Myšlienkové operácie
Myslenie sa realizuje používaním viacerých myšlienkových operácií, ktoré sú podrobne rozoberané v logike. Ak myšlienkovú činnosť charakterizujeme ako analyticko-syntetickú činnosť mozgu, potom kľúčové miesto v tejto činnosti patrí mentálnej analýze a syntéze.
Analýza je myšlienkové rozčlenenie poznávaného objektu na jeho časti a komponenty, alebo myšlienkové vyčleňovanie jeho jednotlivých vlastností. V myslení môžeme napr. rozdeliť akýkoľvek proces či udalosť na jednotlivé štádiá, resp. akúkoľvek činnosť na jednotlivé operácie, z ktorých pozostáva. Analýza zložitých javov umožňuje ich adekvátnejšie poznanie. Protikladom analýzy je syntéza. Je to myšlienková operácia, prostredníctvom ktorej zjednocujeme, spájame jednotlivé prvky, časti poznávaného objektu (predmety, javy), vydelené v analýze. Obe operácie prebiehajú vo vzájomnej spätosti, navzájom sa prelínajú a podmieňujú.
Porovnávanie
Je to myšlienková operácia, pomocou ktorej sme schopní zistiť podobnosť alebo odlišnosť medzi jednotlivými poznávanými objektami. Porovnávaním získava človek možnosť správne sa orientovať v realite , reagovať rovnako na to, čo je zhodné a konať diferencovane podľa identifokovaných rozdielov.
Zovšeobecňovanie
Je proces myšlienkového rozlišovania a spájania spoločných vlastností a určovania spoločných zákonitostí predmetov alebo javov tej istej triedy. Človek postihuje, čo je predmetom a javom spoločné a na základe tohto postihnutia spája predmety a javy danej skupiny do jedného celku. Výsledkom je zovšeobecnenie, ktorým môže byť všeobecný poznatok alebo pojem, ktorý sa používa v ďalších myšlienkových operáciách.
Abstrakcia a konkretizácia
Abstrakcia je myšlienková operácia, ktorá úzko súvisí so zovšeobecňovaním. Pomocou abstrakcie vyčleňujeme podstatné a všeobecné vlastnosti predmetov a javov a eliminujeme nepodstatné a špecifické vlastnosti, charakteristiky. Protikladný proces je konkretizácia, ktorá spočíva vo vyhľadávaní konkrétneho prvku v danej triede. Ak všeobecný poznatok konkretizujeme, lepšie ho chápeme, je názornejš a známejší. Táto skutočnosť sa využíva v názornom vyučovaní, keď všeobecné poznatky približujeme žiakom alebo študentom prostredníctvom príkladov a ilustrácií.
Myslenie ako riešenie problému - fázy riešenia.
Problémová situácia je charakterizovaná ako signál, že niečo nie je v poriadku, že človek pri svojej činnosti narazil na niečo, čo nepozná alebo momentálne nevie vyriešiť.
Riešenie problémovej situácie predstavuje cieľovú činnosť, to znamená rozumové zorganizovanie jednotlivých krokov, algoritmov, sekvencií postupne vedúcich k cieľu – zvládnutiu a vyriešeniu problémovej situácie. Tieto kroky predstavuje:
1. analýza situácie.
Údaje a dáta, získané analýzou tvoria východiskovú bázu pre identifikáciu ich možných vzťahov. Po identifikácii týchto vzťahov sa modifikuje problémová situácia do úlohy, ktorú človek musí riešiť alebo vykonať.
2. formulovanie, pomenovanie a konkretizovanie problému.
Presná identifikácia problému často znamená skutočný začiatok jeho riešenia, pričom nájdenie a sformulovanie problému vyžaduje niekedy viac rozumového úsilia, než jeho samotné vyriešenie.
Existujú tri spôsoby riešenia problému:
a. riešenie pokusom a omylom, t.j. relatívne náhodný postup
b. riešenie vhľadom t.j. rýchlou kognitívnou reorganizáciou situácie spojenou s emocionálnym vybudením,
c. riešenie postupnou analýzou pri plánovitom a na cieľ zameranom hľadaní.
Vo všeobecnosti sa uvádzajú tieto fázy riešenia problému.
a. identifikácia problému Z identifikácie problému vyplýva formulácia otázky,
b. oboznámenie sa s tým, čo sa už vie o tomto probléme.
c. konštruovanie predpokladov, hypotéz. Hypotézy sú modelové formulácie možných odpovedí na problémovú otázku alebo na základe predchádzajúceho poznania sformulovaných vysvetlení problému.
d. overovanie hypotéz a ich verifikácia – t.j. zisťovanie, či sú naše predpoklady správne, pravdivé. Preverujeme naše riešenia, odpovede podľa ich dosahu na prax. Vyraďujeme tie, ktorých praktický dopad nie je prijateľný a prijímame tie riešenia, ktoré sú v súlade s praxou.
e. realizácia a splnenie úlohy alebo vyriešenie problému.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Všeobecná psychológia
Dátum pridania: | 06.11.2007 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | rybosmichal | ||
Jazyk: | Počet slov: | 16 417 | |
Referát vhodný pre: | Vysoká škola | Počet A4: | 50.9 |
Priemerná známka: | 2.95 | Rýchle čítanie: | 84m 50s |
Pomalé čítanie: | 127m 15s |
Podobné referáty
Všeobecná psychológia | SOŠ | 2.9793 | 193 slov |