Čísla, ktoré varujú:

24 % ľudí si svoju prácu nosí domov a pracuje aj počas víkendov,
32 % ľudí počas pracovného týždňa pracuje aj doma, nielen počas pracovného času,
30 % pracovníkov si predlžuje svoj pracovný čas.

Z toho vyplýva, že každý tretí človek má sklony k workoholizmu.

Podľa židovského príslovia "by mal slušný človek počas pracovných dní pracovať iba pol dňa - buď prvých alebo druhých dvanásť hodín. Každá hodina navyše je workoholizmus, každá hodina menej je vyhýbanie sa práci..."

Riziká závislosti na práci vznikajú už v detstve. Také deti bývajú často živé a neposedné. Môžu byť inteligentné, ale ich prospech tomu často nezodpovedá pre slabú schopnosť sa sústrediť a menšiu vytrvalosť. Ďalšou možnou príčinou je predčasné vyhnanie z detskej role tým, že musí plniť povinnosti dospelých. Riziko je aj u detí, ktorých rodič alebo obidvaja rodičia trpia závislosťou na práci. V takej rodine ho naučia, že jediné, za čo bude pochválený, je práca. Okrem toho je dieťa vystavené vzorom chovania a hodnotového systému rodičov, čo môže neskôr napodobňovať. Pri vzniku závislosti môžu hrať tiež rolu aj veľké pracovné nároky na dieťa. Program dieťaťa by síce mal byť pestrý a nemalo by sa nudiť, ale čo je moc, to je moc.

Dôležité je, aby škola kládla nielen dôraz na známky a znalosti, ale hlavne na výchovu v širšom slova zmysle, súčasťou výchovy k rozvoju kvalitných záujmov, umenia zvládať stres a záťaž. Rozlišovanie materiálnych hodnôt, podpora tvorivosti a rozvoj osobnosti ako celku. Hyperaktivita a poruchy pozornosti začínajú veľmi často už v detstve a kladú nemalé nároky na výchovné schopnosti rodičov.

K ďalším vplyvom závislosti na práci patrí napríklad nedostatok možností a príležitostí k uspokojivému tráveniu voľného času a malá schopnosť tieto príležitosti nachádzať a využívať. Zabudnúť sa nesmie ani na vplyv spoločnosti. Spoločnosť zameraná predovšetkým na výkon a úspech za každú cenu produkuje väčšie množstvo workoholikov. Na význame tiež získavajú hodnoty, ako je zdravie, ochrana životného prostredia, rodina a kultivované medziľudské vzťahy.

Človek závislý na práci sústavne prekračuje svoje telesné aj duševné možnosti, často nevie odpočívať a keď už odpočíva, cíti sa previnilo. Cítia nutkanie pracovať a na prácu takmer neustále myslia. Vo vzťahu k práci strácajú sebaovládanie alebo sa sebaovládanie zhoršuje. S nutkaním súvisí aj to, že býva úporný a nepružný. Chce všetko alebo čo najviac zvládnuť sám a pri tímovej práci máva problémy. Dáva si termíny, ktoré sa snaží zúfalo plniť len preto, aby si nabudúce mohol dať termíny ešte náročnejšie. Ponáhľa sa, aj keď k tomu nemá dôvody. Nebýva realistický a niekedy sľubuje viac, ako je schopný zvládnuť.

Títo ľudia často používajú prácu k tomu, aby unikli pred nepríjemnými duševnými pocitmi a nepríjemnými skutočnosťami vonkajšieho sveta. Nepripúšťajú sebe ani druhým, že sú unavení a často používajú nebezpečné spôsoby, ako zvládať nadmernú záťaž, ako napríklad alkohol, cigarety a ďalšie návykové látky. Zanedbávajú svoje zdravie, čo sa prejavuje tým, že pre zdravotné problémy ani nevyhľadávajú lekársku pomoc. Zléé je tiež zanedbávanie medziľudských vzťahov, keď sa premáhajú len v prípadoch, že im to prinesie nejakú výhodu v zamestnaní. Sú zameraní na svoje pracovné ciele a to, čo prežívajú ostatní, nechápu, lebo ich to nezaujíma. Bývajú netrpezliví a podráždení a kvôli malým chybám sa na seba priveľmi hnevajú. Buď majú sklon k sebaľútosti, alebo svoje pocity proste ignorujú. Často sa tvária veľmi vážne a mávajú dojem, že ich ostatní nedoceňujú. Vedú často zmätený a neorganizovaný životný štýl a bývajú osamelí.

Zatiaľ čo k závislosti na alkohole alebo drogách sa nikto hrdo nehlási, na pracovnú závislosť sú pyšní aj tí, ktorí k nej majú ďaleko. Prečo toľko ľudí túži byť wokoholikom a akákoľvek pochybnosť o ich pracovnom vypnutí sa ich dotkne? Veď je to nebezpečná závislosť, ktorá môže viesť až k rozpadu osobnosti a totálnemu zrúteniu. Z normálneho človeka sa stáva sebec, má tendenciu ovládať druhých a manipulovať s nimi, všetko kontroluje a nikomu nedôveruje. Navyše sa u neho prejavuje kríza hodnôt a strata humoru, ktorý má predsa predlžovať život. Stráca schopnosť komunikácie a zostáva sám. Dalo by sa povedať, že sa stáva asociálnym členom spoločnosti. Zbaviť sa workoholizmu je ako zbaviť sa závislosti na drogách a nie je to krátkodobá záležitosť. Vedie to k budovaniu nového života. Pokiaľ človek aspoň nájde silu sa liečiť. V takom prípade je potom dôležitá hlavne podpora okolia. A aj človek po dlhom liečení nemusí mať úplne vyhraté. Stačí málo a znova sa môže prepadnúť tam, kde už bol. Dôležité je nielen rozpoznať prvé príznaky, ale tiež prevenciu, ku ktorej patrí zdravý optimizmus.

Závislosť na práci má tri štádia. Skoré štádium sa vyznačuje myslením stále na prácu, pravidelnými nadčasmi, odmietaním dovoleniek. U stredného štádia sa už vytráca spoločenský život. Pokusy o zmenu sú väčšinou krátkodobé a slabé. Dochádza k telesnému vyčerpaniu a poruchám spánku. Niekedy je možné aj tupé pozeranie do prázdna a okienka v pamäti. Neskoré štádium je spojené s narastajúcimi problémami. Objavujú sa opakované bolesti hlavy, bolesti chrbta, vysoký krvný tlak a depresie. U ťažkých prípadov môžu nastať aj infarkty a mozgové mŕtvice, ktoré môžu v lepšom prípade vystrašiť dotyčného tak, že sa začne správať rozumne.