1. Úvod – sociálna štruktúra
Sociálna štruktúra je relatívne stabilný, podľa určitých vzorov a pravidiel prebiehajúci súbor sociálnych interakcií a systémy sociálnych vzťahov ľudí, ktoré vytvárajú. To je teoretické vysvetlenie názvu témy, ktorú budem rozoberať. Zamerala som sa na opis 2 veľmi významných makroekonomických ukazovateľov, a to infláciu a nezamestnanosť, s ktorými sa chtiac či nechtiac často stretávame.
2. Inflácia
Vieme, že ceny sa v trhovej ekonomike neustále menia. Nie je preto ľahké dosiahnuť jeden z hlavných makroekonomických cieľov – cenovú stabilitu. Jedným z najväčších pretrvávajúcich problémov ekonomiky najmä v posledných desaťročiach je inflácia.
Inflácia je pretrvávajúci všeobecný rast cien. Znamená teda stúpanie všeobecnej cenovej úrovne. V období inflácie ceny niektorých tovarov a výrobných činiteľov rastú rýchlejšie, iných pomalšie. Ceny niektorých tovarov môžu dokonca aj počas inflácie klesať. Inflácia však existuje vtedy, keď rastú v priemere ceny v celej ekonomike. Z toho vyplýva, že stúpnutie ceny jedného konkrétneho tovaru ešte nemusí byt inflačné.
Inflácia prináša so sebou nielen neistotu v cenovej oblasti, ale ľudia majú pred ňou strach, pretože znižuje životnú úroveň (keď príjmy rastú pomalšie než ceny). Inflácia znižuje kúpnu silu peňazí. Na jej meranie sa používajú cenové indexy.
Opakom inflácie je deflácia, ktorá sa vyskytuje vtedy, keď ceny väčšiny tovarov a služieb v priemere klesajú (v súčasnosti veľmi zriedkavý jav).
Formy inflácie:
1. mierna inflácia – 1-9% ročne- je priateľná pre normálny chod ekonomiky,
2. cválajúca inflácia – dosahuje 10 –100% ročne - spôsobuje veľké sociálne a hosp. problémy,
3. hyperinflácia – presahuje 1000% tempo rastu cenovej hladiny ročne- znamená dezorganizáciu ekonomiky a rozpad peňažného systému v krajine.
Dôsledky inflácie:
- klesajú reálne príjmy obyvateľstva, a tým aj kúpyschopnosť,
- znehodnocuje hotové peniaze a úspory- mení štruktúru spotreby (rastú výdavky na základne životné potreby a klesajú výdavky na iné tovary),
- zvýhodňuje veriteľov a majiteľov peňazí,
- prináša isté výhody vlastníkom tovaru a dlžníkom,
- vážne sociálne následky však zanecháva na najchudobnejších vrstvách obyvateľstva.
2.1 Prečo je inflácia problémom?
1.Inflácia ma tendenciu ovplyvňovať ekonomický blahobyt ľudí, pretože znovurozdeľuje dôchodky medzi domácnosťami. Skupinu ľudí, ktorí obzvlášť trpia infláciou, tvoria najmä penzisti a ľudia s nízkymi, obyčajne pevnými príjmami. Inflácia má v tomto prípade vlastne úlohu dane z fixných peňažných príjmov. Rozsah tohto znovurozdeľovacieho účinku inflácie závisí od stupňa predvídania inflácie. Inflácia znovurozdeľuje bohatstvo od veriteľov k dlžníkom len vtedy, keď nebola správne predvídaná. V prípade jej predvídania budú peňažné zmluvy obsahovať inflačné prémie, ktorých cieľom je chrániť príjemcov platieb od účinkov inflácie.
2.Správne predvídať infláciu je veľmi ťažké vtedy, keď ma periodický charakter. Tento typ inflácie vedie k špekulatívnym praktikám. Namiesto rozumných produktívnych investícií sa robia špekulatívne investície (napríklad investovanie do umeleckých diel). Predvídaná inflácia môže odviesť zdroje z produktívnych investícií do neproduktívnych, a tak znížiť produktívnu kapacitu ekonomiky. Výsledkom je ekonomická neefektívnosť.
3.Inflácia môže priamo ovplyvniť objem produkcie a úroveň zamestnanosti. Firmy môžu vyrábať menej alebo viac tovarov a služieb, ako by vyrábali inak, a ľudia pracujú menej alebo viac, ako by pracovali, keby nebola inflácia.
2.2 Inflácia v číslach
Slovenská republika
Rok 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999
% 23,2 13,4 9,9 5,8 6,1 6,7 10,6
Rok 2000 2001 2002 2003 2004
% 12,0 7,3 3,3 8,5 7,5
Graf rastu miery ročnej inflácie (%)
Rast spotrebiteľských cien sa udržiava na stabilnej úrovni. Národná banka Slovenska očakáva, že inflácia sa v roku 2005 stabilizuje na úrovni 3,5 percenta. V roku 2007 a 2008 sa očakáva jej hodnota na úrovni 2 percent.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie