Kultúrna výmena je vzájomné medzikultúrne odovzdávanie si významov, znakov, hodnôt či kultúrnych artefaktov. Kultúra odovzdáva tieto svoje zložky všetkými smermi a zo všetkých blízkych aj vzdialených smerov prijíma obsahy a formy iných kultúr. Tento proces je podmienkou pre život zdravej kultúry. V tomto procese sa prejavuje transkultúrnosť každej kultúry a fakt, že žiadna neexistuje izolovane.

Medzikultúrna komunikácia je reflexia komunikačného procesu medzi individuálnymi i nadindividuálnymi subjektami rozdielnych kultúrnych systémov. Diferenciácia a výmena sa rodia a môžu existovať len vtedy, ak sa kultúry neuzatvárajú do seba, ale komunikujú. Ich komunikácia môže nadobúdať rôznorodé podoby:

a.) Kultúrny konflikt, v ktorom kultúry súperia o to, ktorá prevezme alebo potlačí obsahy a znaky tej druhej. Ku konfliktu dochádza vtedy, ak sa stretnú diametrálne odlišné a nezmieriteľné kultúry. V pozadí konfliktov sú zväčša odlišné hodnotové orientácie alebo odlišné sociálne normy. K slabším konfliktom však dochádza vždy pri stretnutí dvoch kultúr.

b.) Kultúrny šok. Príliš silný konflikt vyvoláva až kultúrny šok pri stretnutí s úplne odlišnou kultúrou, na príjem ktorej určitá kultúra vôbec nie jej pripravená. Také boli a sú napríklad stretnutia Európanov s mimoeurópskymi civilizáciami a kultúrami. Dnes, pri globalizácií ekonomiky, pri celosvetovej kultúrnej výmene a pri pôsobení masmédií už len zriedkavo dochádza ku kultúrnemu šoku. Účastníkmi kultúrnych šokov už zväčša nie sú sociálne skupiny, ale skôr jedinci stretávajúci sa neočakávane s veľmi odlišnou kultúrou.

c.) Akulturácia. Výsledkom stretu dvoch kultúr býva akulturácia, čiže prevzatie prvkov jednej kultúry druhou. Čo, kedy a ktorá kultúra prevezme, závisí od množstva faktorov - od ekonomickej sily kultúry, od vplyvu masových médií, od pevnosti hodnotových orientácií, od životného štýlu, od kohézie sociálnej skupiny a ďalších. Proces akulturácie je však bežným procesom pri kultúrnej výmene. Vo svojich ďalších dôsledkoch môže viesť až ku kultúrnej integrácií v podobe asimilácie jednej kultúry druhou.

d.) Medzikultúrne porozumenie je bežným spôsobom komunikácie. Kultúry a ich nositelia pokojne nažívajú vedľa seba, tolerujú a akceptujú sa, pokojne si vymieňajú obsahy svojich vedomí i kultúrne artefakty. Podobné situácie sa rozvíjajú najmä na hraniciach regiónov, v menších regiónoch, alebo v takých regiónoch, akým je stredná Európa, kde na relatívne malom priestore jestvuje mnoho kultúr.

V procesoch kultúrnej diferenciácie sa utvárajú veľké skupiny kultúr, ktoré v určitom regióne nažívajú vedľa seba a navzájom komunikujú. V súčasnosti je charakteristické členenie na tri veľké kultúrne skupiny:

a.) Dominantná kultúra, čo je kultúra najviac rozšírená v určitom čase a priestore. Je charakteristická tým, že zásadne nespochybňuje dosiahnutú úroveň kultúry a civilizácie a snaží sa rozvíjať kultúrnu tradíciu. Dnes je to väčšinou kultúra stredných sociálnych vrstiev.

