Analytická psychológia C.G. Junga v praxi

DUŠEVNO = princíp samoregulácie, vyrovnáva protiklady vedomia a nevedomia
KAŽDÁ ENERGIA vzniká v dôsledku vyrovnávajúceho procesu medzi + a –

LIBIDO = životná energia, snahy, túžby, vôľa
 SUBLIMÁCIA – prevod libida v prospech indivídua
 REGRESIA – ak tento proces zlyháva

VEDOMIE NEVEDOMIE
pevnina vychádzajúca z hĺbok bezčasový tmavý vesmír,
neprebádané útroby Zeme,
temné hlbiny oceánu
ZABÚDANIE = je potrebné, aby nám vo vedomí zostalo dosť miesta na nové dojmy a myšlienky
NÁHLE INŠPIRÁCIE Z NEVEDOMIA:
Archimedes - objavil svoj zákon vo vani
Stevenson – zápletka románu o Dr.

Jekyllovi pánu Hydeovi sa mu vynorila v sne
NEVEDOMIE ~> tajomstvo
~> spontánnosť --> pozitívna veličina
~> neprebádanosť
1) osobné: všetko čo sme prežili, ale zabudli
2) kolektívne: archetypy – praveké skúsenosti ľudstva
KOMUNIKÁCIA S NEVEDOMÍM: možno ju rozšíriť prostredníctvom umleckého prejavu
písanie
maľovanie
modelovanie
tanec, hudba
aj technikou meditácie a aktívnej imaginácie
VEDOMIE vnímanie
cítenie<------------------------>myslenie
intuícia

PERSONA = maska, to, čím nie sme, ale akými sa javíme ostatným

TIEŇ = menejcenná časť ľudskej osobnosti
potlačené a skryté prvky duše
naše druhé ja – “Alter ego”
vrodené danosti konať zlo, neodstatky JA
opakované omyly
egoistické postoje
impulzívne slová a činy
“To som nebol ja”
nevýraznosť, neurčitosť
pocit menejcennosti, ilúzie, úzkosti
 “Ak si menejcennosť uvedomujeme, máme možnosť ju korigovať.”
 v rodine: 1 člen si zamieňa iného za svoj Tieň a pohŕda ním (antipatia, u iného nenávidíme vlastné črty)
“Iným rozumiem vtedy, keď rozumiem sebe.”


ANIMA = mužská stránka ženskej duše
ANIMUS = ženská stránka mužskej duše
(život prichádza k mužovi cez dušu, k žene cez rozum)
Vo fáze Anima – Animus ide o konečný rozchod s matkou a otcom, o získanie dospelosti//
ANIMA : tlmočník, policajt, strážca, korešpondent, poštár, vrátnik, sudca, posol, anjel, colník, obchodník, pes.
//keď máme používať autoritu, ktorá sa premieta do archetypu Múdreho starca, Veľkej matky:
MÚDRY STAREC: kúzelník, veštec, mág, vodca, prievozník mŕtvych, palica
VEĽKÁ MATKA: bohyňa úrody, matka príroda, matka zem, Sibyla, kňažka, matka cirkev, Sofia, pridájajúca krava, vlčica

NIETZSCHE: identifikoval sa s postavou boha Zaratustra a napokon sa zbláznil

INDIVIDUALIZÁCIA = proces, v ktorom sa člove stáva sám sebou, hodnotí sa
1) orientácia navonok: prispôsobenie kolektívu, nachádza uplatnenie vo vzťahoch k spoločnosti, k opačnému pohlaviu, k zamestanniu, rodine
2) zameranie dovnútra, na starobu: odlíšiť sa od kolektívu, znamenať niečo ako individualita
SEN = posolstvo nevedomia vedomiu
vedomím neovplyvniteľný jav, predstavuje vnútornú pravdu a skutočnosť takú, aká je, a nie
takú, akú by sme ju chceli mať
PROCES INDIVIDUALIZÁCIE – SYMBOLY V SNOCH:
1. počiatočné štádium: kozmická katastrofa, zemetrasenie, záplava, zvieratá (lev, kôň, býk, had, vták), jaskyňa, more, zbrane, kríž, rôzne nástroje
2. prostredné štádium: žaba, brod, nebezpečný priechod, stroj, lietanie, plávanie, stav, keď sme obesený
3. konečné štádium: rovnoramenný kríž, kruh, štvorec, kvet-ruža, koleso, hviezda, vajce, slnko, dieťa, oheň (v negatívnom zmysle- pavúk väzenie )

