Pred samotnou kresbou používa každý writer piece book – zošit, v ktorom na nakreslené jednotlivé kresby (tzv. sketch – náčrt). Ak spoja niekoľko samostatných kresieb podkladom, označujú to slangovým výrazom production. V rámci jednotlivých kresieb rozoznávajú niekoľko druhov prejavov: panel – označuje kresbu nastriekanú na vlaku len popod okno, ale nie od začiatku po koniec. Graffiti nastriekané popod okná od začiatku vlaku až po koniec sa označuje termínom end to end. Kresba, nastriekaná na celom vagóne od začiatku po koniec (aj cez okná) sa nazýva wholecar. Ak nasleduje prestriekanie celej vlakovej súpravy (minimálne však troch vagónov), hovoria o tzv. wholetrain alebo whole end to end.
Podľa zobrazenia rozoznávajú graffitisti tzv. charakter – ide o kresbu tváre alebo postavy. Prvé graffiti, ktoré vznikli v New Yorku, boli tzv. in memory – teda kresby, ktoré vznikli na pamiatku niekoho, kto zomrel. V takýchto kresbách sa často nachádza tzv. dedication – venovanie alebo odkaz. Najlepšie kresby – burner (z angl. burner – horák) reprezentujú najuznávanejších writerov, ktorí u ostatných členov skupín užívajú fame – slávu a uznanie. Ďalšie lexikalizmy, ktoré sa vyskytujú medzi grafitistami, sú napr. buff (z angl. buff – koža) – prostriedok, ktorým sa dá zmazať graffit z vlaku, throw up (z angl. Throw up – nahodiť) – kontúry budúcej kresby na stene (náčrt). Ak writer ukradne inému členovi nápad alebo štýl, označujú to termínom rack. Mnoho kresieb (najmä legálnych) vzniká na spoločných stretnutiach writerov nazývaných jam (z angl. jam – tlačenica).
Writeri graffiti nerozdeľujú na takzvane dobré a zlé. Návrhy občanov, aby maľovali iba na legálnych miestach, sú pre nich bezpredmetné. Najpozoruhodnejšie sú však vlaky a pre väčšinu writerov majú aj najväčšiu hodnotu. Pri hľadaní dôvodov, prečo sa maľuje na vlaky a metro, sa musíme vrátiť k prvopočiatkom graffiti v New Yorku. Práve na metre, ktoré jediné bolo schopné prekonať obrovské vzdialenosti v tomto gigantickom veľkomeste, a tak ukázať writerove meno všade, sa to všetko začalo. Dopravný systém metra sa vlastne stal komunikačnou sieťou. Vlaky jazdia hore-dole po celom štáte a writerove meno vidí obrovská masa ľudí, je tu možnosť komunikovať medzi writermi z rôznych miest. Neopakovateľná je aj atmosféra nočných staníc a zvuky, kroky, napätie, sykot sprejov, hrkot guličiek, pár minút. Vlaky sú pre writerov náhradou za galérie. Graffiti 90-tych rokov otvára nové trendy. Najcennejším objektom na maľovanie pre všetkých graffitistov je vlaková súprava, ktoré nazývajú Red Bean, pretože ide o najstráženejší vlak, a preto je ťažké nastriekať naň kresby.
Z ulíc a podzemných vlakov nezmizli, no mnohí writeri robia videá, vyrábajú grafiky a logá pre reklamné účely. Zapájajú sa do obchodu veľkých firiem a stávajú sa masovo produkovaným výrobkom. Taktiež internet sa stal dôležitým miestom na prezentáciu tvorby, na nadväzovanie nových kontaktov po celom svete. V mnohých prípadoch počítač nahradil samotný nástroj - plechovku spreju. Veľa writerov od ostatných ľudí na prvý pohľad ťažko rozoznať. Pracujú v najrôznejších povolaniach, alebo sú študentmi často vysokých alebo umeleckých škôl. Veková hranica je v graffiti dosť nízka čomu napomáha aj dnešná moderná doba. S graffitmi deti začínajú už v 12 rokoch. Týmto mladým writerom nevadí, že ich diela nie sú na úrovni vyspelých writerov, mnohokrát je pre nich podstatnejšie, že zapôsobili na svojich kamarátov. Začínajú s tým zo zvedavosti, alebo aby na seba upozornili svoje okolie.
Graffiti ako umenie má svoj život. Posun v tejto kultúre sme zaznamenali aj na Slovensku. Pôvodná podoba graffiti ešte zotrváva, ale popri tradičných kresbách a nápisoch sa začínajú objavovať (najmä v prostriedkoch verejnej dopravy) vopred pripravené nálepky. Ide o umenie, ktoré sa označuje ako street art.
