2. Osobnosť v spoločenských a sociálnych situáciách

Človek žije v spoločenskom a sociálnom prostredí predovšetkým a utváranie jeho psychiky súvisí s podmienkami jeho existencie. „Vznik osobnosti jedinca je podstatným výsledkom sociálnej interakcie. Osobnosť sa dá definovať zhruba ako podstatu indivídua modifikovanou sociálnou interakciou.“

Existencia a fungovanie osobnosti organicky súvisí s existenciou a fungovaním spoločenských a sociálnych celkov (napr. Kultúrnych oblastí a malých skupín, ako je napr. rodina), na čo sme už poukázali. Sociálni psychológovia neštudujú osobnosť z hľadiska ich obecnej štruktúrovanosti a dynamiky, ale prekračujú tieto abstrakcie, keď študujú osobnosť v interakcii so spoločenským prostredím alebo s inými jedincami (V. Tardy 1964).

Osobnosť je organizovaný celok duševného života, ktorý funguje ako systém, tzn., že je to celok častí s rôznymi funkciami, ktoré spolu  navzájom súvisia uskutočňujú spoločný cieľ. Osobnosť je otvorený systém, ktorý funguje v neustálej interakcii s vnútorným prostredím. Absolútne uzavretý sa tento systém nikdy nestane, pretože k novému usporiadaniu vzťahu ku vnútornému prostrediu i k sebe samému dochádza vždy, keď sa vo vzťahoch človek – prostredie niečo mení. Organizmus a prostredie však tvoria relatívne uzavretý, ktorý vďaka zvláštnej povahe sociálneho a kultúrneho prostredia nefunguje už len ako mechanizmus alebo organizmus, ale ako osobnosť, t.j. celkom zvláštny samoregulujúci sa systém prekračujúci oblasť biologickej determinácie a fungujúci taktiež na základe determinácie  sociálnej a kultúrnej. Ku štúdiu osobnosti je tak nutné pribrať i hľadisko analyzujúce ďalšie systémy, ktorých súčasťou je človek. Sú to predovšetkým systémy spoločnosti  a malých skupín.

Sociálni psychológovia študujú  také relatívne uzavreté alebo ako píše F. Knobloch (1963), „kvázy - uzavreté“ systémy ako: osobnosť – kultúra a osobnosť – malá skupina. Študujem tak základné vzťahy osobnosti ku spoločenským a sociálnym systémom, dostávame kategóriu vzťahov, v ktorých sa vyčerpáva sociálne – psychologické hľadisko tohto problému:

1. status,
2. pozícia,
3. rola.

Psychologický pohyb v rámci týchto vzťahov sa potom vyčerpáva v kategóriách:

1. sociálna percepcia,
2. komunikácia,
3. motivácia a 
4. postoje.

Konečne psychológovia venujú pozornosť 2 základným situáciám osobnosti:

1. situácia v malej skupine 
2. situácia v dave.

Právom sa odlišuje od skupinovej situácie dyadická, v ktorej vystupujú len dvaja jedinci.