referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Bohuslav
Streda, 17. júla 2019
Všeobecná psychológia
Dátum pridania: 06.11.2007 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: rybosmichal
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 16 417
Referát vhodný pre: Vysoká škola Počet A4: 50.9
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 84m 50s
Pomalé čítanie: 127m 15s
 
4. Základné psychologické pojmy

Záujem o poznanie psychiky človeka nie je motivovaný len vedecky. Svoju „psychologickú teóriu“ si vytvára každý z nás - aby sa lepšie vyznal sám v sebe a aby mu poznanie iných ľudí umožnilo skvalitniť medziľudské vzťahy. Takúto psychológiu nazývame laická.

Rozdiel medzi laickou a vedeckou psychológiou je v metódach, ktoré sa používajú na zbieranie údajov o sledovaných javoch a najmä v jazyku, ktorým sa formulujú závery z týchto zistení. Každá vedná disciplína používa svoj jazyk.

Aby sme teda lepšie porozumeli problematike psychológie vysvetlíme si základné pojmy, s ktorými sa v psychológii stretávame. Predmetom skúmania v psychológii je ľudská psychika.

Čo sa vlastne pod všeobecným pojmom psychika rozumie?

- Ľudská psychika, alebo psychická realita, primárne predstavuje vnútorný svet človeka., o existencii ktorého sme neustále informovaní prostredníctvom svojho prežívania.

- Psychika je dynamický systém špecifickej ľudskej aktivity, funkčne viazanej na činnosť nervovej sústavy, najmä jej centrálnej časti - mozgu.
Základné pojmy, ktorými opisujeme systém psychiky nazývame kategórie. Sú to:

Prežívanie

Prežívanie je tá stránka našej psychiky, ktorá je charakteristická svojou intencionalitou, to znamená príslušnosťou ku konkrétnemu jedincovi. Je vlastné len jemu samému. Človek si uvedomuje obsahy svojho vedomia a stav svojej mysle, pociťuje rôzne emócie, túžby, formuluje svoje myšlienky, vysvetľuje vnútorné príčiny svojich rozhodnutí a snáh. Treba však vedieť, že nie všetky obsahy našej mysle máme aktuálne vo vedomí. Mnohé naše prežívanie je nevedomé a mnoho psychických procesov je tak zautomatizovaných, že si ich priebeh ani neuvedomujeme. Často práve tieto nevedomé alebo neuvedomované psychické obsahy alebo procesy môžu byť príčinou, motívom nášho konania alebo mať súvislosť s našim konkrétnym správaním.

Prežívanie je dostupné len sebapozorovaním, introspekciou. Je to metóda vnútorného ponorenia sa do seba s cieľom vyznať sa vo svojich zážitkoch, vedieť ich rozlíšiť, definovať. Moderná doba je charakteristická uprednostňovaním racionality, to znamená rozumovej zložky našej psychiky, ktorá akoby mala mať pod kontrolou to, čo a ako konáme. Táto psychická kontrola sa týka aj našich citových prejavov a emocionálnych stavov, ktoré sú však často voči nej imúnne. To sú situácie, keď rozum prikazuje konať istým spôsobom, racionálne zdôvodňuje isté rozhodnutia, ale emócia prevládne a naše konanie býva nerozumné. Silné emócie, dojmy, impresie nielen výrazne ovplyvňujú naše prežívanie ale sa prejavujú aj v našich skutkoch.

Prežívanie predstavuje najsubjektívnejší rozmer psychiky - oblasť vnútorných stavov, „vnútorného sveta“ človeka, to, čo si človek sám o sebe a svojej mentálnej aktivite uvedomuje.

Prežívanie je charakteristické svojou subjektívnosťou (je vlastné iba konkrétnemu jedincovi), jedinečnosťou (v danej podobe je neopakovateľné) a komunikovateľné je iba sprostredkovane ( najčastejšie slovne, verbálne). Obsah prežívania je zvyčajne bohatší, než je človek schopný o ňom vypovedať.

Správanie

Sú to také aktivity či prejavy jednotlivca, ktoré môžu byť pozorované inou osobou alebo registrované nejakým prístrojom v psychologickom laboratóriu. Časť našej psychickej aktivity registrujeme či kontrolujeme vo vedomí, iné psychické aktivity sú vedomiu skryté, prebiehajú automaticky anebo autonómne na nevedomej úrovni. Vonkajšie prejavy našej psychickej aktivity sa nazývajú správaním.

Správanie sa definuje ako odpoveď organizmu na zmeny v jeho okolí ale i v sebe samom. Môže byť vyvolané rôznymi podnetmi z fyzikálneho a sociálneho sveta človeka, ale i spomienkami z minulosti alebo anticipáciou, predvídaním budúcnosti.

Správanie v psychologickom zmysle slova môžeme definovať podnetmi, ktoré ho vyvolávajú, alebo vnútornými pohnútkami, ktoré ho spúšťajú a registrovateľnými a merateľnými zmenami vonkajších prejavov človeka.

Dynamika vnútorného života človeka t.j. intrapsychická dynamika sa prejavuje vo vzájomnom vzťahu (interakcii) ľudskej psychiky a životného prostredia indivídua. Z tohoto aspektu je správanie špecifickou formou interakcie živých organizmov s okolitým prostredím, v ktorej sa človek prejavuje ako aktívna a činná bytosť.

Správanie sa môže charakterizovať ako reaktívne alebo aktívne.

Reaktivita sa týka odpovedí na konkrétne podnety z prostredia a reaktívne správanie sa nazýva aj správaním stimulovaným, pretože ho spúšťa nejaký konkrétny podnet, stimul z okolitého sveta.

Aktivita predstavuje také činnosti, ktoré človek vykonáva so zameraním, s nejakým cieľom.

Schopnosť reagovať na podnety z prostredia je súčasťou našej genetickej biologickej výbavy. Adaptácia, prispôsobovanie sa prostrediu je totiž základnou podmienkou prežitia. Prevažná časť konkrétnych foriem ľudského správania je naučená, získaná v procese ontogenetického vývinu a determinovaná (určená) podobami spoločnosti a zvyklosťami kultúry, do ktorej sa človek narodí.

V správaní má významné miesto individuálna skúsenosť, ktorá ako efekt procesu učenia spoluvytvára široký - čiastočne konvenčný a čiastočne individuálne osobitý, repertoár správania.

Repertoár správania je súhrn naučených, adaptívnych spôsobov správania sa jednotlivca v konkrétnych životných situáciách. Jednoducho povedané predstavuje to, čo nazývame osobnými návykmi alebo zvykmi v správaní.
 
späť späť   3  |  4  |   5  |  6  |  7  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Všeobecná psychológia SOŠ 2.9793 193 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.