Grafitisti v komunikácii využívajú profesionalizmy, ktoré slúžia na presné odlíšenie niektorých dôležitých termínov spojených najmä s technickou stránkou výtvarného prejavu. Slangizmy využívajú najmä na charakteristiku svojej sociálnej skupiny. Pomocou tejto lexiky zároveň vyjadrujú protest voči tradičnej lexike používanej v dominantnej kultúre. Kultúra graffiti v dnešnej dobe predstavuje síce alternatívnu kultúru, ale v niektorých západoeurópskych štátoch sa ozývajú hlasy o začlenení tejto kultúry do štúdia dizajnu. Tento trend len potvrdzuje, že existencia alternatívnych kultúr môže posunúť dominantnú kultúru dopredu.
Stretnutie rôznych kultúr často končí rôznou formou kultúrnej integrácie, čo je proces, v ktorom kultúry nezostávajú vedľa seba ako cudzie, nepretrváva ani ich konflikt, ale medzikultúrna komunikácia sa rôznymi spôsobmi uzatvára.
•Častým - a z pozície dominantnej kultúry aj mnohokrát cieľavedomým riešením - je asimilácia. V nej sa kultúra, ktorá je ekonomicky, sociálne či mocensky slabšia, podriadi dominantnej tak, že členovia sociálnej skupiny opúšťajú svoje kultúrne vzory, svoju kultúrnu tradíciu a identitu a preberajú normy, hodnoty i tradíciu silnejšej skupiny. Je to prakticky proces zániku kultúry.
•„Taviaci kotol“ je takým stretnutím kultúr, v ktorom menšinová kultúra splynie s väčšinovou, ale zároveň väčšinová (dominantná) z nej preberie určité kultúrne vzory či hodnoty. Je to proces zmiešavania kultúr, jedna je však spravidla silnejšia a pridáva do spoločnej zmesi ťažiskové hodnoty.
•K odcudzeniu kultúr dochádza vtedy, ak sa medzikultúrna komunikácia zastaví. Kultúry ďalej žijú vedľa seba, ale nedochádza medzi nimi k riadnej a pravidelnej kultúrnej výmene. Ak si nenájdu iné kultúry, s ktorými by pravidelne komunikovali, postupne začínajú stagnovať.
•Iným typom odcudzenia je tvorba geta. Väčšinová kultúra (resp. mocensky silnejšia) uzavrie mocensky slabšiu do uzavretého priestoru a zamedzí jej medzikultúrnej komunikácii s okolím. Uzavretá kultúra začína stagnovať. Vo vzťahoch takýchto dvoch kultúr však vždy ide aj o mocenské vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku pôsobia buď smerom k zrušeniu geta, alebo k postupnému vymieraniu príslušníkov slabšej kultúry, alebo k ich asimilácii.
•Najzdravším spôsobom kultúrnej integrácie je multikulturalizmus. V tejto podobe rôzne sociálne skupiny pochopili nevyhnutnosť pravidelnej kultúrnej výmeny a snažia sa spolupracovať bez toho, aby jedna z nich ovládla druhé. Svoje kultúrne identity navzájom rešpektujú a vzájomne si poskytujú priestor pre ich rozvoj. Nejde tu o rozbitie kultúry určitého priestoru či štátu do množstva subkultúr, ale o pochopenie vnútornej členitosti kultúry a o zachovanie tejto členitosti ako prirodzeného stavu, ktorý obohacuje všetky zúčastnené zložky. Nepopiera sa tu zjednocujúci moment (ktorým môže byť štát, náboženstvo, ekonomika a pod.), žiadna sociálna skupina sa však v multikulturalizme nepovažuje za majiteľa tohto zjednocujúceho momentu. Chápu ho ako spoločné bohatstvo.
AKTIVITA 1
Názov aktivity: Kamaráti
Cieľ aktivity: Prehĺbiť vedomosti o národoch žijúcich v Európe, uvedomiť si ich typické črty, hľadať a analyzovať odlišnosti.
Veková skupina: 2. stupeň základnej školy
Pomôcky: žiadne
Postup: Vašou úlohou bude po prečítaní charakteristiky národa k číslu priradiť názov národa, o ktorom sa hovorí. Odpovede sa skontrolujú.
Mám veľa kamarátov. Každý je iný, svojský. A práve pre tú svojráznosť ich mám rada. Predstavím vám ich. Spoznáte ich?
