3.5 Nezamestnanosť z psychologického hľadiska

Keďže nezamestnaní sú špecifickou skupinou a téma nezamestnanosti je na Slovensku témou aktuálnou (aj chronickou) zaujímali nás aj rozdiely medzi zamestnanými a nezamestnanými ako dvoma podskupinami súboru. Nezamestnanosť (hlavne dlhodobejšiu) považujeme v zhode s ďalším autormi za závažnú a stre-sujúcu životnú udalosť. Švédska štúdia skúmala dopad nárastu nezamestnanosti pri hospodárskej kríze na začiatku 90tych rokov (1989–1995) a zistila zdvojnásobenie psychologického distresu v spoločnosti. Hoci zvýšenie distresu bolo najmä u nezamestnaných, signifikantný rozdiel ostal aj po vylúčení nezamestnaných z analýzy.

Nárast nezamestnanosti mal teda dopad na celú spoločnosť. Viaceré štúdie dávajú nezamestnanosť do súvislosti s telesným a duševným zdravím (napr. Kamerling a O´Connor, 1993). Podľa Comino et al. (2000) nezamestnaných liečených na depresiu u praktických lekárov bolo 3 krát viac ako zamestnaných. Nezamestnaní boli vôbec častejším užívateľmi primárnej zdravotnej starostlivosti a boli nespokojnejší s poskytnutou starostlivosťou ako zamestnaní. Ako postihnutý zvládne nezamestnanosť závisí od neho samého (psychologicky sú zaujímavé celková životnej situácia v ktorej sa nezamestnaný nachádza, osobnostné vlastnosti, skúsenosti, viera a iné zdroje zvládania), správania sa blízkeho i širšieho okolia, i celkovej situácie v regióne.

3.6 Rozdielny vývoj zdravotného stavu obyvateľov Slovenskej a Českej republiky - analýza sociálnych faktorov

Zlé ekonomické a spoločenské pomery ovplyvňujú zdravie človeka po celý život. Najnižšia spoločenská vrstva je vystavená až dvojnásobnému riziku morbidity i mortality v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú najvyšších miestach spoločenského rebríčka. Medzi vrcholom a dnom spoločnosti existuje kontinuálny sociálny a zdravotný gradient. V období socializmu sociálne rozdiely neboli výrazné, ale prechod na trhovú ekonomiku situáciu úplne zmenil. Zdá sa, že rozdelenie národného majetku bolo v ČR "spravodlivejšie" ako v SR. Na Slovensku na jednej strane vyrastajú vilové štvrte typu Beverly Hills, a na druhej vznikajú hladové doliny. Za totality si ani najvyšší stranícki funkcionári nedovolili stavať také vily, ako niektorí naši novozbohatlíci a "demokratickí" politici. Opakom toho je vysoký nárast nezamestnanosti, pribúdajúci bezdomovci a úplne na dne sociálneho rebríčka sú rómske komunity, ktorých je v SR oveľa viac ako v ČR. Výsledkom je nedostatočná výchova a vzdelanie, nárast kriminality, nízka kvalita bývania a problémy so zamestnaním. Takýto sociálny gradient v bývalom socialistickom tábore silnie smerom od západu na východ.

Dôsledkom nepriaznivých sociálnych podmienok je dlhodobá psychická záťaž - stres, ktorý aktivuje v mozgu rad biochemických reakcií vyvolávajúcich depresiu, úzkosť, beznádej a pod. Dlhodobý stres znižuje aktivitu imunitných systémov a zvyšuje riziko vzniku kardiovaskulárnej morbidity a mortality. Pôsobenie stresu je pravdepodobne výraznejšie v SR v dôsledku dlhodobej politickej a ekonomickej nestability (napr. extrémne vysokej nezamestnanosti).

Súdiac podľa výrazne klesajúceho trendu novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti v SR i v ČR je starostlivosť o matku a dieťa na dobrej úrovni. Dlhodobá medzinárodná štúdia ELSPAC dokonca našla podstatne nižšiu prevalenciu fajčenia gravidných matiek v SR i ČR v porovnaní s Anglickom. Problematická je však starostlivosť o deti v rómskych komunitách.

Nielen hmotný nedostatok, ale aj mnoho ďalších psychických a sociálnych problémov zvyšuje riziko zdravotných problémov chudobnej skupiny obyvateľstva. Do sociálnej izolácie sa dostala v ČR i SR hlavne rómska minorita.Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľstva je v SR viac ako trojnásobne vyšší ako v ČR.

Zdravotný stav jedinca môže výrazne ovplyvniť aj pracovný stres, najmä ak človek nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu a schopnosti. Takýto stres výrazne pôsobil v totalitnej spoločnosti, kde o pracovnom zaradení nerozhodoval talent a kvalifikácia, ale stranícka príslušnosť. Návrat k demokracii tento druh stresu do značnej miery odstránil, ale nie v prípade ľudí, ktorí prišli o prácu. Skupina obyvateľov 10 - 15 rokov pred dôchodkom ťažko nachádza nové zamestnanie. Existenčná situácia ich nakoniec donúti prijať i menej kvalifikované miesto.

Prechod na trhovú ekonomiku spôsobil v niektorých oblastiach ČR a takmer na celom Slovensku s výnimkou Bratislavy vysokú nezamestnanosť (na Slovensku dosahuje miestami až 30 %). V týchto oblastiach sa stáva nezamestnanosť závažným rizikovým faktorom chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. Nezamestnanosť spôsobuje nielen finančné, ale aj psychologické problémy a jej negatívny vplyv je v SR oveľa vyšší ako v ČR. Takmer na celom území Slovenska vznikla pracovná neistota, s ktorou je spojený pocit úzkosti, beznádeje a depresie. Prospektívnymi štúdiami sa opakovane zistilo, že tieto psychické stavy zvyšujú riziko vzniku nádorových a kardiovaskulárnych ochorení. Je to pravdepodobne jeden z kľúčových faktorov spôsobujúcich horší vývoj zdravotného stavu mužskej populácie SR v porovnaní s ČR.
Spoločenská podpor
a bola v socialistickom systéme vyššia. Vznik spoločnosti s veľkými majetkovými rozdielmi zhoršil sociálne vzťahy a viedol o. i. k zvýšeniu kriminality. V tejto oblasti je vývoj v SR a ČR podobný.

Americký politológ a sociológ Robert Putnam zdôrazňuje význam sociálneho kapitálu pre kvalitu ľudského života a zdravie.

4. Záver

Aj tieto ukazovatele nám ovplyvňujú život, aj keď často nie tak ako by sme si priali. Pri ich zvyšovaní dochádza totiž k nedostatku finančných prostriedkov či už z dôvodu zvyšovania cien alebo z dôvodu, ktorý môže ovplyvniť človeka ešte viac a to je nezamestnanosť. No najhoršie je, ak narazíme na tieto 2 ukazovatele u mnohých osôb naraz. Pre nich a ich rodiny je potom veľmi ťažké takúto situáciu zvládnuť a často sa dostavajú do tiesne, vplyvom ktorej sa menia. Menia sa na zúfalejších s častejšími depresiami a čím dlhšie takýto stav pretrváva, tým je situácia horšia. Dúfam preto, že v budúcnosti to bude čoraz lepšie a čísla, ktoré budú vyjadrovať mieru týchto 2 ukazovateľov budú vždy nižšie a nižšie.