b.) Alternatívne kultúry, čo sú menšie skupiny kultúr spochybňujúcich dominantnú. Orientujú sa na opozíciu voči nej, provokujú ju, kladú jej otázky a vytvárajú odlišné životné štýly od dominantného. Dnes je nositeľom alternatívnych kultúr hlavne mládež. Túto skupinu na Slovenku reprezentujú napríklad skinheadi, ekologickí aktivisti, hackeri, graffiti, skejtbordisti, anarchisti a ďalšie. Niekedy sa nazývajú aj subkultúrami na označenie toho, že vznikajú v rámci dominantnej ako rozvinutie niektorých jej hodnôt pozitívnym alebo negatívnym smerom.

c.) Marginálne kultúry, ktoré si nevšímajú dominantnú kultúru, ale budujú si svoj vlastný, odlišný životný štýl, prípadne vlastné organizačné štruktúry. Od alternatívnych kultúr sa odlišujú tým, že vyznávači týchto kultúr sa pohybujú na hranici zákona. Dnes ich na Slovensku reprezentujú hlavne kultúry organizovaného zločinu, kultúra prostitúcie a kultúra narkomanov.

Vzájomná sociálna previazanosť jednotlivých členov sociálnych skupín vytvára kultúrnu identitu. Ide o stotožnenie sa jednotlivých členov sociálnej skupiny so societou samotnou a cez ňu aj s jej kultúrou. Príslušník skupiny si uvedomuje históriu skupiny, využíva sociálne teritórium skupiny, prispôsobuje sa sociálnym vzťahom, komunikuje s ostatnými členmi spoločenstva.

Každá kultúra je podmienená jestvovaním a používaním semiotického systému. Pod semiotickým systémom chápe súbor určitých gest, mimiky, symbolov, signálov, archetypálnych obrazov a jazykový materiál a jeho spracovanie členmi sociálnej skupiny. „Poznanie, ovládanie a schopnosť používať semiotické systémy vlastnej kultúry umožňujú efektívnu komunikáciu smerom dovnútra, t. j. v rámci spoločenstva. Efektívnosť intrakultúrnej komunikácie má pozitívny vplyv na život spoločnosti, jej pokojný vývoj a vzájomné porozumenie medzi členmi. Poznanie, ovládanie a schopnosť používať semiotické systémy iných kultúr umožňujú efektívnu komunikáciu smerom von - s inými kultúrami. Medzikultúrna komunikácia je dôležitým prostriedkom na obohacovanie vlastnej kultúry, je predpokladom vzájomného porozumenia a rešpektovania viacerých kultúr.

V našej práci sa budeme bližšie venovať kultúrnej skupine „Grafiťákov“.

Kultúra graffiti je pomerne mladou kultúrou. Termín graffiti pochádza z gréckeho slova graphein, čo znamená písať a je to plurál talianskeho slova graffito, znamenajúceho škrabať. Rôzne príklady graffiti boli nachádzané na stenách jaskýň prehistorického človeka, pozostatkoch antických miest, či u amerických indiánov. Počiatky tohto hnutia siahajú do šesťdesiatych rokov minulého storočia do východnej časti New Yorku. Odtiaľto sa graffiti začalo šíriť do ostatných častí USA, neskôr sa rozšírilo do západnej Európy. Prvé prejavy graffiti v strednej Európe sme zaznamenali v deväťdesiatych rokoch – po politických a spoločenských udalostiach roku 1989 a následnom otvorení sa Západu.

Podstata graffiti ako sociálneho a kultúrneho hnutia spočíva vo zviditeľňovaní sa prostredníctvom nápisov, podpisov (tagov) a obrazov na rôznych plochách v mestách – stenách budov, výkladoch obchodov, mostoch, pilieroch, ale aj vlakoch, autobusoch a električkách..

Graffiti môžu striekať jednotlivci alebo skupiny, ktoré tvoria väčšinou traja až šiesti členovia. Títo súťažia s ostatnými skupinami nielen o teritórium, kde sa môžu výtvarne prejaviť, ale súťažia aj medzi sebou o najlepšie výtvory. Najlepší writer spomedzi všetkých skupín je vážený a uznávaný a jeho kresby nesmú prestriekať ostatní členovia. Výber vedúcej osobnosti sa deje prostredníctvom vzájomného súťaženia skupín. Ak dôjde k prestriekaniu niektorej kresby inou skupinou, dochádza k tzv. stylwar alebo battle – teda k vojne štýlov alebo otvorenej vojne. Nejde však o fyzické napádanie, ale o súťaženie. Znepriatelené skupiny sa stretnú a musia vytvoriť kresby, ktoré posúdia nezávislí členovia ďalších skupín graffiti. Víťaz môže ovládnuť toto teritórium a porazená skupina si musí hľadať nový objekt. Aj z tohto vyplýva, že hnutie graffiti nemá militantnú podstatu, napriek tomu, že nezainteresovaná verejnosť mnoho prejavov graffiti hodnotí ako vandalizmus.