KOMPLEX = súhrn predstáv, ktoré majú spoločný citový základ
 mocenský: spôsobuje ho komplex menejcennosti
 Oidipov: pripútanie sa syna na matku, incest s matkou, syn žiarli na matku a nenávidí otca tak, že ho túži zabiť
 Elektrin: pripútanie sa dcéry na otca
 menejcennosti
 Otcovský (Boha): strach pred otcom, ktorého príčinou je jeho veľká moc, prísnosť, zloba => túžba po absolútnej dokonalosti, absolútnej spravodlivosti, absolútne mravnej čistote, absolútne jasnom myslení, absolútne dokonalom správaní, bez zmyslu pre mieru a protikladnosť
 Materský: strach pred matkou.....
 kastračný: otec chce zbaviť syna životnej sily tým, že mu odstráni penis
 Ikarov: túžba vzlietnuť k nebesiam z nedostatku zmyslu pre realitu
 peňazí: túžba po peniazoch
 spasiteľský: 1. človek ktorý chce spasiť celé ľudstvo
2.

človek, ktorý aká na to, že ho príde spasiť niekto iný
 učiteľský: prehnaná starostilosť o výchovu a výuku, neposkytuje iným nijaké práva na omyly, ktoré sú prirodzené
Podľa Junga existujú PARALELY medzi rozprávkovými bytosťami a reálnymi komplexami

ARTEMIDA (ADONIS) (antická bohyňa) = neustále loví mužov, keď jej ležia pri nohách, odmietne ich (samoľúbych)

DETI, ktoré nemôžu zniesť tiesnivú rodinnú situáciu, často spontánne kreslia kruhovité tvary -> sú im obranou a udržujú ich vnútornú rovnováhu

ASOCIÁCIA = združenie predstáv

FRANZ KAFKA
- v jeho dielach nachádzame stvárnený otcovský komplex
- mal tyranského otca a diela Proces a Zámok sú svedectvom nemohúcnosti autora ubrániť sa toľkej moci
- dokonca v diele Hmyz sa premieňa hlavný hrdina na odporný hmyz
- hmyz symbolizuje stratu osobnosti
- sny o hmyze súvisia s poruchami nervového systému a poruchami organického rázu,
nervový systém sa v takomto prípade nepodriaďuje zámerom osobnosti, vedomej vôli
- z diel dýcha požiadavka absolútnej mravnej čistoty, ktorá vyplýva z moci absolútne uznávaného boha, otca

HANS CHRISTIAN ANDERSEN
- jeho rozprávky sú dokladom materského komplexu, končia sa zväčša zle, čo v rozprávkach nebýva zvykom
- je známe, ze mal prísnu a hysterickú matku, ktorá naňho vplývala tak, že jednoducho nebol schopný vyrovnať sa s ňou, a tým aj so svojou dušou
- dievčatko so zápalkami umiera na ulici od hladu a vysilenia, rovnako zomierala aj autorova duša

“UFO je spontánnou odpoveďou nevedomia na momentálne vedomú situáciu, a to strach z bezvýchodiskovej situácie jedinca, či spoločnosti. V takýchto chvíľach sa ľudia často obracajú o pomoc k nebu a čakajú, že sa na ňom objavia zázračné znamenia, ktoré môžu znamenať hrôzu aj útechu.”

Pre Junga náboženská skúsenosť Boha znamenala individuálnu skúsenosť a rozumel pod ňou skutočnosť, že človek je plne sám sebou, vyrovnaný so sebou, keď vie o dobre aj nutnom zle v sebe aj vo svete.

