Je to naozaj tak? Verme, že dobrá vôľa tu je, ale práci v pastorácii Rómov akútne chýba plán, ktorý by pomáhal doviesť aktivity jednotlivých kňazov do úspešného zavŕšenia diela. "Potreba plánovania sa ukázala najviac vtedy, ak kňaza, ktorý v nejakej obci pracoval s Rómami, vystriedal kňaz, ktorý k tomu absolútne nemal vzťah. Čo jeden vybudoval, to jeho nasledovník zrúcal. ... Nie je možné túto pastoráciu vykonávať iba formou tradičnej farskej pastorácie a očakávať od nej nejaké dlhodobejšie výsledky. Na druhej strane sa však ukázalo, že tam, kde sa pôsobilo dlhší čas a kde nedošlo k prerušeniu kontinuity v pastoračnej práci, dostavili sa skutočne viditeľné výsledky už za pomerne krátke obdobie."[4]

" Pri pastorácii Rómov ide o misijnú prácu, kedy živé, fungujúce spoločenstvo, je potrebné najskôr vytvoriť, určitý čas viesť a neustále motivovať k tomu, aby život viery menil aj ich prístup k hodnotám."[5] Napriek tomu, že zatiaľ chýba dlhodobejší plán, ktorý by koordinoval prácu v rómskych osadách  a "niektoré diecézy dodnes nemajú kňaza, ktorý by bol poverený pastoráciou medzi Rómami"[6], už dnes možno vidieť výsledky práce niektorých kňazov, alebo cirkevných (rehoľných) spoločenstiev. Ako príklad môže slúžiť sídlisko Poštárka v Bardejove, "kde pracujú Saleziáni už viac ako 15 rokov. Výsledky ukazujú, že takto vynaložené náklady majú zaručenú návratnosť."[7]

Podľa Rady pre Rómov a menšiny by v rámci Katolíckej cirkvi "prácu s Rómami, túto špeciálnu pastoráciu v každej diecéze, mal mať na starosti nejaký kňaz, najlepšie vikár, ktorý by týmto bol špeciálne poverený. Maďarská menšina v košickej arcidiecéze takéhoto vikára má. Je pravda, že zatiaľ nie je dostatok kňazov, ktorí by boli ochotní pracovať naplno v tejto misionárskej práci." Je však potrebné, aby existoval "človek, ktorý by bol poruke, keď niekto z tých, ktorí s Rómami pracujú, potrebujú radu, pomoc, prípadne podnietiť spoluprácu s úradmi."[8]

Celkovo sa dá povedať, že " práca cirkví v tejto oblasti dosahuje lepšie a trvalejšie výsledky, ako sú výsledky mnohých (okolo 600) občianskych združení pracujúcich s Rómami, z ktorých väčšina robí iba krátkodobé, často veľmi nákladné projekty, bez trvalejších výsledkov. Spoločnosť by si mala uvedomiť, že ak sa niekde vybuduje Misijné centrum, bude veľkým prínosom pre široké okolie. Úlohou misijných centier nie je iba vychovať dobrých veriacich vo svojej viere, ale aj dobrých zodpovedných občanov, ktorí sa budú usilovať čestne pracovať, a byť prínosom pre spoločnosť."[9]


Pohľad na prácu s rómskym etnikom podľa základných princípov Katolíckej sociálnej náuky.

"Sociálne princípy sú vskutku základnými kameňmi Katolíckej sociálnej náuky. O ich vypracovanie sa zaslúžil najmä  Učiteľský úrad Cirkvi v priebehu jedného storočia. Sú to normy, zásady, kritériá, ktoré napomáhajú riešiť sociálne otázky spoločnosti. Poskytujú spoločnosti mravnú orientáciu."[10] Základnými sociálnymi princípmi sú: princíp personality, princíp spoločného dobra, princíp solidarity a princíp subsidiarity. Okrem nich uvádzajú niektorí autori ešte ďalšie princípy, napríklad princíp slobody a princíp participácie.


Princíp personality

Základnou hodnotou človeka je jeho dôstojnosť. Akákoľvek sociálna práca vždy musí mať na zreteli zachovanie, podporu a zveľaďovanie ľudskej dôstojnosti. Boh stvoril človeka na svoj obraz ako slobodnú bytosť s vlastnou vôľou a vlastným rozumom. Preto je povinnosťou každého človeka rešpektovať druhého a chrániť dôstojnosť každého svojho blížneho (rozumej každého človeka).

Základnou vlastnosťou ľudskej osoby je sloboda a zodpovednosť. "... pravá sloboda je vznešeným znakom Božieho obrazu v človeku. ... Dôstojnosť človeka si teda vyžaduje, aby konal na základe vedomej a slobodnej voľby, t.j. podľa svojich osobných vnútorných pohnútok a rozhodnutí, a nie zo slepej impulzívnosti alebo len z vonkajšieho donútenia." (Gaudium et spes, č 17)

Preto aj v práci s rómskym etnikom musíme dbať predovšetkým na zachovanie a rozvoj osobnej dôstojnosti človeka. A to nie, ako to často býva mylne spoločnosťou chápané: "Musíme s tým niečo urobiť, veď je pod našu dôstojnosť, aby sme mali na Slovensku také osady," ale predovšetkým ide o zachovanie a rast dôstojnosti samotných Rómov, ktorí takisto, ako každý človek sú stvorení z lásky Boha na Jeho obraz, a z pravej bezpodmienečnej lásky k nim.