Členmi graffiti sú predovšetkým mladí ľudia vo veku 15 až 25 rokov. Ide vlastne o určitý prejav dozrievania mladej osobnosti. Mladí ľudia protestujú proti zaužívaným spoločenským stereotypom, snažia sa poukázať na to, že sú tu, snažia sa, aby ich dospelí akceptovali. Toto „vynucovanie“ akceptácie sa deje aj prostredníctvom učitej formy vandalizmu. Pocit „nepochopenia“ zo strany dospelých vedie k tomu, že mladí ľudia sa združujú a hľadajú si seberovných členov, ktorí majú podobné „problémy“ ako oni, ktorí ich dokážu pochopiť.

O vzájomnom nepochopení alternatívnej kultúry (graffiti) a dominantnej kultúry („kultúra dospelých“) svedčí aj výpoveď jedného člena skupiny graffiti: „Veď graffiti pre dnešných ľudí je niečo nové. Hlavne pre tých starších. Ľudia idú po ulici, popod most, popri stene, vidia nejaký piec, bombing, tag, panel, wholecar. A vravia: ‚Aha pozrite sa, aj tu boli tí vandali, tí mladí nevychovaní fagani.‘ Tu sa ukazuje problém, graffiti robia iba mladí ľudia. To nie je pravda. No ľudia, ktorí nerobia graffiti, to nevidia. Oni v tom vidia iba počmárané mosty, steny, vlaky.

Najtypickejší prvok oblečenia writera je sneakers. Sú to staré modely botasiek z obdobia 70-tych rokov s plochou, hrubou podrážkou, širokými šnúrkami a veľmi jednoduchým designom. Ďalší odev, ktorý dnes okrem writerov nosí málokto, je tepláková bunda so zipsom, vyrobená z lesklého, elastického materiálu. Toto oblečenie má symbolizovať módu z obdobia vzniku grafity, úctu a rešpekt starým kráľom New Yorku, vďaka ktorým grafity existuje, i tým, čo prišli po nich.

Nohavice sú široké, voľné, o pár čísel väčšie, často menčestráky s množstvom veľkých vreciek potrebných na spreje, trysky, fiksy a ďalšie nástroje, pomocou ktorých je writer schopný zanechať svoje meno v rôznych podobách na rôznych povrchoch, a ktoré sa musia dať v každej situácii rýchlo vytiahnuť, nenápadne použiť a opäť schovať. V lete sa nosia krátke nohavice, dlhé pod kolená. Zvyk nosiť odev o pár čísel väčší je charakteristický pre celú hip-hopovú subkultúru. Možno to považovať za prejav pocitu slobody, či voľnosti, ale ide tu aj o snahu vyzerať silný a veľký (nie len fyzicky). Zdôrazňuje to túžbu byť rešpektovaný ostatnými členmi subkultúry a možno aj členmi spoločnosti. Obľúbeným oblečením je aj mikina s kapucňou. Kapucňa alebo kukla sa často používa počas nelegálnej činnosti na zakrytie tváre, naznačujúce skrytie bežnej sociálnej identity, ktorá je nahradená identitou tagu.

