2.3 Infláciu podľa očakávaní trhu ťahali regulované ceny a palivá

Pod septembrový medziročný nárast spotrebiteľských cien o 2,2 % sa podľa predpokladov analytikov podpísali predovšetkým regulované ceny a pohonné hmoty. Úroveň septembrovej inflácie, ktorú zverejnil Štatistický úrad SR, je pritom mierne pod očakávaniami trhu na priemernej úrovni 2,4 %. Okrem tepla k rastu regulovaných položiek prispeli aj vyššie ceny vo vzdelávaní. Ceny palív už osem mesiacov po sebe sledujú trend rastu a tentokrát sa medzimesačne zvýšili o 5,1 %. Potraviny zlacneli oproti augustu o 0,4 %, medzi-ročný prepad ich cien sa však zúžil na 2,1 %, keďže v septembri minulého roka poklesli ceny potravín ešte výraznejšie. Predpokladá sa, že trend postupného zmierňovania medziročného poklesu cien potravín bude pokračovať aj v nasledujúcich mesiacoch, keďže tohtoročná úroda sa minuloročnej nevyrovná.

V októbri sa očakáva ďalší nárast cenovej hladiny, čo bude najmä kvôli zvýšeniu cien zemného plynu pre domácnosti, ktoré by malo znamenať príspevok 0,7 percentuálneho bodu. Ako dodala, ceny by mali rásť aj v zdravotníctve, kde by sa mala prejaviť nová kategorizácia liekov, pričom ako stále prítomné riziko označila ceny ropy na svetových trhoch. Ku koncu roka sa očakáva i nárast cien potravín, kvôli nižšej porovnávacej báze a horšej úrode než bola minulý rok. Vplyvom rastu regulovaných cien tepla a zemného plynu mala októbrová inflácia dosiahnuť vyše 3 %. Očakáva sa, že plyn spolu s teplom pridajú v októbri k septembrovej úrovni inflácie ďalších 1,1 percentuálneho bodu, čo by znamenalo októbrovú infláciu na úrovni približne 3,3 %.

V ďalších mesiacoch tohto roka očakáva trh už iba miernejší postupný nárast cenovej hladiny. V de-cembri by mohla medziročná miera inflácie predstavovať 3,8 % alebo 4,1 % pri inflácii meranej harmonizo-vaným indexom spotrebiteľských cien HICP. Analytici sa však zhodli, že vzhľadom na miernejší očakávaný nárast inflácie ku koncu roka Národná banka Slovenska v tomto roku nepristúpi k zmene menovej politiky a tak by základná úroková sadzba mala zostať na úrovni 3,0 %. Hlavné dôvody rastu cien sú exogénnej pova-hy a NBS má už veľmi malú možnosť ovplyvniť tohtoročný inflačný cieľ.
(10.10.2005 SITA)

3. Nezamestnanosť

Nezamestnanosť je stav, keď sa časť pracovných síl nachádza mimo výrobného procesu a služieb.

Ukazovateľ, ktorý hovorí o stave a vývoji nezamestnanosti sa nazýva miera nezamestnanosti. Je to podiel nezamestnaných, ktorí si aktívne hľadajú zamestnanie a sú schopní to skutočne dokázať, na ekonomicky aktívnych obyvateľov, vyjadrený v %. To, že sa nezamestnaní naozaj uchádzajú o zamestnanie a snažia sa ho získať môžu doložiť napríklad tým, že sú v styku s úradom práce, prípadne odpoveďami na inzeráty, ktoré k prijatiu neviedli.

Ekonomicky aktívne obyvateľstvo sú ľudia, ktorí buď pracujú alebo sú nezamestnaní, prácu hľadajú, alebo čakajú, kým sa budú môcť po dočasnom prerušení do práce vrátiť. Ekonomicky neaktívne obyvateľstvo sú všetci ľudia, ktorí zamestnanie nemajú, ani si ju aktívne nehľadajú.

Nezamestnanosť je jav, ktorý so sebou prináša negatívne ekonomické a sociálne dôsledky a patria k najväčším problémom trhových ekonomík.

Ekonomické dopady nezamestnanosti:

-strata statkov a služieb, ktoré by mohli byť nezamestnanými vyrobené,
-náklady na nezamestnanosť, ktoré sú tvorené napríklad sociálnymi dávkami, podporou v nezamestnanosti a výdaje na rekvalifikáciu, čo zaťažuje štátny rozpočet.

Negatívne sociálne dôsledky nezamestnanosti:

-pokles životnej úrovne nezamestnaného a jeho rodiny,
-stres, zdravotné problémy, alkoholizmus, rastúca miera kriminality,
-strata kvalifikácie.

