2. Psychológia ako veda

Psychológia sa definuje ako veda o človeku, ktorej predmetom je štúdium ľudskej psychiky, prežívania a správania. Je to systém vedeckých poznatkov o mentálnej a behaviorálnej dimenzii človeka, čo v každodennom jazyku znamená súhrn poznatkov o zákonitostiach duševného života a správania sa ľudí.

Veda je systemizovaný súbor poznatkov o svete, ľuďoch a spoločnosti. Vedy delíme na prírodné, spoločenské a hoministické (vedy o človeku).

Psychológia patrí medzi hoministické vedy a môže mať podobu empirickú, teoretickú a filozofickú.

Vedu považujeme za empirickú vtedy, ak predmetom jej záujmu sú javy, prístupné našej skúsenosti. Opakom empirického je špekulatívny prístup.

Každá veda má svoj špecifický predmet.

Predmetom určitej vednej disciplíny nazývame ten výsek skutočnosti, reality, ktorým sa daná veda zaoberá. Predstavuje vymedzenie tej časti reality, ktorá je v konkrétnej vede podrobovaná vedeckému skúmaniu. Výsledky tohto skúmania sa nazývajú vedecké poznatky.

V prípade psychologickej vedy sa odborníci zameriavajú na spoznávanie tých javov, ktoré tvoria základ duševného života človeka a nazývame ich psychickými javmi.

2.1. Predmet psychológie

Psychológia pojednáva o zákonitostiach duševného života človeka, ľudskej psychiky, skúma javy psychickej reality. Pod psychickou realitou chápeme tie javy skutočnosti, ktorých základnou charakteristikou je ich „vnútorná príslušnosť“ k osobe, indivíduu. Táto vnútorná príslušnosť sa nazýva intencionalita a preto hovoríme, že psychické javy sú javy intencionálnej povahy.

Psychológia pri skúmaní zákonitostí ľudského poznávania, prežívania a správania zdôrazňuje regulačnú funkciu psychiky.

Regulačná funkcia psychiky spočíva v riadení, t.j. usmerňovaní a upravovaní vzájomných vzťahov jedinca a prostredia, v ktorom žije. V literatúre sa preto môžeme stretnúť aj s definovaním psychológie ako vedy o zákonitostiach psychickej regulácie ľudského správania. Táto definícia podčiarkuje význam psychického v našich vonkajších prejavoch. Človek nie len akýmsi automatom, reagujúcim na určité podnety, ale je bytosťou, ktorá môže svoje správanie slobodne regulovať a ovplyvňovať podľa svojho vlastného rozhodnutia. Slobodou rozhodovania sa človek odlišuje od iných živých druhov, ktorých správanie sa je prevažne inštiktívne.

Psychológia je veda o mentálnych stavoch a správaní. Psychológia skúma a odhaľuje zákonitosti, ktorými sa riadi náš duševný život, ľudské myslenie, cítenie a správanie.

Teoretické rámce, v ktorých sa pohybujeme pri interpretácii empirických zistení sa nazývajú paradigmy.