Že manželstvo nemôže fungovať bez lásky, to tvrdí skoro každý. A každá mladá dvojica, ktorá uzatvára manželstvo, je hlboko presvedčená, že je medzi nimi láska až do smrti.

Prečo je teda toľko manželstiev, uzavretých z veľkej „lásky“, nešťastných? Odpoveď je jednoduchá. Ľudia nevedia, čo je láska, pletú si lásku so zamilovanosťou a berú sa prevažne podľa prejavov zamilovanosti, a to mnohokrát vedie až k tragickým následkom. Na prchavých citoch zamilovanosti však nikdy nemožno založiť trvalý manželský zväzok. Zo všetkých prejavov zamilovanosti je zreteľný egoizmus, sústredenie na seba: nebyť sám, mať teplé hniezdočko k uspokojovaniu svojich potrieb, mať nie-koho vedľa seba, kto nás bude svojím zjavom alebo vlast-nosťami citovo okúzľovať, a nakoniec to najpodstatnejšie – byť sexuálne uspokojovaný.

Láska sa naopak nepýta na svoj prospech, ale dáva si otázku: Čím môžem byť pre teba? Láska si váži toho druhého a dokáže sa vcítiť do jeho potrieb. Láska nepozná strach, naopak, láska strach zaháňa. Láska totiž spočíva na dôvere. A práve dôvera je zdrojom istoty a bezpečia. Vzchopiť sa k takej láske nestačí len raz, je to naša každodenná úloha, v ktorej sa musíme neustále cvičiť. Manželstvá stroskotávajú nie tak preto, že partneri sa nehodia k sebe, ale predovšetkým preto, že nemajú vôľu dávať jeden druhému to najlepšie, že každý z manželov myslí predovšetkým na seba, na svoje šťastie, miesto aby sa snažil urobiť niekoho šťastným.

Najväčšia životná múdrosť je láska. Ľudia však väčšinou potrebujú celý život, aby na to prišli. (P. Strauss)

Zamilovanosť je duševným prejavom sexuality človeka. Býva často taká intenzívna, opojná, že človeka zaslepuje a on potom nie je schopný objektívneho hodnotenia. Láska je naopak vidiaca a zvyšuje naše hodnotiace schopnosti. Zamilovanosť je svojím spôsobom chorobou, do ktorej človek upadá. Do lásky nikto neupadá, láske sa musí každý človek svojou vôľou otvoriť, prijať ju a vyžarovať ju. Zamilovanosť je prchavý cit, ktorého hladina sa v človeku ľahko zdvihne a rovnako ľahko poklesne. Je to cit nestály, nevydrží odlúčenie. Charakteristikou pravej lásky je trvalosť, stálosť. V odlúčení neslabne, mnohokrát ešte zosilnie. Zamilovanosť je vášeň, ktorá je v konečnej fáze nasmerovaná na vlastnú pohlavnú slasť. Láska je naopak zameraná na toho druhého a prejavuje sa službou a dobrými činmi. Zamilovanosť nevidí u druhého potrebu duchovného rozvoja – naopak, vníma ho ružovými okuliarmi ako bytosť dokonalú.