Pocit a pociťovanie:

Pocity-charakterizujeme ako odraz jednotlivých vlastností predmetov a javov, ktoré pôsobia na naše zmyslové orgány. Medzi poznávacie procesy patria pocity, vnemy, obrazotvornosť, myslenie, reč. V závislosti od uloženia analyzátorov pocity rozdeľujeme na:

1.vonkajšie- a)diaľkové- patria sem zrakové pocity, ktoré sa nachádzajú v oku a rozdeľujú sa na tyčinky (sú aparátom nočného videnia), čapíky (sú aparátom farebného videnia).
                   b)sluchové- receptorom je ucho. Uchom zaznamenávame: tóny, hrmoty, výšku zvuku, silu zvuku, farbu zvuku.
                   c)čuchové- podnetom sú veľmi drobné čiastočky látok, ktoré sú rozptýlené vo vzduchu v plynnej, alebo v pevnej podobe. Patria sem: vône, pachy, zápachy.
                   d)chuťové- receptorom sú špecializované poháriky na jazyku.
                   e)kožné- nachádzajú sa v koži; v podkožnom väzive sa nachádza veľa receptorických zariadení, ktoré vyvolávajú pocity dotyku, tlaku, chladu, tvrdosti, mäkkosti, bolesti.

2.vnútorné-a) pocit pohybu
                 b) pocit rovnováhy
                 c) pocit polohy
                 d) pocit krvného obehu

Vnímanie

-úzko súvisí s pociťovaním. Pri vnímaní dochádza k bezprostrednému odrazu vlastností a javov ako celku. Vnímanie rozdeľujeme na tieto druhy:

1. vnímanie priestoru: je závislé od umiestnenia predmetov v priestore. Ide o to, ako sú veci umiestnené, napr. vpredu, vzadu, hore, dole.
2. vnímanie tvaru a veľkosti: viaže sa na vnímanie formy, kde patria také vlastnosti ako šírka, objem, pravidelnosť, veľkosť predmetov.
3. vnímanie pohybu: pohyb môžeme vnímať zrakom, sluchom, dotykom.
4. vnímanie hĺbky: realizuje sa zmenou, zakrivením šošovky.
5. vnímanie času: ide o určenie rýchlosti a dĺžky trvania dejov a zmien, ktoré sa uskutočňujú s nami, alebo bez nás.
6. medziosobné vnímanie: je ovplyvnené vzťahom medzi vnímajúcimi, t.j. že iné vlastnosti vnímajú priatelia, chlapci, dievčatá, atď.

Fantázia- je aj v našich snoch. Ide o tvorenie nových predstáv, obrazov, ktoré vznikajú na základe prepracovaní dojmov. Fantázia môže byť:

a) neúmyselná: vyznačuje sa vytváraním a pretváraním obrazov skutočnosti a stretávame sa s ňou pri zaspávaní, v spánku, v snoch
b) úmyselná: vychádza z konkrétnych zámerov človeka

Myslenie

-je odrazom všeobecných a podstatných vlastností, predmetov a javov. Človek je schopný poznávať podstatné veci, nielen bezprostredne, ale aj sprostredkovane. Myslenie rozdeľujeme na 3 základné formy:

1. poznávanie- predstavuje základnú formu ľudského myslenia.
2. súd- je zložitý myšlienkový útvar, vzniká vtedy, keď človek niečo tvrdí, alebo popiera, čoho výsledkom je veta. Súd môže byť pravdivý, nepravdivý.
3. úsudok-pri tejto forme sa z jedného, alebo z viacerých súdov vytvorí nový súd.

Druhy myslenia: a) konkrétne myslenie- uplatňuje sa v praktickej činnosti človeka prostredníctvom konkrétnych predstáv.
                         b) abstratktné myslenie- ide o narábanie s abstraktnými pojmami a vychádza z praktickej činnosti spojené s praxou.
                         c) konvergentné myslenie- uplatňuje sa v úlohách, ktoré má iba 1 riešenie.
                         d) divergentné myslenie- pri riešení úloh sa hľadajú nové a rôzne spôsoby riešenia.