Pôvod graffiti výrazne ovplyvnil aj lexikálny systém, ktorý využívajú členovia jednotlivých skupín. Ak hovoríme o sociolekte alebo komunikačnom registri, musíme tieto pojmy zúžiť na slang a v menšej miere na profesionalizmy. Napriek tomu, že graffiti často využívajú aj nedovolené plochy a miesta, v ich komunikácii sme nezaznamenali prvky argotu. Profesionalizmy ako časť sociolektu využívajú vo veľmi malej miere – táto časť lexiky sa obmedzuje najmä na technickú stránku striekania (používanie rôznych druhov sprejov, veľkosť dýz a pod.). Názvy sprejov používajú podľa jednotlivých značiek, ktoré uvádza výrobca. Napriek tomu, že ide o typové označenia výrobkov, v komunikácii dochádza k deproprializácii, a tieto fungujú ako apelatíva: plasticote (charakteristická farba s dobrým tlakom, najlepšie farby sú strieborná a čierna, ostatné farby sa hodnotia ako riedke), kimtec (charakterizujú ju slabým tlakom, ale farby si cenia), multona (farba, ktorá prekryje všetky farby, má dobrú hustotu), belton (málo odtieňov), sparvar (dosť odtieňov, ale „sparvarom neprekryješ multonu“), Mr. spray (cenia si najmä striebornú farbu) a latex, ktorý sa používa ako základný podkladový náter. Na označenie rôznej hrúbky dýz sa používajú označenia: skina – tenká stopa, super skina – veľmi tenká stopa, amerika – dýza, ktorá pri striekaní blízko steny je tenká, ďalej od steny necháva hrubšiu stopu, červeň– dýza s hrubou stopou. Z posledných profesionalizmov vyplýva, že niektoré názvy sú aj slovenského pôvodu, teda že nie všetky termíny preberajú graffiti z angličtiny.

Najväčšiu časť lexiky graffiti tvoria slangizmy, pretože ide o aktuálne výrazy viazané na sociálnu skupinu graffiti. Príslušníci skupín graffiti používajú najčastejšie slangizmy na základné označenie členov skupiny, ich postavenia.. – writer (z angl. writer) – človek, ktorý strieka graffiti. Writeri sa delia na toyov (z angl. toy – hračka) – mladý, začínajúci writer, a na kingov (z angl. king) – najuznávanejší writer na veľkom území (napr. v niekoľkých štátoch), bite (z angl. bite) – wreiter, ktorý len kopíruje štýl niekoho iného, crew (z angl. crew) – skupina writerov, ktorí striekajú spolu jeden výtvor. Ak sa striekajú graffiti vo veľkom množstve – ide najmä o presadenie sa novej skupiny na novom území, tento spôsob prezentácie označujú slovom kill (z ang. kill – zabíjať). Na označenie priestoru, kde striekajú nápisy alebo kresby, sa využívajú slangizmy avenue (z angl. avenue) – cesta, ulica.

Rôzne druhy graffiti delia podľa miesta, kde ho nakreslia, prípadne podľa toho, či ide o ilegálny alebo legálny graffit, prípadne nápis – tag (z angl. tag – menovka, visačka) – ide o charakteristický podpis writera, ktorý sa môže vyskytovať samostatne (len ako nápis) alebo je súčasťou nastriekaného obrazu. Battle (z angl. battle) označuje bitku dvoch alebo viacerých skupín graffiti alebo jednotlivých writerov – ide o charakteristické prestriekavanie kresieb (tzv. going over); bombing (z angl. bomb – bomba) – striekanie jednoduchých nápisov, kresieb na nepovolené miesta (často na steny budov, výklady); ilegál – grafit umiestnený na nepovolenom mieste – opakom je legál. Piece (z angl. piece – obraz) označuje nastriekaný obrazec (najčastejšie z viacerých farieb).Pred samotnou kresbou používa každý writer piece book – zošit, v ktorom na nakreslené jednotlivé kresby (tzv. sketch – náčrt). Ak spoja niekoľko samostatných kresieb podkladom, označujú to slangovým výrazom production. V rámci jednotlivých kresieb rozoznávajú niekoľko druhov prejavov: panel – označuje kresbu nastriekanú na vlaku len popod okno, ale nie od začiatku po koniec. Graffiti nastriekané popod okná od začiatku vlaku až po koniec sa označuje termínom end to end. Kresba, nastriekaná na celom vagóne od začiatku po koniec (aj cez okná) sa nazýva wholecar. Ak nasleduje prestriekanie celej vlakovej súpravy (minimálne však troch vagónov), hovoria o tzv. wholetrain alebo whole end to end.

