6. 3. Kľúčové pojmy psychológie osobnosti

Schopnosti

Sú to vlastnosti osobnosti, ktoré sú podmienkou pre vykonávanie jednej alebo viacerých činností. Schopnosti tvoria taký súhrn vlastností, ktoré optimálne zodpovedajú požiadavkám špecifickej činnosti a zabezpečujú v tejto činnosti vysoký výkon.

Schopnosti delíme na všeobecné a špecifické.

Všeobecné schopnosti podmieňujú úspešnosť vykonávania mnohých činností. Je to napríklad múdrosť, prezieravosť, súdnosť, bystrosť. Sú to vlastnosti, ktoré tvoria faktor inteligencie a často sú nazývané všeobecnou inteligenciou. Inteligentný človek je schopný rýchlo a jasne chápať vzťahy medzi predmetmi a javmi objektívnej reality, je schopný rýchlo sa učiť, pretože spontánne odhaľuje logické súvislosti. Prevláda u neho racionálnosť nad emotívnosťou alebo zmyslovosťou.

Inteligenčné schopnosti sa rozvíjajú prevažne po obdobie dospelosti. I v dospelosti možno však tieto schopnosti skvalitniť sústavným vzdelávaním, riešením problémov a nadobúdaním životným skúseností.

Miera alebo stupeň rozvoja schopností môže byť u rôznych ľudí rôzna. Označuje sa pojmami nadanie, talent a genialita.

Nadaním označujeme súhrn schopností určitého druhu, ktoré umožňujú pozoruhodné, nadpriemerné výkony v určitej oblasti činnosti. Nadanie môže prejaviť tak herec ako i konštruktér.

Talent ako osobitne rozvinutý súhrn schopností umožňuje človeku, aby vo svojom odbore dosiahol vynikajúce výsledky.
Mimoriadne rozvinutý talent sa nazýva genialita, ktorá umožňuje človeku vytvoriť vrcholné diela.

Špecifické schopnosti sú tie, ktoré umožňujú úspešnosť vykonávania špeciálnych druhov ľudskej činnosti. Také sú napríklad:

- matematické schopnosti - prejavujú sa v rýchlom a bezpečnom manipulovaní s číslami a symbolmi,
- konštrukčné s chopnosti - prejavujú sa v tvorbe nových zariadení,
- umelecké schopnosti - prejavujú sa v umeleckej tvorbe.
- verbálne schopnosti - predstavujú schopnosť logického narábania s jazykom, dispozície ku chápaniu zložitých vzťahov, vyjadrených jazykom ale i pohotovosť k verbálnemu prejavu. Verbálny prejav je vždy prejavom úrovne myslenia. Slovo má informatívnu hodnotu a od kvality poskytnutej informácie alebo konštrukcie často závisí celkový efekt interakcie medzi ľuďmi.