referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Iľja, Eliáš
Sobota, 20. júla 2019
Vývoj sociálnej štruktúry v Slovenskej republike
Dátum pridania: 26.07.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Lorrita
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 4 492
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 13.9
Priemerná známka: 3.00 Rýchle čítanie: 23m 10s
Pomalé čítanie: 34m 45s
 
3.1 Miera nezamestnanosti v SR podľa EÚ

Sezónne upravená miera nezamestnanosti na Slovensku stúpla v septembri na 16,4 % z augustovej revidovanej úrovne 16,3 %. Ako vyplýva z údajov, ktoré v piatok zverejnil štatistický úrad Európskej únie (EÚ) Eurostat, Slovensko má naďalej druhú najvyššiu mieru nezamestnanosti v rámci EÚ. Vyššiu mieru nezamestnanosti má len Poľsko, a to 17,7 %. Slovensko však patrí medzi krajiny s výrazným medziročným poklesom nezamestnanosti v únii, keďže v septembri 2004 dosiahla miera nezamestnanosti v SR až 18 %. Priemerná sezónne upravená miera nezamestnanosti v rámci celej EÚ sa v septembri medzimesačne nezmenila, keď dosiahla úroveň 8,6 %. V eurozóne miera nezamestnanosti na medzimesačnej báze klesla o 0,1 percentuálneho bodu na 8,4 %.

Spomedzi krajín, ktoré poskytli Eurostatu údaje, zaznamenalo najnižšiu mieru nezamestnanosti v septembri Írsko, a to na úrovni 4,3 %. Po ňom nasledovalo Holandsko s mierou nezamestnanosti 4,6 % a Veľká Británia, ktorá však poskytla údaje len za júl, kedy miera nezamestnanosti dosiahla 4,6 %. Nízky počet ľudí bez práce evidovalo aj Dánsko (4,7 %) a Rakúsko (5,2 %). Medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti v rámci EÚ patrí okrem Slovenska a Poľska aj Grécko, ktorého júnová miera nezamestnanosti predstavovala 9,9 %. Vysokú mieru nezamestnanosti zaregistrovalo ďalej Francúzsko s 9,4 %, Španielsko s 9,3 % a Lotyšsko s 8,8 percentami. Podľa údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla ku koncu septembra 11,2 percent.

Miera nezamestnanosti k 31.12. b. r. (z disponibilného počtu evidovaných nezamestnaných 1) [%]

Región                          1999         2000          2001           2002          2003          2004 
 SR spolu19,2 17,9 18,6 17,4 15,6 13,1 
 Bratislavský 7,2 6,4 5,8 5,2 4,0 3,4
 Západné Slovensko 17,3 16,7 17,5 15,6 13,7 10,8
 Stredné Slovensko 20,319,2 19,9 19,1 17,9 15,3 
 Východné Slovensko 26,023,2 24,7 23,6 21,7 18,2 

Poznámky: 

Miera nezamestnanosti je vypočítaná ako podiel disponibilného evidovaného počtu nezamestnaných (nezamestnaní, ktorí sú schopní bezprostredne po predložení ponuky vhodného voľného miesta nastúpiť do zamestnania) k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov za predchádzajúci rok.

2) Združené kraje - výpočet na základe www.upsvar.sk
1) Miera nezamestnanosti za disponibilný počet evidovaných nezamestnaných k 31.12.bežného roka.

3.2 Analýza základných indikátorov trhu práce v SR

Miera nezamestnanosti na Slovensku je v poslednom období predmetom tak odborných, ako aj politických debát. Cieľom tohto materiálu je priniesť o niečo komplexnejší pohľad na trh práce. Za hlavné závery sa dajú považovať: samotná miera nezamestnanosti prezrádza iba čiastkovú informáciu o trhu práce, miery aktivity a zamestnanosti sú taktiež veľmi dôležitými indikátormi; výraznejšie zníženie skutočnej miery nezamest-nanosti v strednodobom horizonte bude brzdené rastom populácie v aktívnom veku, ako aj zvyšovaním veku odchodu do dôchodku.

Podľa údajov Úradu práce a sociálnych vecí SR miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku na konci januára tohto roka vzrástla o 0,16 percentuálneho bodu na 13,23 %. V porovnaní s januárom minu-lého roka však poklesla o 3,37 percentuálneho bodu.

3.3 Reformy zatiaľ očakávaný rast zamestnanosti nepriniesli

Slovenské ekonomické a sociálne reformy napriek výraznému posilneniu ekonomického rastu zatiaľ neprinášajú očakávaný nárast zamestnanosti a pokles nezamestnanosti. Vyplýva to zo štúdie Svetovej banky s názvom Cesta k spravodlivému rastu, ktorá mapuje životnú úroveň na Slovensku. Ako na prezentácii štúdie uviedla vedúca jej autorského tímu Pierella Paci, Slovensko napriek vysokému ekonomickému rastu stále zaostáva v zvyšovaní zamestnanosti za krajinami Európskej pätnástky, aj keď spomedzi nových členov Európskej únie je na popredných miestach.