Poruchy myslenia: 1. debilita- je najmiernejším defektom myslenia.
                            2. imbecilita- vyznačuje sa nápadnou nestálosťou pozornosti. Postihnutí jedinci sú schopný naučiť sa mechanicky čítať a písať, pričom ich obsahu nerozumejú.
                            3. idiocita- je najťažším stupňom slabomyselnosti. Jedinci si nepamätajú nič, vydávajú len neartikulované zvuky, reč sa u nich nevyvíja.

Pamäť

-psychický proces odrazu minulého vnímania, správania sa a prežívania vo vedomí človeka. Sprievodným znakom pamäti je zabúdanie. Proces pamäti má 3 fázy:

1. zapamätanie- v tejto fáze si človek rozširuje okruh poznania a formy správania.
2. podržanie- predstavuje schopnosť uchovať si vnímavú skutočnosť na určitý čas.
3. vybavenie- predstavuje proces, keď sa do vedomia dostane predtým vnímaná a uchovaná skutočnosť.

Z hľadiska druhu pamäti rozlišujeme tieto skupiny: a)krátkodobá pamäť- rozlišuje proces vštiepenia a uchovania informácií, ktoré reprodukujeme hneď a po zreprodukovaní strácajú význam.
                                                                          b)dlhodobá pamäť- je charakterizovaná dlhodobým zapamätaním si.
                                                                          c)pohybová pamäť(motorická)- prejavuje sa v ľahkom a rýchlom zapamätaní si pohybov.
                                                                          d)emocionálna pamäť- človek si pamätá informácie, ktoré sú citovo podfarbené, napr.zážitok z výletu, osláv, atď.
                                                                          e)názorná pamäť- spája sa so zapamätaním si zmyslových podnetov, napr.chuť, čuch, sluch, zrak.
                                                                          f)slovnologická pamäť- viaže sa na zapamätanie myšlienok.
                                                                          g)mechanická pamäť- je založená na postupnom mechanickom opakovaní.
                                                                          h)numerická pamäť- je založená na zapamätaní si najväčšieho počtu čísel.

Poruchy pamäte: -amnézia
                          -hypomnézia

City a vôľa

City- charakterizujeme ako subjekt vzťahu človeka javom okolitého sveta a k sebe samému. Každý cit ako napr. láska, radosť, hnev, človek môže prežívať intenzívne, slabo, nepatrne. Väčšina kladných citov má svoj protiklad napr. láska-nenávisť. Z hľadiska genetickej podstaty city rozdeľujeme na tieto druhy:

1. nižšie city- sú spojené s uspokojovaním základných životných potrieb napr. hlad, smäd.
2. vyššie city- ide o zložité citové procesy a stavy, rozdeľujú sa do 4 skupín: a) intelektuálne city- sú spojené s poznávaním a prejavujú sa v túžbe po poznaní.
                                                                                                               b) morálne city- prejavujú sa pri prežívaní medziľudských vzťahov a prostredníctvom nich človek hodnotí správanie sa iných.
                                                                                                               c) estetické city- sú tie, ktoré vzbudzujú umelecké diela, výtvarné umenie a literatúru.
                                                                                                               d) sociálne city- vznikajú pri poznávaní človeka, napr.ľudskosť, humanizmus, spolupatričnosť.

Medzi najčastejšie formy porúch citov patrí: manická nálada, depresívna nálada, euforická nálada, fóbie.

Vôľa- je cieľavedomá, duševná činnosť človeka, pri ktorej človek musí prekonávať vonkajšie a vnútorné prekážky. Medzi vonkajšie prekážky patria také stavy, ktoré sa nachádzajú mimo človeka. Vnútorné prekážky sú v samom človeku a týkajú sa telesných a duševných vlastností a psychických stavov, napr. lenivosť, nezodpovednosť.