Podľa zobrazenia rozoznávajú graffitisti tzv. charakter – ide o kresbu tváre alebo postavy. Prvé graffiti, ktoré vznikli v New Yorku, boli tzv. in memory – teda kresby, ktoré vznikli na pamiatku niekoho, kto zomrel. V takýchto kresbách sa často nachádza tzv. dedication – venovanie alebo odkaz. Najlepšie kresby – burner (z angl. burner – horák) reprezentujú najuznávanejších writerov, ktorí u ostatných členov skupín užívajú fame – slávu a uznanie. Ďalšie lexikalizmy, ktoré sa vyskytujú medzi grafitistami, sú napr. buff (z angl. buff – koža) – prostriedok, ktorým sa dá zmazať graffit z vlaku, throw up (z angl. Throw up – nahodiť) – kontúry budúcej kresby na stene (náčrt). Ak writer ukradne inému členovi nápad alebo štýl, označujú to termínom rack. Mnoho kresieb (najmä legálnych) vzniká na spoločných stretnutiach writerov nazývaných jam (z angl. jam – tlačenica).

Writeri graffiti nerozdeľujú na takzvane dobré a zlé. Návrhy občanov, aby maľovali iba na legálnych miestach, sú pre nich bezpredmetné. Najpozoruhodnejšie sú však vlaky a pre väčšinu writerov majú aj najväčšiu hodnotu. Pri hľadaní dôvodov, prečo sa maľuje na vlaky a metro, sa musíme vrátiť k prvopočiatkom graffiti v New Yorku. Práve na metre, ktoré jediné bolo schopné prekonať obrovské vzdialenosti v tomto gigantickom veľkomeste, a tak ukázať writerove meno všade, sa to všetko začalo. Dopravný systém metra sa vlastne stal komunikačnou sieťou. Vlaky jazdia hore-dole po celom štáte a writerove meno vidí obrovská masa ľudí, je tu možnosť komunikovať medzi writermi z rôznych miest. Neopakovateľná je aj atmosféra nočných staníc a zvuky, kroky, napätie, sykot sprejov, hrkot guličiek, pár minút. Vlaky sú pre writerov náhradou za galérie. Graffiti 90-tych rokov otvára nové trendy. Najcennejším objektom na maľovanie pre všetkých graffitistov je vlaková súprava, ktoré nazývajú Red Bean, pretože ide o najstráženejší vlak, a preto je ťažké nastriekať naň kresby.

Z ulíc a podzemných vlakov nezmizli, no mnohí writeri robia videá, vyrábajú grafiky a logá pre reklamné účely. Zapájajú sa do obchodu veľkých firiem a stávajú sa masovo produkovaným výrobkom. Taktiež internet sa stal dôležitým miestom na prezentáciu tvorby, na nadväzovanie nových kontaktov po celom svete. V mnohých prípadoch počítač nahradil samotný nástroj - plechovku spreju. Veľa writerov od ostatných ľudí na prvý pohľad ťažko rozoznať. Pracujú v najrôznejších povolaniach, alebo sú študentmi často vysokých alebo umeleckých škôl. Veková hranica je v graffiti dosť nízka čomu napomáha aj dnešná moderná doba. S graffitmi deti začínajú už v 12 rokoch. Týmto mladým writerom nevadí, že ich diela nie sú na úrovni vyspelých writerov, mnohokrát je pre nich podstatnejšie, že zapôsobili na svojich kamarátov. Začínajú s tým zo zvedavosti, alebo aby na seba upozornili svoje okolie.

Graffiti ako umenie má svoj život. Posun v tejto kultúre sme zaznamenali aj na Slovensku. Pôvodná podoba graffiti ešte zotrváva, ale popri tradičných kresbách a nápisoch sa začínajú objavovať (najmä v prostriedkoch verejnej dopravy) vopred pripravené nálepky. Ide o umenie, ktoré sa označuje ako street art.