Prvý kamarát varí chutné špagety.(TALIAN )
Druhý kamarát pestuje tulipány.(HOLANĎAN)
Tretí kamarát zápasí s býkmi.(ŠPANIEL)
Štvrtý kamarát vyrába trblietavé krištáľové sklo.(ČECH)
Piaty kamarát tancuje čardáš.(MAĎAR)
Šiesty kamarát počúva melodické šansóny.(FRANCÚZ)
Siedmy kamarát má rád túlavý život.(RÓM)
Osmy kamarát je pedantný a pracovitý.(NEMEC)
Deviaty kamarát rád tancuje valčík.(RAKÚŠAN)
Desiaty kamarát pripravuje výbornú čiernu kávu.(TUREK)
Jedenásty kamarát pestuje mandarínky a olivy.(GRÉK)
Dvanásty kamarát pravidelne o piatej popíja čaj.(ANGLIČAN)
Trinásty kamarát veľmi rád obchoduje. (POLIAK)
Štrnásty kamarát vyrába nádherné hodinky.(ŠVAJČIAR)
Pätnásty kamarát spieva častušky.(RUS)
Šestnásty kamarát robí dobré oštiepky.(SLOVÁK)
AKTIVITA 2
Názov aktivity: Grafológia
Cieľ aktivity: Urýchlenie vzájomného zoznámenia účastníkov. Rozvíjať a zlepšiť komunikačnú schopnosť, počúvať.
Veková skupina: 2. stupeň základnej školy
Pomôcky: papier, pero.
Postup: Vedúci aktivity si pripraví pre každého hráča papier. Rubová časť papiera je označená číslom. Na lícnej časti je napísaná dvojica otázok. Hráčov vyzveme, aby si každý vybral jeden list papiera, a zatiaľ nikomu neukazoval číslo, ktoré má na papieri napísané. Zároveň vysvetlíme, že čísla, ktoré sa nachádzajú na rubovej strane, sú ich čísla, pod ktorými budú v hre vystupovať. Úlohou hráčov je napísať odpovede na otázky, ktoré sa nachádzajú na lícnej strane. Majú na to čas 5 minút. Po zodpovedaní otázok poskladajú papier tak, aby bolo vidieť číslo, ktoré im bolo pridelené v hre a položia lístky do stredu kruhu. Potom si z kruhu opäť každý vyberie jeden lístok. Podmienkou však je, aby si nevybral vlastný. Hráči dostanú opäť čas na to, aby na základe odpovedí na otázky zistili, kto na ne odpovedal a mohli priradiť číslo účastníkovi. Môžu medzi sebou nadväzovať rozhovory, vhodne voliť otázky. Platí to však aj naopak, každý hráč sa snaží svoje číslo utajiť a neprezradiť sa. Po uplynutí času si všetci posadajú na svoje miesta a vedúci aktivity povie: „Kto vie niečo o jednotke?“ Načo ten, kto má v ruke odpoveď hráča číslo jeden, sa pokúsi predstaviť hráča číslo jeden. Pokúsi sa o ňom povedať všetko, čo zistil. Podľa písma odhadnúť jeho vlastnosti, prečítať jeho odpoveď na otázky, prípadne doplniť, čo zistil. Na záver sa pokúsi ukázať prstom a povedať: „myslím, že jednotka si ty“. Po skončení môže vedúci vyzvať skutočnú jednotku, aby sa ohlásila. Celá hra pokračuje, až kým sa nevystriedajú všetky čísla.
Záver aktivity: Najskôr sa žiakov spýtam, či sa im hra páčila, a či boli splnené ciele aktivity. Poďakujem im za spoluprácu.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Medzikultúrna komunikácia
Dátum pridania: | 13.07.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | RHAM | ||
Jazyk: | Počet slov: | 4 330 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 12.4 |
Priemerná známka: | 2.98 | Rýchle čítanie: | 20m 40s |
Pomalé čítanie: | 31m 0s |
Zdroje: KOŠTA, J. 1993. Úvod do sociológie. Bratislava : Ekonomická univerzita v Bratislave, 1993. 111 s. , KRŠKO, J. 1998. Mikrosociálne toponymá. Bratislava : Filozofická fakulta UK v Bratislave; Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV, 1998, s. 115 – 119., MISTRÍK, E.: Multikultúrna výchova v príprave učiteľov, Bratislava: Iris, 2000, MISTRÍK, E. – HAAPANEN, S. – HEIKKINEN, H. – JAZUDEK, R. – ONDRUŠKOVÁ, N. – RÄSÄNEN, R. 1999. Kultúra a multikultúrna výchova, Bratislava : IRIS, 1999. 347
Súvisiace linky