5. Poznávacie procesy

Poznávanie vo všeobecnosti môžeme chápať ako utváranie obrazov sveta v našej mysli. Tieto obrazy sveta v mysli, vedomí sú chápané ako „mentálne reprezentácie“ reality. Znamená to, že poznanie sveta je možné len vďaka spôsobilosti ľudskej mysle svet reprezentovať.

V psychológii sa procesy, prostredníctvom ktorých človek poznáva svet, označujú ako kognitívne (poznávacie) procesy. Patrí sem: pociťovanie, vnímanie, predstavivosť a obrazotvornosť, pamäť a myslenie a reč. Takéto rozdelenie je pomocné. Žiaden z poznávacích procesov totiž neexistuje izolovane, je vždy len súčasťou komplexného procesu poznávania.

5.1. Pociťovanie

Pociťovanie je poznávací proces, ktorý predstavuje najelementárnejšiu formou uvedomovania si jednotlivých charakteristík či vlastností predmetov alebo javov.
V prípade fyzikálnych, hmotných predmetov je to napr. ich farba, vôňa, chuť, ale i bolesť, vyvolaná nejakým vonkajším alebo vnútorným podnetom. Výsledkom procesu pociťovania je pocit.

Pocit predstavuje elementárny obraz, informáciu o vonkajšom svete alebo vnútornom prostredí organizmu, sprostredkovanú činnosťou analyzátorov a prežívanú ako jednoduché uvedomovanie si. V staršej literatúre sa pocit definuje ako odraz najjednoduchších vlastností predmetov a javov.

Predpokladom vzniku pocitu je:

- fyzikálny podnet primeranej intenzity (napr. svetelná alebo zvuková vlna, tlak, chemické zmeny a pod.)
- funkčnosť každej časti príslušného analyzátora.

Analyzátor predstavuje funkčné prepojenie receptora s mozgovým centrom prostredníctvom aferentných (dostredivých) nervových spojov. Receptory sú špecifické druhy nervových zakončení, špecializovaných na príjem istých druhov podnetov. Sú to „prijímače a registrátory“ určitých kvalít fyzikálnych a chemických podnetov.
Podráždením receptora sa „spustí“ fyziologický proces, ktorý sa nazýva vzruch. V podobe fyziologicky adekvátnej informácie sa vzruch dostredivými nervovými dráhami prenáša do príslušného centra, kde vyvolá pocit. V centre prebieha to, čomu sa hovorí premena, transformácia fyzikálnej energie podnetu na psychický zážitok, pocit.

Každý analyzátor pozostáva z periférnych a centrálnej časti.

Periférnu časť analyzátora predstavuje príslušný receptor (zmyslový orgán - oko, ucho, atď.). Vzruch, ktorý vzniká podráždením periférnej časti analyzátora príslušným podnetom sa aferentnými (dostredivými) dráhami prenáša do svojej príslušnej centrálnej časti (centra - špecializovanej oblasti v mozgu).

Pocit je teda výsledok centrálneho spracovania priameho podráždenia receptora jednoduchým podnetom.

Pocity predstavujú základnú jednotku senzorického, zmyslového poznávania, t.j. takého, na ktorom sa zúčastňujú zmyslové orgány.

Podmienkou vzniku adekvátneho pocitu je plná funkčnosť zmyslových orgánov. V prípade genetického anebo vrodeného poškodenia niektorého zo zmyslových orgánov je čiastočne alebo celkom zablokovaná možnosť vzniku príslušného pocitu.

Pocity rozdeľujeme podľa typu receptorov, ktoré sprostredkúvajú ich vznik. Podľa umiestnenia (lokalizácie) receptorov a ich vzťahu k podnetom rozoznávame receptory:

a. vonkajšie (exteroceptory)

- diaľkové (dištančné) - zrakový, sluchový, čuchový, bolesti,
- dotykové (kontaktné) - chuťový, hmatový, tlakový, tepelný, bolesti

b. vnútorné (interoceptory)

- pohybu, rovnováhy a polohy tela (špecifické nervové zakončenia, umiestnené vo vnútornom uchu)
- vnútornostné (visceroceptory) - trávenia, dýchania, krvného obehu, vylučovania, sexuálne, bolesti (umiestnené vo vnútorných orgánoch nášho tela),
- proprioceptory - umiestnené vo svaloch a šľachách.