Medzi najväčšie problémy trhu práce na Slovensku patria podľa výsledkov štúdie predovšetkým regionálna nerovnováha, ale aj výrazné rozdiely v možnosti uplatnenia ľudí s nízkym a vyšším vzdelaním. Podľa Paciovej sú regionálne rozdiely Slovenska v údajoch o nezamestnanosti dokonca jedny z najvyšších v rámci EÚ. Ako dodala, Slovensko by malo predovšetkým zintenzívniť aktívnu politiku trhu práce, ktorá by mala postupne prinášať zamestnanie aj pre dlhodobo nezamestnaných ľudí. Štátna podpora by sa tiež mala zamerať na vzdelávanie obyvateľstva, aby sa zvýšilo uplatnenie ľudí na trhu práce. Z prieskumu svetovej banky totiž vyplynula aj skutočnosť, že až polovica ľudí, ktorí majú len základné vzdelanie, bola vlani neza-mestnaná.

Rok 2005 však už na Slovensku zatiaľ charakterizuje sústavný rast zamestnanosti a rovnako pokles nezamestnanosti. Podľa Paciovej ale netreba byť v tomto ohľade prehnanými optimistami. "Môže to byť len dôsledok krátkodobých trendov," uviedla. Podľa nej treba dať slovenským reformám viacej času, aby sa vý-sledok výraznejšie prejavil aj na trhu práce. Rovnako však treba dôkladne monitorovať ich vplyv na životnú úroveň obyvateľstva a podnikať kroky voči prehlbovaniu chudoby niektorých skupín obyvateľstva.

Podľa štátneho tajomníka Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR Miroslava Beblavého však nemožno očakávať, že pri 5 alebo 6-percentnom raste ekonomiky bude podobným tempom rásť aj zamestna-nosť. Ako uviedol na margo zverejnenej štúdie, reálne možno očakávať pri takomto ekonomickom raste 1 až 2-percentný rast zamestnanosti, pretože rovnako výrazne sa zvyšuje aj produktivita práce. Podľa Beblavého, ak by zvyšovanie zamestnanosti dosiahlo na ročnej báze viac ako 2 %, dalo by sa to považovať za výrazný úspech. Zároveň dodal, že pri prehodnocovaní prvého roka a pol účinnosti niektorých opatrení na zvýšenie zamestnanosti možno konštatovať, že štát výrazne zvýšil tlak na obyvateľov aby si hľadali zamestnanie, čo sa postupne začína preukazovať aj na údajoch o zamestnanosti a nezamestnanosti. (12.10.2005 SITA)

3.4 Disponibilná miera nezamestnanosti v septembri 11,2 % je najnižšia za 7 rokov

Stav uchádzačov o zamestnanie dosiahol v septembri 327 790 osôb. Medzimesačne vzrástol o 9 141 osôb, medziročne poklesol o 52 013 osôb. Stav disponibilných uchádzačov o zamestnanie dosiahol 289 617 osôb a medzimesačne vzrástol o 8 068 osôb. Informovalo o tom dnes Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR) SR.

Podľa aktuálnych štatistických údajov miera nezamestnanosti za posledný mesiac vypočítaná z celkového počtu uchádzačov o zamestnanie dosiahla 12,67 % a medzimesačne vzrástla o 0,32 bodu. "Disponibilná miera nezamestnanosti v septembri je 11,20 %, kde medzimesačne nárast bol o 8 068 osôb, celkovo je to 289 617 osôb. Je to mierny nárast v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom, ale je to najnižšia miera nezamestnanosti za posledných sedem rokov," konštatoval generálny riaditeľ ÚPSVR SR Rudolf Sokol. Dodal, že oproti septembru 2004 je to fyzicky pokles o 52 013 osôb, čo je registrovaná miera nezamestnanosti nižšia takmer o 2,87 %.

Miera evidovanej nezamestnanosti dosiahla 11,2 %. Medzimesačne vzrástla o 0,32 bodu, medziročne poklesla o -1,94 bodu.

Prítok uchádzačov o zamestnanie dosiahol 42 941 osôb a medzimesačne vzrástol o 21 399 osôb. Medziročne to bol rast o 1 885 ľudí. Sokol upozornil, že na zvýšenom počte prítokov do evidencie má nemalý podiel aj novelizácia zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorej dobrovoľne nezamestnaní sa opäť stali samoplatcami odvodov do zdravotných poistení. Túto kategóriu uchádzačov o prácu ovplyvnil aj prítok absolventov škôl, kde v septembri ich prišlo do evidencie viac o 26 324. Medziročne je to menej o 2 666, ale "jednoznačne sa absolventi po prázdninách k nám zaevidovali a začíname s nimi postupne pracovať."

Odtok uchádzačov o zamestnanie prestavoval 33 800 osôb a medzimesačne vzrástol o 8 483 osôb. Medziročne však poklesol o 8 828 ľudí.

Priemerná dĺžka evidencie v septembri predstavovala 11,9 mesiaca. To bol pokles medzimesačne o 0,03 mesiaca a medziročne o 0,41 mesiaca.
(Bratislava 17. októbra TASR)
 
späť späť   1  |  2  |   3  |  4    ďalej ďalej
 
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.