Manipulačné hry

V 2. roku života sú činnosti, ktoré vykonáva dieťa na predmetoch každodennej potreby a na hračkách, nielen čoraz rozmanitejšie, ale aj viac a viac špecifickejšie. Znamená to, že dieťa svoju činnosť prispôsobuje štruktúre a funkcii predmetu. Tieto činnosti, ktoré sú voľné, smerujú zvyčajne k zmene určitého stavu vecí, k pôsobeniu na predmety a k ich pretváraniu prostredníctvom vhodných manipulačných pohybov a niekedy za použitia nástroja. Majú preto znaky hier, ktoré sa v psychológii nazývajú pohybové a manipulačné. Typickým príkladom takejto hry je prevážanie kociek dieťaťom z miesta na miesto preto, aby ich následne vysypalo alebo znova naložilo do iného autíčka.

Tematické hry

V tejto hre ide o činnosť dieťaťa, ktoré sa na niekoho alebo niečo hrá, napr. hra na mamičku a otecka, a táto téma určuje ráz a priebeh jeho hry. Tento druh hry je veľmi diferencovaný a individualizovaný. Pretože aj pri realizácii jednej a tej istej témy je hra zakaždým v niečom odlišná. Dieťa totiž prifarbuje tému, ktorá je základom hry novými zážitkami a skúsenosťami, a teda mení jej obsah a formu.

Predmety, ktoré dieťa vo svojej hre používa majú prevažne dohovorený ráz: bábika sa stáva dieťaťom, stolička autom alebo vlakom.

Rozvinuté tematické hry stretávame až v staršom predškolskom veku dieťaťa. Sú to jednoduché napodobňujúce hry, ktorých najčastejším príkladom je hra s bábikou alebo macom.

Konštruktívne hry

Ku konštruktívnym hrám sa počítajú tie hrové činnosti, pri ktorých vznikne určitý výtvor a to nezávisle od toho, či vznikne:

1) iba rukami dieťaťa, napr. modelovanie z plastelíny, alebo či vznikne za pomoci vhodných nástrojov, napr. koláčik z piesku vytvorený pomocou formičky,
2) podľa fantázie dieťaťa, alebo ho vytvorí podľa určitej predlohy.

S konštruktívnou hrou, hoci veľmi primitívnou, sa stretávame u dieťaťa už koncom 1. a na začiatku 2. roka života. Dieťa vtedy začína stavať „vežu“ z 2-3 kociek a túto hru môžeme pokladať za prechod od manipulačnej činnosti ku konštruktívnym hrám mladšieho predškolského veku.

Didaktické hry

Základom didaktických hier je ich spoločná vlastnosť a tou je, že nie sú výsledkom voľnej tvorivosti detí, ale sú spracované vychovávateľmi do určitých vzdelávacích cieľov. Deti v tejto oblasti neprejavujú svoju samostatnosť a tvorivé schopnosti, ale všetko dostanú „naservírované na tanieri“ od vychovávateľov v celkom hotovej podobe. Tieto hry sú pre deti veľmi atraktívne a spôsobujú im mnoho príjemností.

Didaktické hry možno organizovať pre deti už v mladšom predškolskom veku. Tieto hry pomáhajú rozširovať rozsah vnemov dieťaťa a obohacovať jeho slovník, a to vďaka kontaktu s čoraz väčším počtom poznávaných predmetov a javov.

Pohybové hry

Tieto hry spočívajú v zmene telesnej polohy dieťaťa. Obsah týchto hier je veľmi rozmanitý. Ich výchovný význam má kladný dopad nielen na motorický vývin dieťaťa, ale aj na učenie sa dodržiavať najjednoduchšie a najzákladnejšie zásady správania sa. Pri hrách si deti navykajú na vzájomnú súčinnosť, stávajú sa všímavejšími, disciplinovanejšími a pozornejšími.

Pohybové hry môžeme vidieť už u niekoľkomesačného dieťaťa, ktoré si dokáže posúvať hračku pred sebou, alebo ju ťahať za sebou na šnúrke. Vo veku 2,5 roka už deti s radosťou využívajú na detských ihriskách hojdačky typu váhy, nízke šmýkačky či koníky na kolotočoch, ktoré sú prispôsobené tomuto veku.

V 3. roku života si deti cvičia pohybovú koordináciu a zručnosť udržiavať rovnováhu chodením po nízkych lavičkách – rovnováhach, vyliezaním po nízkych rebríkoch alebo jazdou na trojkolke.

V mladšom školskom veku prestáva byť hra dominujúcou, ako to bolo v predškolskom období, avšak nezaniká úplne, mení sa len z hľadiska formy a obsahu. Život dieťaťa v školskom kolektíve spôsobuje, že kolektívne hry sa stávajú dominantnejšie ako hry individuálne.

Hry detí v mladšom školskom veku sú charakteristické delením detí na „strany“, ktoré proti sebe súťažia, alebo sa navzájom podporujú. Hra mení aj svoj ráz a charakter. Kým predškolské deti zaujíma najmä samotný proces hry, školské deti čoraz viac začína zaujímať jej výsledok.

Veľký význam medzi deťmi školského veku začínajú nadobúdať izbové hry každého druhu, ktoré majú ráz intelektuálneho súťaženia. Takýmito hrami sú napr.: domino, kocky alebo šachová hra.

Je nutné podotknúť, že jednotlivé hry sa veľmi často navzájom spájajú, hoci ich rozlišujeme a charakterizujeme osobitne. Tematické hry sa často spájajú s konštrukčnými alebo pohybovými hrami a pohybové najmä s didaktickými. Vzhľadom na to, že malé dieťa sa veľmi rýchlo unaví a o hru stráca záujem, je prechod od jednej hry k druhej a spájanie rôznych prvkov v tej istej hre vo výchove veľmi žiadúci.