5.2.Vnímanie

Vnímanie je kognitívny psychický proces, v ktorom prostredníctvom zmyslových orgánov a za účasti centrálneho spracovania informácií bezprostredne poznávame vonkajší svet a vlastné vnútro. Vnímanie je poznávanie prítomnosti, je založené na aktuálnom bezprostrednom zmyslovom kontakte s tým, čo poznávame, vnímame.
Podobne ako pri pociťovaní, aj proces vnímania je „naštartovaný“ podnetom, ktorý aktivuje príslušný receptor a vyvolá podráždenie. Vzruchy sa pomocou nervových dráh dostávajú do príslušnej oblasti mozgovej kôry, kde sa doteraz neobjasneným spôsobom transformujú do podoby mentálnych rezultátov - vnemov.

Perceptívne zmyslové vnímanie zahŕňa fázu prijatia podnetu, sprostredkovanú zmyslovými orgánmi, dostredivými dráhami, a aktivizáciou špecifických častí mozgu.
Kognitívne vnímanie označuje proces spracovania zmyslových informácií v súčinnosti s inými kognitívnymi procesmi - pamäťou a myslením.

Vnímanie je proces aktívnej a účelnej organizácie dát o svete, sprostredkovaných zmyslovými orgánmi a spracovanými v príslušných centrách vnímania.

Podľa typu analyzátora, ktorý je v procese vnímania dominantne aktivovaný (to znamená, že v ňom prevláda), môžeme hovoriť zrakovom, sluchovom, čuchovom, dotykovom a pohybovom vnímaní.

Pretože vnímanie je komplexná psychická činnosť, umožňuje aj vnímanie priestoru a času, hoci pre ne nemáme osobitné zmyslové orgány.

Na rozdiel od pociťovania, ktorého výsledkom je pocit, reprezentujúci jednotlivé vlastnosti predmetov a javov reality, ide pri vnímaní o poznanie celého predmetu alebo javu skutočnosti. Vnímanie síce zahŕňa v sebe viaceré pocity, ale vnem nikdy nie je púhou sumou pocitov. Hovoríme, že vnem ako celok je viac ako súhrn svojich častí.

Pri vnímaní sa popri pocitoch, ktoré v nás vyvoláva daná skutočnosť teraz, aktivujú aj v pamäti uchované vedomosti a predchádzajúce skúsenosti, ktoré človek nadobudol v praktickej činnosti. Minulá skúsenosť a prax sú oporou znovupoznávania. Na ich základe to, čo vnímame, chápeme a rozumieme tomu.

Podstatnú úlohu pri vnímaní zohráva náš emočný vzťah k vnímanej skutočnosti, naše želania – aktuálna úroveň motivačného vybudenia, vedomie nevyhnutnosti alebo povinnosti vnímať niečo, ako i vytrvalosť a pozornosť. Mimoriadne ovplyvňuje úroveň a správnosť vnímania faktor očakávania.

Vo vnímaní je obyčajne zahrnutá aj reč, buď hovorená alebo vnútorná, pretože slovami sa snažíme pomenovať to, čo sme zmyslami zachytili.

Znaky vnímania

Proces vnímania vo všeobecnosti charakterizujú tieto znaky:

a. predmetnosť - znamená, že objektom vnímania sú konkrétne predmety vo svete, ktoré sú akoby „vydelené“ zo sumy ostatných spoluexistujúcich v aktuálnom čase vnímania,
b. konštantnosť - vnímanie je konštantné aj pri značne zmenených podmienkach vnímania (napr. trávu vnímame ako zelenú aj za jasného svetla, ale aj v prítmí, známeho človeka identifikujeme bez odľadu na situáciu, v ktorej sa nachádza a pod.)
c. objektivizácia - schopnosť vnímať predmet či jav ako reálny.

Pre vnímanie je charakteristické individuálne zameranie a výberovosť (selektivita) vnímanej reality. Výberovosť vnímania je determinovaná:

a. minulou skúsenosťou človeka - už nadobudnutými vedomosťami a poznatkami.

Obsah vnemov je tým bohatší a presnejší, čím viac vedomostí anebo predchádzajúcich skúseností v danej oblasti máme. Napr. vnímanie stromu má celkom inú podobu u lesníka ako u turistu. Vplyv minulej skúsenosti sa pri vnímaní prejavuje aj tak, že človek na základe minulej skúsenosti dotvára, dopĺňa vnem, teda „vidí“ v podnetovej situácii aj to, čo ona neobsahuje. Príkladom sú celistvé vnemy z parciálnych (čiastkových) podnetov.

Dotváranie vnemu sa nazýva pregnantnosť vnímania. Znamená to, že vo vnímaní sa uplatňuje princíp uzatvárania, dopĺňania chýbajúcich častí, tak aby vznikol uzavretý celok a princíp dobrého tvaru -i napriek miernej deformácii podnetu ho vnímame ako dokonalý.

Vnímanie je determinované:

- spoločensko-kultúrnou situáciou - podľa situácie sú uprednostňované isté typy podnetov
- aktuálnymi potrebami organizmu - napr. hladný člověk má väčšiu citlivosť na vnímanie tých podnetov, ktoré sa týkajú jedla.

Vnímanie ďalej závisí:

- od našich poznatkov a doterajších životných skúseností (čím väčšie skúsenosti človek má, tým je bohatší obsah jeho vnemov a znižuje sa nepresnosť vnímania),
- od podmienenosti vnímania aktiváciou organizmu a motiváciou (úroveň očakávania, záujmy, postoje, atď.),
- od celkového stavu organizmu (funkčnosť zmyslových orgánov a centrálnej nervovej sústavy, zdravie - choroba, vekové osobitosti atď.),
- od úrovne analyticko-syntetickej činnosti analyzátorov (zložky vnímaného predmetu, vyčlenené percepčnou a mozgovou analýzou sa syntetickou činnosťou mozgu spájajú do celku – vnemu).