5.6. Myslenie a inteligencia

Definície inteligencie

Inteligencia sa definuje ako všeobecná schopnosť človeka rozumne myslieť, adekvátne sa adaptovať na svoje prírodné a sociálne prostredie a účelne konať. Hoci pred vyše sto rokmi pojem inteligencie ani neexistoval, dnes tvorí problematika inteligencie a jej merania jednu zo základných tém psychológie.

V poslednom období sa uplatňuje praktické vymedzenie inteligencie ako schopnosti najlepšie vyhovieť požiadavkam, ktoré na človeka kladie okolitý svet.

Do centra záujmu sa dostáva najmä praktická a sociálna inteligencia, neskôr inteligencia emočná.

Klasické prístupy k inteligencii vychádzali z jej chápania ako predpokladu dobrého výkonu v rôznych mentálnych aktivitách (v logickom uvažovaní, matematickom myslení, pamäti). Dôležité bolo množstvo a kvalita potenciálnych schopností jedinca, teda jeho „vybavenosť“ pre riešenie rozmanitých problémov. Dnes sa do popredia dostáva najmä spôsob využívania inteligencie v každodenom živote a stratégie, ktoré človek používa pri zvládaní životnýách situácií.

Definície inteligencie sú rôzne.

1. všeobecná schopnosť psychickej adaptácie sa (prispôsobenie, zvládnutie nových problémov a životných situácií,
2. kapacita pre reorganizovanie kognitívnych a behaviorálnych schém (miera schopnosti pružne meniť spôsoby uvažovania a správania),
3. schopnosť učiť sa - vtedy inteligencia vyjadruje mieru vzdelávateľnosti jedinca,
4. schopnosť abstraktne myslieť t.j. narábať so symbolmi (slovnými a číselnymi),
5. schopnosť riešiť problémy.

V posledných rokoch pribúdajú autori, ktorí sa orientujú na sociálny a kultúrny výklad inteligencie. Tvrdia, že inteligencia sa prejavuje jedine v kontexte určitých úloh, odborov a disciplín. Človek sa narodí s istými intelektovými sklonmi do určitej kultúry, ktorá zahŕňa mnoho pre ňu typických odborov – vedy, remeslá, iné povolania. V priebehu socializácie sa človek oboznamuje s týmito odbormi a stáva sa viac menej „gramotným“ v rámci ich kontextov.

Rozlišuje sa:

- tvorivá inteligencia
- analytická inteligencia
- praktická inteligencia.

Zdôrazňuje sa význam tvorivej inteligencie, ktorá vytvára prepojenie medzi analytickou a praktickou inteligenciou.

- kryštalická inteligencia
- fluidná inteligencia

Meranie inteligencie a inteligenčné testy

Na meranie inteligencie bolo skonštruovaných veľa testov, ktoré sa dodnes používajú v rôznych situáciách. Inteligenčné testy sú konštruované tak, aby určili mieru každej z dimenzií meranej inteligencie. Najznámejšie sú Stanford-Binetova škála inteligencie, a Wechslerov test inteligencie, Ravenove progresívne matrice.

Za najlepší spôsob zisťovania inteligencie sa začalo neskôr považovať sledovanie ľudí pri činnostiach, ktoré dobre poznajú a ovládajú alebo naopak - pri činnosti, ktorú robia prvý raz. Sleduje sa ich schopnosť zorientovať sa v novej činnosti a rýchlosť, s ktorou si ju osvoja tak samostatne, ako i s pomocou iných.