5. 3. Predstavivosť

Je špecifický psychický proces, ktorého produktom sú rôzne druhy predstáv. Na rozdiel od pocitov a vnemov, kyoré vznikajú z priameho pôsobenia podnetov na receptory, vznikajú predstavy priamo v mysli. Hovoríme, že predstavy majú centrálny vznik. Predstavy chápeme ako také obrazy predmetov a javov, ktoré v danom momente nevnímame, ale sú na základe predchádzajúceho poznania uchované v našej pamäti.

Predstavy sú mentálne, psychické obrazy skutočnosti, vzdialené v čase aj priestore od miesta svojho vzniku, teda časovo alebo miestne vzdialené od svojich reálnych predmetov. Svojou názornosťou sú blízke pocitom a vnemom, ale majú iný „pôvod a povahu“.

Rozdiel medzi pocitom či vnemom a predstavou môžeme empiricky (skúsenostne) identifikovať:

a. konštatovaním neprítomnosti podnetu,
b. samotným charakterom mentálneho obrazu - predstava je fragmentálnejšia (menej celistvá) a menej jasná ako vnem, nestála.

Vybavovanie, vynáranie sa predstáv vo vedomí nie je náhodný proces, ale prebieha na základe tzv. asociačných zákonov (asociácia znamená združovanie; jedna predstava vyvoláva druhú, nejakým spôsobom s ňou spojenú napr. slovný podnet jablko asociuje u niekoho s pojmom „ovocie“, u iného s pojmom „jesť“ alebo „hruška“ alebo podľad na mapu asociuje mentálne obrazy krajiny, ktorá je na nej zobrazená).

Asociačné zákony delíme na primárne a sekundárne.

Medzi primárne patrí zákon dotyku v čase a priestore a zákon podobnosti alebo kontrastu. Častejšie sa vynárajú predstavy, ktoré v minulosti ako reálny vnem „vnikli“ do vedomia na tom istom mieste alebo v tom istom čase alebo také, ktoré sú podobné alebo v kontraste s práve prebiehajúcim vnemom.

Sekundárne asociačné zákony (zákon novosti, zákon častosti, zákon živosti) upozorňujú na to, že väčšiu tendenciu vybavovať sa vo vedomí majú zážitky novšie, častejšie (frekventovanejšie) sa opakujúce a tie, ktoré v nás vyvolali hlbší dojem.

Ilúzie a halucinácie

Ilúzie sú vnemy, skreslené predstavami.Vznikajú v závislosti od celkového psychického, najmä citového rozpoloženia a ich príčinou je najčastejšie nedostatok alebo neúplnosť, či neurčitosť zmyslových podnetov alebo ich nezvyklý tvar (napr. v tme).

Halucinácie sú také obrazy v mysli, ktoré človek prežíva subjektívne ako vnem, ale v skutočnosti ich objektívny podnet nevyvoláva, pretože neexistuje. Vo väčšine prípadov ide o chorobný stav. Halucinácie vznikajú aj vplyvom halucinogénov - chemických látok, pôsobiacich na centrálnelnu nervovú sústavu (hašiš, LSD, ópium ale i alkohol pri chronickom alkoholizme). Podobne môžu halucinácie vyvolať aj vysoké telesné teploty.

Podľa jednotlivých zmyslov (zmyslovej modality) poznáme zrakové, sluchové, hmatové, čuchové a chuťové predstavy.

Podľa obsahu delíme predstavy na:

a. pamäťové (spomienkové) predstavy.

Ich podstatou je reprodukcia, vybavenie pôvodného pocitu, vnemu, zážitku. Podľa stupňa abstraktnosti a zovšeobecnenia ich delíme na jedinečné a všeobecné.

b. fantazijné predstavy.

Sú to predstavy, ktoré vystupujú ako „produkt“ špecifickej psychickej aktivity - obrazotvornosti, imaginácie a fantázie.

Fantázia je kombinatorická schopnosť ľudskej mysle vytvárať nové, doteraz neexitujúce názorné obrazy, či mentálne obsahy. Vzhľadom k realite môžu mať fantazijné predstavy rekonštruujúci alebo konštruujúci charakter.

Rekonštruujúca fantázia umožňuje predstavovať si predmety, situácie, javy na základe ich slovného opisu či grafického alebo symbolického zobrazenia. Tak si napr. predstavujeme .konštrukciu alebo činnosť nejakého prístroja pri štúdiu návodu na jeho používanie. Rekonštruujúca fantázia je prirodzenou súčasťou čítania literatúry - predstavujeme si opisované reálie, podobu hrdinov príbehu, situácie, do ktorých sa dostávajú a pod. Čítaním literatúry sa prirodzene rozvíja naša predstavivosť a obrazotvornosť.

Tvorivá (konštruujúca) fantázia je súčasťou tvorivého procesu a vo svojom výsledku prináša originálne materiálne alebo duchovné produkty. Tieto môžu mať pozitívne ale aj negatívne dopady na individuálny a najmä spoločenský život.

Imaginatívne procesy predstavivosti a fantázie tvoria prechod od bezprostredného zmyslového poznávania konkrétnej reality ku pojmovému abstraktnému mysleniu.