Grafitisti v komunikácii využívajú profesionalizmy, ktoré slúžia na presné odlíšenie niektorých dôležitých termínov spojených najmä s technickou stránkou výtvarného prejavu. Slangizmy využívajú najmä na charakteristiku svojej sociálnej skupiny. Pomocou tejto lexiky zároveň vyjadrujú protest voči tradičnej lexike používanej v dominantnej kultúre. Kultúra graffiti v dnešnej dobe predstavuje síce alternatívnu kultúru, ale v niektorých západoeurópskych štátoch sa ozývajú hlasy o začlenení tejto kultúry do štúdia dizajnu. Tento trend len potvrdzuje, že existencia alternatívnych kultúr môže posunúť dominantnú kultúru dopredu.

Stretnutie rôznych kultúr často končí rôznou formou kultúrnej integrácie, čo je proces, v ktorom kultúry nezostávajú vedľa seba ako cudzie, nepretrváva ani ich konflikt, ale medzikultúrna komunikácia sa rôznymi spôsobmi uzatvára.

•Častým - a z pozície dominantnej kultúry aj mnohokrát cieľavedomým riešením - je asimilácia. V nej sa kultúra, ktorá je ekonomicky, sociálne či mocensky slabšia, podriadi dominantnej tak, že členovia sociálnej skupiny opúšťajú svoje kultúrne vzory, svoju kultúrnu tradíciu a identitu a preberajú normy, hodnoty i tradíciu silnejšej skupiny. Je to prakticky proces zániku kultúry.

•„Taviaci kotol“ je takým stretnutím kultúr, v ktorom menšinová kultúra splynie s väčšinovou, ale zároveň väčšinová (dominantná) z nej preberie určité kultúrne vzory či hodnoty. Je to proces zmiešavania kultúr, jedna je však spravidla silnejšia a pridáva do spoločnej zmesi ťažiskové hodnoty.

•K odcudzeniu kultúr dochádza vtedy, ak sa medzikultúrna komunikácia zastaví. Kultúry ďalej žijú vedľa seba, ale nedochádza medzi nimi k riadnej a pravidelnej kultúrnej výmene. Ak si nenájdu iné kultúry, s ktorými by pravidelne komunikovali, postupne začínajú stagnovať.

•Iným typom odcudzenia je tvorba geta. Väčšinová kultúra (resp. mocensky silnejšia) uzavrie mocensky slabšiu do uzavretého priestoru a zamedzí jej medzikultúrnej komunikácii s okolím. Uzavretá kultúra začína stagnovať. Vo vzťahoch takýchto dvoch kultúr však vždy ide aj o mocenské vzťahy, ktoré v konečnom dôsledku pôsobia buď smerom k zrušeniu geta, alebo k postupnému vymieraniu príslušníkov slabšej kultúry, alebo k ich asimilácii.

•Najzdravším spôsobom kultúrnej integrácie je multikulturalizmus. V tejto podobe rôzne sociálne skupiny pochopili nevyhnutnosť pravidelnej kultúrnej výmeny a snažia sa spolupracovať bez toho, aby jedna z nich ovládla druhé. Svoje kultúrne identity navzájom rešpektujú a vzájomne si poskytujú priestor pre ich rozvoj. Nejde tu o rozbitie kultúry určitého priestoru či štátu do množstva subkultúr, ale o pochopenie vnútornej členitosti kultúry a o zachovanie tejto členitosti ako prirodzeného stavu, ktorý obohacuje všetky zúčastnené zložky. Nepopiera sa tu zjednocujúci moment (ktorým môže byť štát, náboženstvo, ekonomika a pod.), žiadna sociálna skupina sa však v multikulturalizme nepovažuje za majiteľa tohto zjednocujúceho momentu. Chápu ho ako spoločné bohatstvo.

