2. Slobodná hra

Základnou podmienkou slobodnej hry je slobodný výber. Dieťa si hru samo vyberie, zvolí si jej spôsob i obsah, vyberie si samo hrového partnera, miesto na hranie, stanoví si pravidlá, alebo si ich upraví, pokiaľ to hra povoľuje. Dieťa sa tiež samo rozhoduje kedy a ako hru ukončí.

V hre robí to, čo práve potrebuje robiť, učí sa to, čo potrebuje vedieť a rozvíja sa v tých oblastiach, ktoré v danom čase rozvinúť potrebuje.

Sloboda hry je vyjadrená aj tým, do akej miery môže do hry dieťaťa zasahovať niekto iný. Ak chce do hry pristúpiť spoluhráč, musí si vypýtať povolenie od dieťaťa, ktoré si hru rozohralo. Toto pravidlo platí ako pre deti, tak aj pre dospelých. Každý prichádzajúci spoluhráč musí mať povolenie. Ak je hra už od jej začiatku rozohraná s hrovým partnerom, musí prísť ku vzájomnej dohode týkajúcej sa pravidiel. toto je potrebné dodržať pre úspešný priebeh danej hry.

Vhodným príkladom na slobodnú hru je napr. hra „Človeče, nehnevaj sa“ alebo pexeso. Dieťa si samo zvolí, či sa bude hrať podľa tradičných pravidiel hry alebo si pravidlá dohodne so spoluhráčom. Ak sa pri pexese dieťa rozhodne rozkladať obrázky vedľa seba a nie podľa daných pravidiel pod seba, slobodne so zvolilo spôsob hry. Je preto veľmi nevhodné hodnotiť tento čin dieťaťa ako nedodržanie alebo nerešpektovanie stanovených pravidiel.

Ak sa dieťa chce hrať s inými deťmi, rešpektuje pravidlá dohodnuté v skupine. Slobodne sa tiež rozhoduje, či sa bude s ostatnými hrať podľa stanovených pravidiel, hru opustí skôr, alebo sa jej nezúčastní vôbec.

Dieťa v hre nasleduje vlastné vnútorné impulzy a podľa toho si upravuje obsah a spôsob hry. Jeho konanie v hre presne kopíruje vývinovú úroveň, na ktorej sa práve nachádza a aktuálne potreby, ktoré potrebuje naplniť alebo doplniť.

„Slobodná hra je výsledkom slobodného výberu, interakčnej komunikácie, tvorivého procesu, aktivitnej zaangažovanosti, zábavy, radosti a uvoľnenia.“ (Mitašíková, 2004)