Zaujímavé postrehy, porovnávajúc 3 veľké politické osobnosti:
Hitlera, Mussoliniho, Stalina:

Keby sa Hitler, Mussoliny a Stalin ocitli v miestnosti s jedným kúskom chleba a krčahom vody, spor by nastal len medzi Mussolinim a Stalinom. Hitler by sa ako čarodejník utiahol a skyvy chleba i vody by sa zmocnil Stalin, pretože bol z nich najbrutálnejší a najtvrdohlavejší.
Hitler nebol fyzicky silný, ale patril do kategórie mystických čarodejníkov, naňho prenášali Nemci túžbu po moci. Po porážke Nemecka v prvej svetovej vojne myslela a konala nemecká duša v kolektívnom meradle pod vplyvom pocitu menejcennosti. Tento komplex sa usilovala kompenzovať túžbou po moci prostredníctvom svojho veľkého proroka, spasiteľa, ktorý mal priniesť národu rovnováhu a poriadok.

Mussoliny mal aj fyzickú silu, aj vodcovského ducha. Stalin patril k inému typu vodcov. Vzal si to, čo vytvoril Lenin. Lenin zničil feudálnu a buržoáznu štrkutúru ruskej spoločnosti a nahradil ju vlastným tvorivým prístupom. To všetko však Stalin zničil. Bol to jednoducho surovec – prefíkaný roľník, mocné a inštinktívne konajúce zviera.

Po porážke v prvej svetovej vojne sa Nemci ocitli v podonej situácií ako kedysi židia. Očakávali Mesiáša. To je typické pre národy ovládané komplexom menejcennosti. Židia pociťovali tento komplex z dôvodov geografických a politických. Obliehali ich z dvoch strán a po návrate z prvého exilu v Babylone im hrozilo, že ich Rimania vykynožia. Preto im prišla na um utešujúca myšlienka o príchode Mesiáša, ktorý ich mal zachrániť.

Nemci pociťovalu komplex menejcennosti z obdobných dôvodov. V dunajských kotlinách sa objavili a základy svojho národa položili veľmi neskoro, v čase, keď Francúzi a Angličania na ceste svojich národov už značne pokročili. Aj do kolonizačného sporu vstúpili prineskoro.

Keď sa im podarilo národne zjednotiť zbadali okolo seba Angličanov, Francúzov, rozvinuté národy, bohaté na kolónie a začali žiarliť a pociťovať krivdu ako mladší brat, ktorého straší obrali o leviu časť dedičstva.

Nemci pokladali Hitlera za proroka, podobného prorokom zo Starého zákona, ktorý mal zjednotiť ľud a priviesť ho do zasľúbenej zeme. Preto mali nacisti prenasledovať katolíkov i protestantov, potlačiť každú formu náboženstva a nahradiť ju novou hitlerovskou vierou.

Diktátori sa rodia v politických a ekonomických pomeroch priaznivých pre nástup diktatúry a z potreby ľudu, nie z osobných dôvodov. Mussolini bol sympatický, láskavý, nechýbal mu cit pre rodinu. Naopak Hitler sa správal ako bezuzdný robot, drevený panák, nebol nikým, lebo predstavoval národ. Nemal priateľov a nikdy sa neoženil, lebo celkom isto obetova svoj sexuálny život pre Vec. Zdá sa, že Mussolini a Stalin viedli normálny sexuálny život. Hitlerovou vášňou bola vlasť – Nemecko. Dalo by sa povedať, že mal obrovský materský komplex, čo znamená, že sa chcel dať opanovať ženou alebo ideou. Idea je vždy ženská. Nevedomé správanie sa muža predstavuje v ženskej forme, nevedomé správanie ženy v mužskej.

Pokiaľ ide o ctižiadosť, u Hitlera zohrávala najmenšiu úlohu. Jeho osobné ambície nepresahovali úroveň priemerného človeka. Mussoliniho ctižiadosť bola viac ako priemerná. Hitler neriadil Nemecko, bol len tlmočníkom verejných tendencií. Mussolini riadil Taliansko a bol nástrojom ľudu. U Stalina to bolo celkom odlišné. Jeho ctižiadosť bola osobná a ničivá. Nestotožňoval sa s Ruskom, vládol mu ako cár. Mal absolútnu moc a celému svetu podal nádherný priklad na axiomatickú pravdu, podľa ktorej komunizmus vedie k diktatúre.