Veľkosť dôsledkov nezamestnanosti je závislá na čase. Čím je dlhšia, tým sú dôsledky závažnejšie. Zvláštny problém predstavuje nezamestnanosť pre absolventov škôl, ktorí pokiaľ včas nezapracujú a nezísk-ajú pracovné návyky, sú horšie zamestnateľní a znižuje sa tiež kvalita práce.

Ale predsa je pre zdravý vývoj ekonomiky určitá hladina nezamestnanosti nepostrádateľná. Za opti-málnu hodnotu sú považované 2-3%, ktoré zaručujú stálu mieru inflácie a konkurenčné prostredie v oblasti trhu práce. Charakteristický pre trh práce sú nepružné mzdy a dlhodobá nerovnováha medzi ponukou práce a dopytom po nej. Základom nepružných miezd je mikroekonomické chovanie ekonomických subjektov pri stanovení miezd, čo znamená, že podnikatelia nebudú nahrádzať osvedčených pracovníkov nezamestnanými, ktorí by boli ochotní nastúpiť za nižšie mzdy, aj keď by to so sebou prinieslo dodatočné náklady na najímanie, zaučovanie a zapracovanie nových pracovníkov, ktorí by sa nakoniec aj tak nemuseli osvedčiť.

Trh práce je nedokonale konkurenčným prostredím (ponuka sa nerovná dopytu). Je rozdelený do ne-konkurujúcich si skupín, čo znamená, že existujú rôzne druhy povolania vyžadujúce zvláštnu kvalifikáciu.

Zamestnanosť z hľadiska dobrovoľnosti:

- dobrovoľná:

- ľudia, ktorí sa o prácu vedome neusilujú (nezapočítava sa do ekonomických štatistík miery nezamestnanosti),

-nedobrovoľná:

- nezamestnaní sa aktívne usilujú o nájdenie zamestnania.

Zamestnanosť z hľadiska charakteristiky:

-frikčná

- krátkodobá nezamestnanosť,
- vzniká sťahovaním ľudí z miesta na miesto, hľadaním iného zamestnania, hľadaním miesta po ukončení školy,
- spočíva v nedokonalej mobilite (ľudia nemôžu alebo nechcú dochádzať za prácou, sťahovať sa) a zlej informovanosti o pracovných príležitostiach,
- je neodstrániteľná z trhovej ekonomiky,
- dá sa ovplyvniť zlepšením informovanosti a opatreniami k uľahčeniu mobility,
- u nás mobilitu obmedzuje nedostatok voľných bytov,

- štrukturálna

- je vyvolaná technickým pokrokom a rýchlejším rozvojom ekonomiky, ako je rozvoj vzdelávacieho systému,
- vzniká v dôsledku nesúladu ponuky a dopytu po práci,
- týka sa celých odvetví alebo oblastí,
- je dlhodobá a v niektorých oblastiach vysoká,
- vznikajú tzv. kapsy štrukturálnej nezamestnanosti v menších mestách závislých na 1 väčšej firme,
- je nedobrovoľná,

- cyklická

- je spojená s hospodárskym cyklom, čo znamená, že v období recesie (poklesu) rastie a v období konjunktúry (rastu) sa znižuje,
- je to nedobrovoľná nezamestnanosť,
- sezónna - nieje vždy uvádzaná,
- koniec brigád, sezónnych prac,
- je nedobrovoľná.

Zamestnanosť z časového hľadiska:

-krátkodobá – do 3 mesiacov,
-strednodobá – do 12 mesiacov,
-dlhodobá – nad 12 mesiacov,

V trhovej ekonomike nie je možné dlhodobo udržať plnú zamestnanosť bez toho, aby došlo k akcelerácii (urýchleniu) miery inflácie. Preto bola plná zamestnanosť interpretovaná ako miera nezamestnanosti pri plnej zamestnanosti, tiež miera nezamestnanosti neakcelerujúcej inflácie alebo prirodzená miera nezamestnanosti, ktoré majú 2 podmienky:

-každý, kto si praje pracovať, pracuje s výnimkou tých, ktorí sú frikčne a štrukturálne nezamestnaní,
-miera inflácie je stala, nedochádza k akcelerácii (zrýchleniu) ani decelerácii (spomaleniu).

Vláda sa snaží udržať nezamestnanosť na prijateľnej úrovni:

-udržať ekonomiku vo vzostupnej fáze,
-sociálne dávky pre nezamestnanosť,
-informovanosť o pracovných miestach.

Opatrenia vlády však tiež môžu viesť k rastu inflácie.