Tvorivost: kazda definicia bude urcite nedokonala
||
sklon vyhnut sa presnemu vymedzeniu tvorivosti

# niektore definicie sa podobaju definiciam inteligencie
# ine su zas take neurcite, ze zahrnaju takmer akekolvek myslenie a pocinanie

- schopnost pohotovo nachadzat nove sposoby , ako pristupovat k rieseniam problemov a
- usporiadavat latku
...novym ....sa mysli: “nove pre dotycnu osobu” ( pr.dieta/vynalezca)

Inteligencia: -> skusky inteligencie sa zameriavaju len na konvergentne myslenie

K.M.= dospievame k jedinej prijatelnej odpovedi na problem namiesto toho, aby sme sa rozbiehavo snazili podat co najviac roznych rieseni

 pri skuskach inteligencie na kazdu polozku existuje len jedina prijatelna odpoved

D.M.= da sa osvedcit len v skuskach s otvorenym koncom je to schopnost navrhnut radu moznych rieseni daneho problemu, takeho, pre ktory neexistuje
len 1 spravne riesenie
.....TVORIVOST

 DM/KM: DM by sme mali chapat ako alternativu , ktora s KM nesuperi, ale sa s nim vzajomne doplna
 Pri zdoraznovani KM....netreba zabudat na DM, lebo by sme pre rozvijanie tvorivosti v skole spravili velmi malo
I. VYSOKOTVORIVA skupina: - vysoke skore v DM
Pri skumani 2 skupin deti: - pomerne nizke IQ
II. skupina s VYSOKYM IQ: - vysoke skore IQ
- nizke skore v DM

zistilo sa: # obe skupiny maju podobny skolsky prospech
# deti z I. skupiny sa javia ako: * menej prisposobive
* menej oblubene u ucitelov
* podavaju vacsi vykon ako je od nich ocakavany * vacsi zmysel pre humor
 v tejto vzorke sa nezistilo vyrazne vzajomne ovplyvnovanie medzi DM
 a skore IQ

ukazalo sa ze suvislost medzi schopnostami KM a DM je vacsia u deti s priemernym alebo nizsim IQ......da sa ocakavat priamy linearny vztah
do 110 : vyssie IQ=> vyssia schopnost DM

nad prahovym IQ (110-120) je uz vztah KM/DM zlozitejsi...”nahodny”

t.j.