za predošlé roky napravili. K tomuto všetkému bude však treba aj vôľu samotných občanov, aby oni sami chceli zmeniť a napraviť svoje správanie a to s vedomím, že dodržiavanie zásad etiky a morálky nie je niečo zosmiešňujúce, ale práve naopak - musia si uvedomiť, že len tak sa dá vybudovať skutočne demokratická spoločnosť.