AKTIVITA 1

Názov aktivity: Kamaráti
Cieľ aktivity: Prehĺbiť vedomosti o národoch žijúcich v Európe, uvedomiť si ich typické črty, hľadať a analyzovať odlišnosti.
Veková skupina: 2. stupeň základnej školy
Pomôcky: žiadne
Postup: Vašou úlohou bude po prečítaní charakteristiky národa k číslu priradiť názov národa, o ktorom sa hovorí. Odpovede sa skontrolujú.

Mám veľa kamarátov. Každý je iný, svojský. A práve pre tú svojráznosť ich mám rada. Predstavím vám ich. Spoznáte ich?

Prvý kamarát varí chutné špagety.(TALIAN )
Druhý kamarát pestuje tulipány.(HOLANĎAN)
Tretí kamarát zápasí s býkmi.(ŠPANIEL)
Štvrtý kamarát vyrába trblietavé krištáľové sklo.(ČECH)
Piaty kamarát tancuje čardáš.(MAĎAR)
Šiesty kamarát počúva melodické šansóny.(FRANCÚZ)
Siedmy kamarát má rád túlavý život.(RÓM)
Osmy kamarát je pedantný a pracovitý.(NEMEC)
Deviaty kamarát rád tancuje valčík.(RAKÚŠAN)
Desiaty kamarát pripravuje výbornú čiernu kávu.(TUREK)
Jedenásty kamarát pestuje mandarínky a olivy.(GRÉK)
Dvanásty kamarát pravidelne o piatej popíja čaj.(ANGLIČAN)
Trinásty kamarát veľmi rád obchoduje. (POLIAK)
Štrnásty kamarát vyrába nádherné hodinky.(ŠVAJČIAR)
Pätnásty kamarát spieva častušky.(RUS)
Šestnásty kamarát robí dobré oštiepky.(SLOVÁK)

AKTIVITA 2

Názov aktivity: Grafológia
Cieľ aktivity: Urýchlenie vzájomného zoznámenia účastníkov. Rozvíjať a zlepšiť komunikačnú schopnosť, počúvať.
Veková skupina: 2. stupeň základnej školy
Pomôcky: papier, pero.

Postup: Vedúci aktivity si pripraví pre každého hráča papier. Rubová časť papiera je označená číslom. Na lícnej časti je napísaná dvojica otázok. Hráčov vyzveme, aby si každý vybral jeden list papiera, a zatiaľ nikomu neukazoval číslo, ktoré má na papieri napísané. Zároveň vysvetlíme, že čísla, ktoré sa nachádzajú na rubovej strane, sú ich čísla, pod ktorými budú v hre vystupovať. Úlohou hráčov je napísať odpovede na otázky, ktoré sa nachádzajú na lícnej strane. Majú na to čas 5 minút. Po zodpovedaní otázok poskladajú papier tak, aby bolo vidieť číslo, ktoré im bolo pridelené v hre a položia lístky do stredu kruhu. Potom si z kruhu opäť každý vyberie jeden lístok. Podmienkou však je, aby si nevybral vlastný. Hráči dostanú opäť čas na to, aby na základe odpovedí na otázky zistili, kto na ne odpovedal a mohli priradiť číslo účastníkovi. Môžu medzi sebou nadväzovať rozhovory, vhodne voliť otázky. Platí to však aj naopak, každý hráč sa snaží svoje číslo utajiť a neprezradiť sa. Po uplynutí času si všetci posadajú na svoje miesta a vedúci aktivity povie: „Kto vie niečo o jednotke?“ Načo ten, kto má v ruke odpoveď hráča číslo jeden, sa pokúsi predstaviť hráča číslo jeden. Pokúsi sa o ňom povedať všetko, čo zistil. Podľa písma odhadnúť jeho vlastnosti, prečítať jeho odpoveď na otázky, prípadne doplniť, čo zistil. Na záver sa pokúsi ukázať prstom a povedať: „myslím, že jednotka si ty“. Po skončení môže vedúci vyzvať skutočnú jednotku, aby sa ohlásila. Celá hra pokračuje, až kým sa nevystriedajú všetky čísla.

Záver aktivity: Najskôr sa žiakov spýtam, či sa im hra páčila, a či boli splnené ciele aktivity. Poďakujem im za spoluprácu.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk